Bolesť, hlad a smäd patria k základným fenoménom života človeka, ktoré ho sprevádzajú po stáročia. Bolesť je najčastejší príznak, ktorý privedie človeka k svojmu lekárovi. Podnetov k vnímaniu bolesti je široká paleta, ich spoločným znakom je potenciál ohroziť organizmus. Bolesť ako komplexná skúsenosť pozostáva z fyziologickej a zároveň afektívnej (emocionálnej) odpovede na škodlivý podnet. Možno ju chápať ako varujúci mechanizmus pred poškodením, ale je i sprievodný jav tohto poškodenia, zranenia. Hoci sa neuroanatomické základy vnímania bolesti vyvíjajú počas vnútromaternicového vývinu jedinca, konkrétna forma odpovede na škodlivý podnet – je ovplyvnená sociálnym, kultúrnym, psychologickým, kognitívnym a dedičným faktorom – závisí aj od minulej skúsenosti, či od očakávania. To spôsobuje vysokú variabilitu tolerancie bolesti medzi ľuďmi.
Bolesť je subjektívny zážitok, veľmi nepríjemný a žiadny človek sa s ním nemôže podeliť s niekým iným. Používanie tohto termínu sa učíme na základe skúseností z nášho života. Prejavy a prežívanie je do značnej miery ovplyvnené výchovou a skúsenosťami jednotlivca, náboženskými a sociokultúrnymi aspektmi, ako aj denným časom. Je vyvolaná podráždením nociceptorov (receptorov pre bolesť), ktoré sa nachádzajú v koži (až 90 percent), kĺboch, šľachách, okostici, kostnej dreni, vnútorných orgánoch a vo vyšších oblastiach CNS. Toto podráždenie sa mení na impulz, ktorý je potom prevádzaný ďalej do CNS. Bolestivé podráždenie nemusí vzniknúť iba na základe pôsobenia zvonka, ale môže byť vyvolané aj na základe pôsobenia látok, ktoré dráždia chemickou cestou.
Bolesť môžeme deliť z viacerých hľadísk:
-
podľa trvania – časový faktor na: akútnu, chronickú a prelomovú,
-
podľa etiológie na: nádorovú a nenádorovú,
-
podľa patofyziológie na: nociceptívnu, neuropatickú, psychogénnu a idiopatickú.
Chronická bolesť
Môže začať sa ako akútna (teda následkom akútneho ochorenia, poranenia alebo poškodenia) a za chronickú sa považuje, ak pretrváva aj potom, ako sa vyvolávajúce ochorenie skončilo. Zvyčajne sa rozvíja pomalšie a má dlhšie trvanie (viac ako šesť mesiacov). Priebeh chronickej bolesti je cyklický, často sa zhoršuje namiesto toho, aby sa zlepšoval. Ukončenie bolesti je častokrát nepredvídateľné. Pri chronickej bolesti obranné funkcie pre organizmus chýbajú. Tento typ bolesti ovplyvňuje existenciu človeka vo viacerých sférach a často vedie k fyzickému, psychickému a/alebo sociálnemu vyčerpaniu pacienta. Môže mať za následok rozvoj iných pridružených ochorení (psychosyndróm s depresívnym rozladením). Liečba tohto typu bolesti je spojená s veľkými problémami. Hlavnou prekážkou v liečbe bolesti je jej nedostatočné hodnotenie a meranie. Adekvátne hodnotenie bolesti je potrebné začať dôkladným a presným vyšetrením, ktoré musí zahŕňať samého pacienta, ako aj jeho najbližších.
Hodnotenie bolesti si vyžaduje používanie vhodného hodnotiaceho nástroja. Nástroj by mal obsahovať charakteristiku: lokalizácie, intenzity, charakteru a časového faktora bolesti.Pacientove vlastné udávanie prítomnosti a intenzity bolesti je najpresnejší a najspoľahlivejší spôsob hodnotenia bolesti. Je potrebné, aby sa zdravotnícky personál pri hodnotení zameral na vyhľadanie a zaznamenanie všetkých miest bolesti. Samozrejme, že jednotlivé miesta musia byť posúdené individuálne, pretože môžu vyžadovať rôzne spôsoby liečby. Na meranie intenzity bolesti sa osvedčilo používanie rôznych škál bolesti. Vo všeobecnosti ich môžeme rozdeliť na verbálne a neverbálne. Neverbálne sa používajú v pediatrii, alebo u pacientov, ktorí sa nevedia vyjadriť slovne (napr. jazyková bariéra).Určenie intenzity bolesti je jedným z najviac subjektívnych aspektov.
Používanie škál má niekoľko nasledujúcich výhod: jednoduché použitie, časovú nenáročnosť, umožnia odhaliť ďalšie problémy, ktoré potrebujú starostlivé následné vyšetrenie, dávajú možnosť zistiť účinnosť intervencie.
Intenzita bolesti sa môže meniť počas denného 24-hodinového intervalu, napr. v nadväznosti na vykonávanie denných aktivít. Na dosiahnutie cieľov analgetickej liečby je prínosom, ak má lekár k dispozícii záznamy od pacienta tykajúce sa vývoja bolesti. Preto je vhodné, aby si pacient zaznamenával aktuálne stav bolesti do denníka bolesti.
Pri zisťovaní časového faktora sa zameriavame na nástup bolesti, dĺžku jej trvania a jej frekvenciu. Tu sa môžeme stretnúť s epizódnymi bolesťami (incident pain), ktoré vznikajú pri pohybe alebo nejakej aktivite. Častokrát môžeme tento typ bolesti predvídať a dá sa jej zabrániť vhodným a včasným podaním analgetík. Prelomová bolesť (breakthrough pain) je bolesť nepredvídateľná, ktorá sa môže superponovať na inak dobre kontrolovateľnú stabilnú bolesť. Bolesť na konci dávky (end-of-dose pain) je bolesť, ktorá sa vyskytuje tesne pred podaním nasledujúcej dávky analgetík.
Na vyšetrenie bolesti existujú celkové nástroje, ktoré hodnotia bolesť naraz z viacerých dimenzií a preto poskytujú viac informácií. Tieto nástroje sú však časovo náročnejšie a ich použitie vyžaduje úvodnú inštruktáž pacienta (pri staršom pacientovi je vhodné edukovať aj inú príbuznú osobu). Medzi ne radíme napríklad Sprievodca k hodnoteniu bolesti (Pain Assessment Guide), Krátky inventár bolesti (Brief Pain Inventory), záznam sebamonitorovania a pod.
Medzi najčastejšie príčiny nedostatočnej liečby bolesti patria:
-
malá pozornosť, ktorú zdravotnícky personál venuje bolesti
-
nedostatočné znalosti zdravotníckych pracovníkov o bolesti a jej liečbe
-
nepresná diagnostika liečby
-
mýty o podávaní opoidných analgetík
-
nevhodné a často neskoré dávkovanie analgetík
-
neznalosť koanalgetík
-
nedostatočná psychická podpora pacienta
Starostlivosť a liečba
Kvalitná ošetrovateľská starostlivosť sa skladá z mnohých prvkov. Každá chronická choroba sprevádzaná bolesťou bez ohľadu na vek, má sociálny rozmer. To sa dostáva do popredia hlavne u starých ľudí s multimorbiditou, čo môže vyvolať reťaz sociálnych postihov, ktoré v konečnom dôsledku ovplyvnia spôsob a kvalitu ich života. Na začiatku je potrebné zhromaždiť dostatok informácií týkajúcich sa samotného pacienta, ako aj bolesti a sprievodných javov a reakcií na ňu. Zameriavame sa na hodnotenie lokalizácie, intenzity, kvality, časového priebehu, vyvolávajúcich a zmierňujúcich faktorov, pridružených syndrómov, ovplyvnenie zvládania denných aktivít, minulých skúseností, reakcií a pocitov súvisiacich s prežívaním bolesti. Pacienti s nádorovým ochorením najčastejšie prežívajú chronickú bolesť, i keď nemôžeme vylúčiť akútny atak (napr. v súvislosti s paliatívnym, alebo iným chirurgickým výkonom).
Liečba by mala byť prispôsobená celkovému stavu pacienta. Mala by byť kontinuálna a kompaktná. Každá zmena musí byť pacientovi dôkladne vysvetlená, aby sa nestrácala jeho dôvera v liečebný tím. Stratégia starostlivosti o terminálne chorých vychádza zo zásady zlepšiť kvalitu zostávajúceho zvyšku života chorého liečbou a zmierňovaním symptómov vyplývajúcich z nevyliečiteľnej choroby.
Okrem odstraňovania somatických ťažkostí je veľmi dôležité zohľadňovanie emočné, spirituálne a sociálne potreby.
Autor článku: časopis Bedeker zdravia