Dôležitým motivačným činiteľom u žiakov je vzťah medzi očakávanými a skutočne dosiahnutými výsledkami učenia, pričom deti sú obzvlášť veľmi citlivé na to, či skutočne dosiahnu očakávanú odmenu. Vplyv úspechu, ako aj neúspechu na žiakov ovplyvňuje ich celková osobnosť. Závisí od miery ich sebavedomia, úzkostlivosti a na ich postojoch k učiteľovi a učeniu. Pôsobenie upevňovania závisí aj od inteligencie žiakov. Inteligentnejšie deti citlivo reagujú na kontrolné otázky a rýchlejšie si osvoja schopnosť sebakontroly. spôsob, akým žiak reaguje na kontrolu (hodnotenie) učiteľa, závisí od jeho predchádzajúcich skúseností (napr. na dôvere k učiteľovi).
Úzkostlivé osoby sa učia rýchlejšie pri jednoduchých úlohách, pri ťažších sa lepšie realizujú neúzkostliví. Úzkostliví žiaci majú horší výkon aj vtedy, keď si majú vybrať z viacerých alternatív, keď majú obavy, že by mohli urobiť chybu a keď je úloha časovo obmedzená. Príliš zložitý problém, ktorý prekračuje schopnosti žiaka, vyvoláva u neho strach pred neznámym a nepoznaným. Úzkosť podporuje výkon pri jednoduchších úlohách, pri ťažších však vedie k zlyhaniu a depresii. Úzkostlivé a neúzkostlivé deti sa odlišujú v školských výkonoch. Dievčatá, ako aj deti žijúce v horších sociálnych podmienkach, pritom bývajú viac úzkostliví. Rodičia takýchto detí majú často nižšie vzdelanie. Hoci sa u nich celkovo objavuje nižší výkon, lepšie výsledky dosahujú pri úlohách, ktoré vyžadujú zvýšenú pozornosť a trpezlivosť.
Dôležité zdravé sebavedomie
Čo sa týka psychohygieny žiakov, dôležité je, aby mali nejaký čas a priestor aj sami pre seba a pre svojich priateľov, pre svoje sny, spontánne hry, kreatívne uplatňovanie nápadov – pre samostatné činnosti bez akéhokoľvek vedenia. Potrebné je pre nich osamostatniť sa počas mladosti.
Žiaci pritom dokážu dosiahnuť oveľa viac, ak sú primerane zdravo sebavedomí. Podstatné pre získanie dôvery v seba samého a dôvery pre život je, aby mohol človek zakúsiť príjemný pocit úspechu, keď sa dokáže postaviť na vlastné nohy, ale zároveň si bol vedomý že má nablízku niekoho, kto je pripravený mu kedykoľvek v prípade potreby podať pomocnú ruku.
Takisto učitelia považujú sebavedomie žiakov za potrebné k rozvoju ich inteligencie a dosahovaniu akademických výsledkov. Žiaci sa pritom správajú sebaistejšie, sú spokojnejší, prispôsobivejší a celkovo sa cítia šťastnejší. Na druhej strane je však dôležité si ujasniť, čo môžeme chápať ako zdravé sebavedomie, teda také sebavedomie, ktoré prispieva životnému rozvoju jednotlivca. V súčasnosti sa často vyskytujú maximalistické požiadavky, podľa ktorých by sa mal jednotlivec neustále napĺňať, sebaaktualizovať a kontrolovať. Kvôli nadmerným požiadavkám a sebakontrole však môže dieťa dospieť k pocitu beznádeje zo sprievodného strachu zo zlyhania a podobným negatívnym pocitom. Pri nadmernom zdôrazňovaní vlastného sebavedomia žiaci zároveň dokážu vycítiť, keď výroky typu „si úžsný, si výnimočný“, nie sú objektívne, ostávajú pre nich príliš bežné a všedné a bývajú z toho sklamaní.
Čo s egoizmom?
Ďalším negatívnym dôsledkom je nebadaná hranica medzi nadmerným sebavedomím a egoizmom. Pri neustálom presadzovaní vlastnej osoby mnohí strácajú vzťah ku všeobecným hodnotám, ktoré sú mimo nich – štát, spoločnosť, rodina, duchovné hodnoty, alebo nejaké vlastné vyššie ciele. Často naopak narastá miera násilia a rôznych problémov v spoločnosti.
Ako užitočný sa ukazuje prístup, pri ktorom učitelia nabádajú žiakov uvažovať nad vlastnými myšlienkami a vnútorným svetom. Sústredia sa pritom na pozitívne aspekty (napr. hovoria, alebo píšu o tom, čo dobré zažili) a tiež snažia sa nahradiť negatívne postoje pozitívnejšími („môžem sa naučiť hocičo, čo chcem; mám rád a akceptujem seba samého). Ich cieľom je identifikovať svoje silné, ako aj slabé stránky. Treba zdôrazňovať skôr prospech skupiny pred vlastným, zapájanie sa pred izoláciou. Odporúča sa zamerať pozornosť na ciele mimo seba samého, kde sa jednotlivec „stráca“. Sú to napr. skupinové aktivity, snaha o pomoc druhým, dosahovanie vyšších cieľov, plnenie povinností a napĺňanie skupinovej role a akademické výsledky, ktoré sú odmenou za vynaložené úsilie. Podľa tejto hypotézy je sebavedomie výsledkom skúseností mimo seba samého. Čím je žiak úspešnejší pri takýchto aktivitách, tým bude vyššie a zároveň pozitívnejšie jeho sebavedomie. Osobnostný rozvoj znamená učiť sa konštruktívne participovať v sociálnom svete. To zas predstavuje rozvoj reálnych zručností, schopnosť vychádzať s ostatnými, mať rešpekt pred pravidlami spoločnosti a legitímnymi autoritami, chuť starať sa o tých, čo to potrebujú a pocit sociálnej zodpovednosti. Žiaci sa nutne zaoberajú nielen sebou samým, ale skôr inými ľuďmi a ich potrebami. Tým sa učia jednak rešpektovať ostatných, ale aj vytvárať si objektívny a zmysluplný obraz o sebe samotných. Toto je vonkajší cieľ, ktorý tvorí základ zdravého sebavedomia.
Zdravá miera rizika
Ďalšou dôležitou vlastnosťou pre úspešný život žiakov je vynaliezavosť a ochota riskovať vtedy, ak je to potrebné. Prispievajú k tomu hlavne tieto faktory: individuálne vlastnosti jednotlivca, pozitívne využívanie času, rodina a škola. Vynaliezaví ľudia ochotní riskovať sa prejavujú temperamentom, ktorý vyvoláva pozitívne reakcie okolia. Takáto osobnosť sa začína vytvárať už v rannom detstve a prejavuje sa najmä v puberte, kedy žiak vyhľadáva nové skúsenosti a stáva sa zodpovedným sám za seba. Vďaka tomu zase žiaci majú prístup k druhým ľuďom a môžu od nich očakávať pomoc. Ich pozitívne postoje sa zvyčajne stretávajú s ochotou okolia vyjsť v ústrety. Potom vnímajú svet pozitívne navzdory prekážkam, ktoré musia zvládať. Medzi ich kladné vlastnosti patrí rešpektovanie druhých, zodpovedná príprava na vyučovanie, ochota pomáhať pri triednych aktivitách a ovládanie pravidiel školy. Významná je vnútorná motivácia a vnútorné ohnisko kontroly úspechu (snaha o úspech, osobná zodpovednosť za svoje výsledky). Príznačné sú vyššie ambície.
Prípadný neúspech takíto jedinci pripisujú nedostatku úsilia, nezodpovednosti, nedbanlivosti, slabším žiakom radia viac sa snažiť a dávať väčší pozor na vyučovaní. Dôležité je tiež mať zdravé sebavedomie, pričom žiaci sa považujú za úspešných, lebo sa tak rozhodli a najväčšie zásluhy za to pripisujú sebe samým. Vynaliezaví žiaci majú jasné a reálne ciele a optimistický pohľad na budúcnosť. Veria, že napokon dosiahnu aj svoje dlhodobé ciele. Veľký význam pre zvyšovanie sebavedomia má zapájanie sa do rôznych aktivít, kreatívne záľuby a pestovanie športu. Žiakom môže tiež pomôcť, ak je niektorý z nich známy a podporovaný pre svoje výnimočné nadanie.
Pre dosiahnutie úspechu v živote sú potrebné najmä schopnosti, príležitosti, fantázia a šťastie. Človek by mal využívať svoj vedomostný potenciál a skúsenosti pri riešení problémov, pričom je dobré, ak túži po získavaní ďalších poznatkov. Dôležitá je určitá psychosomatická zdatnosť a odolnosť voči nepriaznivým psychickým, sociálnym a prírodným vplyvom. Takisto schopnosť porozumenia sebe samému a vhodného sebavyjadrenia, prispôsobenia sa životu v spoločnosti, umenie vedieť si vytvoriť vhodný životný štýl a orientovať sa vo svete. Záujem o učebnú látku naopak kazí najmä dlhodobé vysedávanie nad knihou, monotónny a jednostranný spôsob učenia, učenie sa pri veľkej únave (nadmerné množstvo látky bez prestávok), učenie sa zo strachu, alebo z donútenia, neúspechy alebo iné nepríjemnosti s učením, ako aj rozptyľujúce prostredie.
Škola má zbaviť žiakov stereotypov a bariér v myslení a správaní, dodať im sebadôveru vo vlastné sily a vzbudiť v nich záujem o tvorbu nových hodnôt.
Autor článku: PhDr. Katarína Uherčíková, časopis Bedeker zdravia