Nádory pľúc môžu vyrastať zo všetkých pľúcnych štruktúr (z priedušiek, pľúc, ciev), rozdeľujeme ich na benígne a malígne. Najčastejším malígnym nádorom pľúc je bronchogénny karcinóm. Aktuálny výskyt rakoviny pľúc je 1,35 miliónov prípadov ročne, počet úmrtí je ročne 1,18 milióna, čo predstavuje približne 20 – 25 percent zo všetkých úmrtí v dôsledku malígnych ochorení globálne.
Každodenne na celom svete umiera na bronchogénny karcinóm viac ako 3 000 ľudí. Na jeho následky zomiera viac pacientov ako na všetky ostatné ochorenia dýchacieho aparátu dohromady. Na Slovensku je každoročne diagnostikovaných viac ako 2000 nových prípadov rakoviny pľúc. Počet úmrtí nepriaznivo ovplyvňuje fakt, že veľké percento pacientov (až tri štvrtiny) prichádza k lekárovi neskoro, v štádiu pokročilého ochorenia.
Závažné celosvetové ochorenie
Bronchogénny karcinóm je závažné malígne ochorenie, ktoré je na prvom mieste vo výskyte karcinómov u mužov a v populácii nad 50 rokov. Pomer výskytu ochorenia mužov k ženám je 2:1. Začiatkom 20. storočia prof. Thomayer v Patológii a terapii vnútorných ochorení napísal, že celkom sú novotvary pľúc zjavom vzácnejším. Prudký vzostup ochorenia bol zaznamenaný od rokov 1949 – 1966, ako aj v poslednom desaťročí. Bronchogénny karcinóm je teda závažným a stále naliehavejším celosvetovým zdravotným problémom. Novotvorba je komplexným multifaktoriálnym procesom.
Ochorenie vzniká v dôsledku pôsobenia veľkého množstva faktorov:
-
endogénnych (genetické, imunologické, hormonálne, metabolické), predpoklady ochorieť na rakovinu pľúc majú 2 – 3-krát vyššiu ľudia, ktorých rodičia mali rakovinu pľúc
-
exogénnych (chemikálie, ionizujúce žiarenie, vírusy, výfukové plyny, znečistenie atmosféry škodlivinami)
-
profesionálne vplyvy (urán, azbest, asfalt, arzén...)
-
nádory u pacientov s chronickými ochoreniami dýchacích ciest a pľúc,
-
väzivovými procesmi (CHOCHP, TBC, sklerodermia, pľúcna fibróza...)
-
fajčenie cigariet – až 95 percent sa rakovina pľúc vyskytuje u fajčiarov.
Existuje priama súvislosť medzi výskytom bronchogénneho karcinómu, počtom vyfajčených cigariet a dĺžkou obdobia fajčenia. Cigaretový dym je radený medzi karcinogény triedy A, príčinou v tabakovom dyme sa nachádza približne 4 000 chemických zlúčením, niektoré látky majú vlastnosti dráždivých látok, 43 druhov je karcinogénnych a asi 60 látok je známych ako potencionálne karcinogény. U silných fajčiarov (vyfajčených 200 000 cigariet) je riziko vzniku ochorenia až 50-krát vyššie ako u nefajčiarov. Aj pasívne fajčenie môže spôsobiť rakovinu a zvyšuje riziko rakoviny pľúc o 20 percent. Nefajčiari, ktorí pravidelne vdychujú cigaretový dym, prijímajú za deň množstvo škodlivín zodpovedajúce 1 cigarete.
-
nesprávna životospráva (zlé stravovacie návyky, nedostatok pohybu , obezita)
-
stres, depresia.
Bez cigariet a so zdravou životosprávou
Ako sa môžeme chrániť? Predovšetkým prestať fajčiť! Vyhýbať sa veľmi znečistenému prostrediu a rovnako aj obmedzovať príjem potravín, ktoré obsahujú karcinogény, zvýšiť príjem potravín s vysokým obsahom vitamínu C, E, betakaroténu a selénu, jesť veľa ovocia, zeleniny, ktoré pomáhajú predchádzať vzniku rakoviny. Znížiť spotrebu živočíšnych tukov, soli, cukru, červeného mäsa a údenín. Vyhýbať sa častým stresom, naučiť sa relaxovať a aktívne odpočívať. Dbať na pravidelnú fyzickú aktivitu, udržiavať si primeranú telesnú hmotnosť.
Príznaky ochorenia
-
všeobecné: zvýšená únava, nechutenstvo, odpor k jedlu, chudnutie, zvýšená teplota.
-
pľúcne príznaky: v úvode suchý kašeľ, neskôr produktívny, vykašliavanie krvi, sipivé dýchanie, bolesť na hrudníku pri prerastaní tumoru eventuálne metastázy v pleure. Dýchavica pri námahe ale aj v kľude pri upchatí dýchacích ciest, zápale pľúc, výpotku v pohrudničnej dutine, pri anémii, syndróm hornej dutej žily.
-
mimopľúcne prejavy: periférna neuropatia, gynekomastia, migrujúci zápal žíl.
Diagnostika
-
anamnéza, klinické vyšetrenie
-
RTG vyšetrenie hrudníka
-
CT hrudníka
-
vyšetrenie nádorových markerov
-
vyšetrenie hlienu na cytológiu
-
bronchoskopické vyšetrenie s odberom materiálu na cytológiu a histológiu (odber malej vzorky tkaniva)
-
v prípade periférne uloženého nádoru transtorakálna punkcia pod CT, prípadne chirurgický zákrok.
Bronchogénny karcinóm sa delí na 2 hlavné skupiny – nemalobunkový karcinóm a malobunkový karcinóm. Podstatne väčšiu skupinu tvoria nemalobunkové karcinómy, ktoré rastú, prenikajú do okolitých štruktúr a metastazujú pomalšie ako malobunkový karcinóm.
Terapia týchto nádorov je rozdielna (chirurgická, liečba žiarením, chemoterapia).
Autor článku: MUDr. Ivana Kuderjavá, časopis Bedeker zdravia