Vitamíny a enzýmy - pozitíva a negatíva

Vitamíny a enzýmy - pozitíva a negatíva
Zdroj: bigstockphoto.com

Vitamíny patria medzi organické. Spolu s enzýmami a hormónmi zasahujú do rôznych funkcií organizmu.

Vitamín A

Zahŕňa celú skupinu látok. Je súčasťou epitelu buniek a je potrebný na tvorbu očného farbiva. Príjem a absorpcia vitamínu A súvisia s absorpciou tukov. Ukladá sa v pečeni, v plazme je transformovaný cez intracelulárne systémy. Nedostatok vitamínu A je hlavným zdravotným problémom najmä u detí v rozvojových krajinách. Nadbytok – hypervitaminóza A je toxická pre pečeň. Nemali by ho v nadmernom množstve užívať, napr. vo forme výživových doplnkov, ťarchavé ženy. Zdroje: živočíšne potraviny (rybí tuk, vnútornosti, žĺtok, maslo a mlieko). V zelenine a v ovocí sa nachádzajú provitamíny (karotény). Denná potreba je asi 1000 µg.

Thiamín (vitamín B1)

tvorí súčasť enzýmov a je nevyhnutný na získavanie energie zo sacharidov, tukov a alkoholu. Bráni tvorbe toxických látok v tele, ktoré môžu poškodzovať srdce a nervový systém. Ochorenie Beri-beri z nedostatku thiamínu s postihnutím nervového a kardiovaskulárneho systému bolo poznané skôr ako bol objavený samotný thiamín. Pri vyšších dávkach, najmä injekčných, sa môžu vyskytovať bolesti hlavy, kŕče, slabosť, alergie, poruchy srdcového rytmu. Zdroje: povrchové vrstvy obilného zrna, strukoviny, droždie, mäso (ryby), zelenina. Denná potreba je 0,5 mg.

Riboflavín (laktoflavín, vitamín B2)

Funguje ako akceptor vodíka. Je súčasťou mnohých flavoproteínových enzýmov. Voľný je obsiahnutý vo veľkom množstve v sietnici. Umožňuje oxidačné pochody a metabolizmus aminokyselín v rohovke a v očnej šošovke.
Nedostatok riboflavíu poškodzuje bunkovú oxidáciu, ktorá zapríčiňuje ochorenie nazývané ariboflavinóza. Príznakmi sú trhliny na perách, zápal rohovky, kožné príznaky, padanie vlasov, nespavosť, citlivosť na svetlo, zlé trávenie, zapálený jazyk. Zdroje: najviac sa nachádza v droždí, obilných klíčkoch, vo vajciach a v sušenom mlieku. Denná potreba je 1,6 – 2,1 mg u dospelých.

Pyridoxín (adermín, vitamín B6)

Je jedna z troch látok (pyridoxín, pyridoxal, pyridoxamín), ktoré majú rovnaký účinok, pretože sa z nich tvorí vlastná účinná látka pyridoxalfosfát.
Pri nedostatku dochádza k metabolickým poruchám v syntéze bielkovín a tukov, pričom je podráždená pokožka, pozdĺžne ryhy na nechtoch, precitlivenosť na slnko, zápaly jazyka, popraskanie pier, strnulé končatiny, alergie, málokrvnosť, opuchy, črevné ťažkosti, únava, vyčerpanosť, zvýšená náchylnosť na infekcie. Zdroje: rastlinné a živočíšne potraviny. Najviac sa vyskytuje v sušenom droždí, v pšeničných klíčkoch, v sóji, vo vnútornostiach a v mäse. Denná potreba je 1,8 – 2,4 mg pre dospelých.

Vitamín B12 (hemogén, Castleov faktor, kobalamín)

Zahŕňa skupinu látok s antianemickou účinnosťou. Vitamín B12 sa viaže v žalúdku na vnútorný faktor, ktorý je nevyhnutný pre krvotvorbu. Najvážnejším dôsledkom je chudokrvnosť. Zdroje: mäso, vnútornosti, ryby, tvaroh, mlieko. Denná potreba je u dospelých 2µg.

Nikotínamid (niacín, vitamín PP)

Biologicky sa niacín uplatňuje ako súčasť niektorých koenzýmov, ktoré sa podieľajú na oxidoredukčných procesoch. Zasahuje do metabolizmu sacharidov, aminokyselín, tukov, metabolizmu krvného farbiva porfirínu a pod. Zabezpečuje funkčnosť nervového systému a žalúdočno-črevného traktu, je potrebný pre tvorbu pohlavných hormónov (estrogén, progesterón, testosterón). Nedostatok sa prejavuje poruchami spánku, zníženou koncentráciou, nervozitou až depresiou, halucináciami atď. Zdroje: droždie, cereálie, mäso a mäsové výrobky. Denná potreba niacínu je 16 – 26 mg u dospelých.

Folacín

Funkcia folacínu zasahuje hlavne do tvorby červených krviniek. Umožňuje delenie buniek kostnej drene. Zasahuje do syntézy niektorých nukleových kyselín. V 90. rokoch sa v niektorých krajinách (USA, Veľká Británia) uskutočnili rozsiahle farmakokinetické i kontrolované štúdie (u žien s predchádzajúcimi problémami pôrodov s vrodenými vývojovými vadami novorodencov), poukazujúce na embryoprotektivitu kyselinou listovou.

Nedostatok kyseliny listovej sa môže prejaviť búšením srdca, únavou a vznikom problémov s tráviacim traktom. Pri dlhodobom nedostatku tohto vitamínu sa môže dostaviť anémia, časom osteoporóza. Lokálnym nedostatkom tohto vitamínu môžu často trpieť aj fajčiari, u ktorých bola zaznamenaná nízka hladina kyseliny listovej v oblasti pľúc.

Príznaky nadbytku sú veľmi vzácne. Môžu sa však dostaviť problémy s trávením, celková strata energie, bolesti hlavy, znížená citlivosť kože, svrbenie, vyrážky alebo nespavosť. Zdroje: vnútornosti, žĺtok a mlieko, z rastlinných potravín sója, listová zelenina (špenát, brokolica, ružičkový kel), uhorky, chren, citrusové ovocie. Kyselina listová sa čiastočne syntetizuje črevnou mikroflórou. Denná potreba u dospelých je 200 µg.

Vitamín C (chemicky kyselina L – askorbová)

Funkcia vitamínu C v organizme je mnohostranná. Je potrebný pre funkciu povrchu bunky, hlavne pre vytváranie medzibunkovej substancie. Ovplyvňuje funkciu bunkového jadra tým, že sa zúčastňuje na vzniku DNK. Je potrebný pre tvorbu a funkciu niektorých hormónov, hlavne nadobličiek. Pôsobí na priebeh imunologických reakcií. Podporuje detoxikačné reakcie organizmu, zúčastňuje sa na metabolizme ďalších vitamínov, napr. vitamínu A, E, thiamínu, riboflavínu a kyseliny panthoténovej, na tvorbe katecholamínov a kortikoidov.

Nedostatok vitamínu C sa prejavuje únavou, malátnosťou, znížením počtu červených krviniek, poruchami väzivových tkanív, zdurením ďasien, pomalým hojením rán, krvácaním z nosa, citlivými sliznicami. Nadbytok môže byť nebezpečný najmä pre tehotné ženy. Dávky 2000 mg/denne a viac môžu spôsobiť hnačku, nafukovanie, môže byť narušené vstrebávanie medi a selénu. Pri veľkých dávkach sa môžu tvoriť obličkové kamene. Zdroje: ovocie (najlepším zdrojom sú šípky, citrusové ovocie, čierne ríbezle, jahody), zelenina (paprika, paradajky, zelená vňať, chren, kapusta, zemiaky, kyslá kapusta). Denná potreba pre dospelých je 60 – 80 mg.

Vitamín D

Je najdôležitejším z biologických regulátorov kalciového metabolizmu. Význam majú dve látky: vitamín D2 a vitamín D3. Vznik vitamínu D sa uskutočňuje fotoaktiváciou. Jeho hlavná funkcia je v pôsobení na pomer vápnika a fosforu v organizme. Zvyšuje podiel rozpustného vápnika, u fosforu zvyšuje spätnú črevnú rezorbciu a reguluje vylučovanie v moči. Najväčší význam má pre tvorbu kostného tkaniva z chrupavky. Prvé vedecky popísané príznaky z nedostatku vitamínu D sú známe ako rachitída a boli popísané v 17. storočí. Vitamín D uvoľňuje fosfor z organickej väzby pre anorganické zlúčeniny a súčasne ukladá kalcium do mukopolysacharidov. Pri veľmi veľkých dávkach (nad 1200 m.j.) dochádza k toxikóze a k zvápenateniu mäkkých tkanív (steny krvných ciev, srdcové tkanivo, pľúca, obličky). Zdroje: rybí tuk a pečeň tuniaka. Denná potreba je 2,5 µg u dospelých.

Vitamín E

Zastupujú ho štyri podobné látky (alfa, beta, gama a delta tokoferol). Najúčinnejší zo všetkých látok je alfa tokoferol. Funkcia vitamínu E je hlavne antioxidačná. Ochraňuje hormóny pred oxidáciou a organizmus pred účinkami lipoperoxidov. Ako antioxidačná látka chráni vitamín A a C. Znižuje spotrebu kyslíka, udržuje rovnováhu niektorých prvkov.
Vitamín E je jedným z hlavných antioxidantov. V ľudskom tele sa tesne viaže na molekuly tuku a chráni bunkové membrány a lipoproteíny pred oxidáciou. Riziko oxidácie spôsobuje nadbytok voľných radikálov (napr. vysoko reaktívnych častíc kyslíka) a pokles množstva antioxidantov alebo kombináciu oboch faktorov.

Nedostatok spôsobuje napr. degeneráciu pohlavných žliaz, zápaly obličiek a iné poškodenia zdravia, ohrozujúce reprodukčný proces. Nadbytok môže vyvolať brušné bolesti, nauzeu, vracanie a hnačku, žalúdočné a tráviace ťažkosti. Okrem toho spôsobuje zhoršenú rezorbciu vitamínov A, D a K z črevného traktu, takže sa môže prejaviť nedostatok týchto vitamínov. Zdroje: zelenina, oleje, rastlinné tuky, olej z obilných pšeničných klíčkov, všetky druhy orechov, kukurica, hrášok, mlieko, žĺtok, vnútornosti, mäso. Dospelým je odporúčaná spotreba 10 až 15 mg vitamínu E denne.

Enzýmy sú látky, ktoré sa označujú ako katalyzátory – zohrávajú kľúčovú úlohu v metabolizme všetkých živých organizmov. Takmer všetky biochemické reakcie, od trávenia (napr. pepsín) až po kopírovanie genetickej informácie (DNA polymeráza), sú katalyzované enzýmami.

Špecifickosť enzýmov je daná pôsobením polypeptidového reťazca. Funkčná špecifickosť je v istom mieste molekuly, substrátovú špecifickosť určuje nebielkovinová zložka. Enzýmy sa skladajú z dvoch častí – bielkovinová zložka, čiže kofaktor alebo koenzým, a bielkovinová zložka – apoenzým. Kofaktorom môžu byť niektoré katióny kovov, napr. Zn2+, Mg2+, alebo organické molekuly nazývané koenzýmy, napr. NAD. Koenzýmom často bývajú vitamíny. Enzýmy sa členia do skupín podľa typu reakcie, ktorú katalyzujú (napr. oxidoreduktázy, transferázy, hydrázy, lyázy izomerázy, ligázy).

Enzýmy rozdeľujeme na exogénne (vonkajšie) a endogénne (vnútorné). Obsah enzýmov v potravinách určuje ich energetická hodnota. Ak je energetická hodnota potravín malá, obsah enzýmov je nízky. Vo vysokoenergetickej potrave, ako sú napr. obilniny, strukoviny a jadrá je ich obsah naopak vysoký.

Najviac enzýmov obsahujú surové – klíčené obilniny, strukoviny, orechy a semená, ale tiež ovocie a zelenina s vyšším obsahom fytochemikálií (napr. brokolica, špenát), fermentované, kvasené potraviny, kyslé mliečne výrobky (kefír, acidofilné mlieko, jogurt) – enzýmy produkované mikroorganizmami, jačmeň, sladkovodné a morské riasy, zelené vňate a čerstvé bylinky.

Význam enzýmov spočíva v ich rozsiahlom pôsobení vo všetkých metabolických procesoch a procesoch pre zachovanie rovnováhy imunitného systému.

Autor článku: MUDr. Iveta Trusková, PhD., časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: