Angína - zápal podnebných mandlí

Angína - zápal podnebných mandlí
Zdroj: bigstockphoto.com

Akútny zápal podnebných mandlí sa v slovenčine nazýva angína (z latinského angere- škrtiť). Pri čítaní zahraničnej literatúry často dochádza k nedorozumeniam, keďže v angličtine sa názvom angína označuje bolesť na hrudníku, pričom pre zápal mandlí sa používa pojem tonzilitída. Je dobré vedieť, že zápal, teda angína môže okrem podnebných mandlí postihnúť aj mandľu nosohltanovú (retronazálna angína) či jazykovú (lingválna angína).

Z hľadiska typu postihnutia možno hovoriť o angíne lakunárnej (postihuje najmä mandľové zálivy – lakúny), folikulárnej (postihuje lymfatické folikuly) a katarálnej (hlavným obrazom je začervenanie mandlí).

Poznáme to skoro všetci

Príznaky na vlastnej koži zakúsil azda každý z nás. Angína začína pocitom pálenia v hrdle a bolesťou pri prehĺtaní, ktorá vyžaruje do uší. Prítomná je zvýšená teplota až horúčka (najmä u detí), prípadne triaška. Môže byť prítomné sťažené otváranie úst, na jazyku sa môže objaviť povlak, často je prítomný zápach z úst, zmenený hlas, pocit malátnosti, celková schvátenosť a bolesť hlavy. Obe podnebné mandle a okolitá sliznica hltana sú červené a opuchnuté. Neskôr sa spravidla vytvárajú na mandliach bledožlté čapy. Pri lakunárnej angíne vznikajú exsudáciou do tonzilárnych lakún biele povlaky, ktoré prekrývajú ich ústie. Zriedkavo vznikajú splývajúce povlaky, ktoré presahujú z mandlí na okolie. Opuch mäkkého podnebia, uvuly a koreňa jazyka spolu s bolesťou sťažujú príjem potravy. Lymfatické uzliny na krku bývajú zväčšené a bolestivé.

Aj iné druhy

Angína je infekčné ochorenie, najčastejšie spôsobené bakteriálnou infekciou. Väčšinou ide o infekciu B-hemolytickými streptokokmi, zriedkavejšie spôsobujú angínu stafylokoky, pneumokoky, haemophilus influenzae, zmiešaná flóra. Okrem baktérií môžu byť prítomné aj vírusy. Infekcia herpetickým vírusom sa nazýva herpangína. Stanoviť diagnózu angíny je väčšinou pomerne jednoduché, avšak pri netradičnom priebehu musí lekár myslieť aj na iné ochorenia ako je napríklad peritonzilárny absces, zriedkavejšie typy angín či nádor mandle.

Samostatnou skupinou sú angíny, ktoré vznikajú pri iných ochoreniach – šarlach, záškrt, chrípka či ochorenia krvi. Angína je spolu s výrazne zväčšenými krčnými lymfatickými uzlinami súčasťou obrazu infekčnej mononukleózy. Pri infekcii niektorou z húb hovoríme o mykotickej angíne.

Antibiotická liečba

Angína sa lieči antibiotikami. Prvou voľbou je častokrát penicilín, pri alergii naň sú to iné antibiotiká. Dôležitý je pokojový režim, kašovitá strava, zvýšená hygiena dutiny ústnej a hltana, kloktadlá. Z liekov preparáty proti bolesti a lieky na zníženie teploty (pokiaľ je nad 38 stupňov Celzia), je možné zvážiť aj lokálnu liečbu antibiotikami. Pri adekvátnej liečbe angína odznieva spravidla do jedného týždňa. Náchylnejší jedinci môžu mať angínu niekoľkokrát ročne, častokrát v prechodnom období na jar a na jeseň. Minimálne tri angíny v roku aspoň dva po sebe nasledujúce roky sú jedným z kritérií, pri ktorých možno odporučiť vybratie podnebných mandlí.

Autor článku: MUDr. Miroslav Tedla, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: