Genetika v posledných desaťročiach prekonala obrovský pokrok, ktorý poznačil všetky vedecké disciplíny aj v oblasti v biomedicínskych hraničných klinických odborov. Odhalenie zákonitostí spojených s technológiami rekombinantnej DNA (genetické inžinierstvo) znamenalo skutočnú revolúciu vo všetkých odvetviach, vrátane humánnej a klinickej genetiky. Má to dopad aj na život jedinca, rodiny a spoločnosti. Podľa prof. Mc Kusicka, otca modernej klinickej genetiky, dnes genetika znamená pre biológiu to čo atómová teória pre fyzikálne vedy.
Budúcnosť genetiky
Genetika má v súčasnosti možnosť analyzovať novú skupinu klinicko-genetických jednotiek a najmodernejšie metódy molekulárnej analýzy DNA umožňujú zistiť predispozície na určité patologické stavy a ich detekciu v predsymptomatickom období. Dokáže odhaliť fenotypické prejavy podmienené mutáciami. To všetko sa odráža v možnostiach včasnej diagnostiky novými technologickými diagnostickými postupmi. Najmä v prevencii genetických patologických stavov, ktoré v súčasnosti predstavujú veľmi závažný medicínsky problém, je budúcnosť modernej medicíny.
Alkaptonúria – ochronóza
K závažným metabolickým geneticky podmieneným ochoreniam na Slovensku patrí aj alkaptonúria – ochronóza. Klasická genetika zaraďuje toto dedičné ochorenia k monogénne podmieneným typom mendelistickej dedičnosti. Pre tieto ochorenia je charakteristická jednoduchá tradičná forma prenosu. Je dôležité si pripomenúť, že dominancia a recesivita sa vzťahuje na vonkajšie prejavy fenotypu, a nie na gény. V identifikácii monogénne podmienených fenotypov došlo v poslednom štvrťstoročí k obrovskému pokroku. Ich počet v roku 1994 presahoval 6 500 a ten sa ustavične zvyšuje. To však predstavuje len málo z odhadovaných štrukturálnych génov u človeka, lebo približne 3 000 fenotypov má patologický charakter. Celkový výskyt monogénne patologických fenotypov sa v ľudskej populácii odhaduje na 0, 6 – 0,8 percenta.
Dôsledky na zdravotný stav sú značné, lebo až 25 percent neadaptačných fenotypov mendelistického typu je odhalených už pri narodení a okolo 90 percent sa ich manifestuje do konca puberty. Vo viac ako polovici z nich je postihnutý jeden anatomický, alebo funkčný systém. Približne 57 percentám postihnutých jedincov skracuje ochorenie dĺžku ich života a skoro v 70 percentách redukuje ich reprodukčnú schopnosť. Väčšina postihnutých s dlhším prežívaním má však rôzne defekty, ktoré v značnej miere obmedzujú intelekt a školskú výučbu alebo zaradenie do pracovného procesu. Vo veľkej miere sa na tomto neutešenom zdravotnom stave podieľajú poškodenia centrálneho nervového systému.
História
Ochorenie alkaptonúria bolo známe už v starom Egypte, podľa nálezov okolo roku 1500 sa našla múmia s poškodením kostných častí, ktoré nasvedčovali tomu, že sa jedná o prejavy príznačné pre dedičné ochorenie postihujúce metabolizmus. V roku 1584 Scriboniusm zaznamenal u chlapca čierny moč a až v roku 1859 Bodeker zaviedol do praxe názov alkaptonúria. Známy nemecký patológ Virchov v roku 1866 podrobne opísal prípad ochronózy – chorobné sčernenie tkaniva. So zásadnou koncepciou odhalenia príčin vrodených metabolických chýb prišiel vynikajúci lekár A. E. Garrod v roku 1902, krátko po znovuobjavení Mendelových zákonov. Pacientom chýba schopnosť vykonať špecifický metabolický ,,krok“. Pri alkaptonúrii je to rozštiepenie benzenového jadra aminokyseliny fenylalanínu a tyrozínu sprevádzané generalizovanou pigmentáciou.
Podľa Berlínskej nozológie z roku 1986 bola alkaptonúria zaradená medzi dedičné poruchy spojivového tkaniva. Lokalizáciu patologického génu určila na proximálnom úseku dlhého ramena chromozómu číslo 3.
Okrem zahraničných pracovísk (Pasteurov ústav v Paríži a ústav v nemeckom Wurzburgu) významnou mierou prispel pri odhalení lokalizácie aj Ústav lekárskej genetiky v Martine, pod vedením prof. MUDr. Štefana Sršňa, DrSc. Podarilo sa im odhaliť genetický pôvod tejto metabolickej poruchy.
Ako sa alkaptonúria prejavuje?
V dôsledku chýbania enzýmu homogentizát – 1 - 2 diaoxygenázy sa hromadí kyselina homogentizová (normálny medziprodukt metabolizmu fenylalanínu a tyrozínu). Preto medzi hlavné príznaky patrí vylučovanie kyseliny homogentizovej v moči. Toto spôsobuje jeho tmavé sfarbenie a ukladanie pigmentu do rozličných spojivových tkanív – sklér, chrupiek, väzív, v menšej miere do endokardu, do obličiek, pľúc a do ušného bubienka. Najviac sú poškodené kosti – degeneratívnymi zmenami chrbtice, poškodením chrupavky, ktoré začína od tretieho decénia. Kardiovaskulárne poruchy sa dotýkajú kalcifikáciou aortálnych a mitrálnych chlopní a aortálnou stenózou a šelestom srdca. Komplikáciou pre alkaptonurikov býva často nález obličkových a prostatických kameňov, a to aj v detskom veku. Chrupavka sa stáva krehkou a stráca elasticitu. Patologické zmeny na viacerých orgánových systémoch spôsobuje u pacientov postupnú invalidizáciu a vyradenie z pracovného procesu. Liečiť sa dajú len príznaky, nie samotné ochorenie.
Vysoký výskyt na Slovensku
Epidemiologické sledovania uvádzajú výskyt alkaptonúrie celosvetovo podľa odhadov na l : 100 000 – 250 000. Relatívne vysoký výskyt tejto choroby je aj na Slovensku, podľa skríningu v novorodeneckej populácii vykazujeme incidenciu 1 : 18 000, čo znamená najvyšší výskyt na svete. Podľa dlhodobých výsledkov vedeckých bádaní, ktoré sa začali od roku 1968 a vykonávajú sa na Oddelení klinickej genetiky JLF v Martine, je najvyšší výskyt v hornatých endemických oblastiach na Orave, Kysuciach a na Horehroní. Podobne vysoký výskyt tohto metabolického ochorenia ako na Slovensku je v Dominikánskej republike, v Severnom Írsku je to 1 : 20 000 a v Škótsku
l : 40 800. Ochorenie sa vyskytuje tiež v Japonsku, Indii, Mexiku a v afrických krajinách. Už objaviteľ ochorenia Garrod si všimol, že ide o pozoruhodný typ familiárnej distribúcie alkaptonúrie a ďalších metabolických porúch. V postihnutých rodinách bývajú postihnutí spravidla dvaja alebo viacerí súrodenci, hoci rodičia a príbuzní sú obyčajne zdraví. Toto ochorenie bolo ako prvé v histórii opísané ako dedičné s autosomálne dominantným typom prenosu u človeka. Týmto svetovým objavom jeho autor A. E. Garrod predbehol svoju dobu.
Prenatálna genetická diagnostika alkaptonúrie je nedostupná (chýba aktivita 1, 2 – dioxynázy vo fibroblastoch), možnosti prevencie sú v znížení počtu príbuzenských sobášov a vo využití klinicko-genetických vyšetrení v predsymptomatickom období choroby.
Archibald Garrod opísal toto ochorenie v roku 1902.
Autor článku: Doc. Dr. Igor M. Tomo, časopis Bedeker zdravia