Hluk je najčastejšou fyzikálnou škodlivinou, ktorá sa vyskytuje v pracovnom prostredí a má mnoho negatívnych účinkov na ľudské zdravie. Pre jeho negatívny vplyv na zdravie by sa mala hlučnosť na pracoviskách dômyselne regulovať a zamestnanci by mali používať osobné ochranné prostriedky. Ako pre TASR uviedla hovorkyňa banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Mária Tolnayová, úrad v Bystrici, s pôsobnosťou aj pre okres Brezno, urobil od januára 2010 do júla 2011 sondu, ktorá sa zaoberala prieskumom používania chráničov sluchu v pracovnom prostredí.
Súbor podľa jej slov tvorili retrospektívne dáta, ktoré sa získali pri objektivizáciách pracovísk z hľadiska expozície hluku. Na sonde sa zúčastnilo 47 podnikov. Ako uviedol Martin Frič z Odboru preventívneho pracovného lekárstva a toxikológie banskobystrického RÚVZ, "ukázalo sa, že pri objektivizácii pracovísk z hľadiska expozície hluku na celkové znižovanie hlučnosti na pracoviskách najčastejšie dbajú firmy v drevárskom a strojárskom priemysle. Najviac využívajú hlavne chrániče sluchu, pričom sa v 11 percentách nami kontrolovaných podnikov nepoužívali chrániče sluchu vôbec." Frič ďalej priblížil, že zistili, že pri znižovaní hlučnosti sa nevyužívali prednostne hlukpohltivé materiály na steny okrem skúšobne pre hudobníkov. V strojárskom priemysle sa zaznamenalo používanie zásten. V drevárskom priemysle boli v dvoch prípadoch použité antihlukové kabíny, ktoré sú veľmi efektívne a dokážu znížiť na pracoviskách ekvivalentnú hladinu akustického tlaku o 15,2 dB a vrcholovú hladinu akustického tlaku o 4,2 dB. Hlučnosť firmy znižovali najčastejšie organizačnými opatreniami.
Ako Frič dodal, zamestnávateľov upozorňovali, že zamestnancom musia poskytnúť k dispozícii chrániče sluchu, ak na ich pracoviskách hladiny hluku prekračujú hornú aj dolnú akčnú hodnotu expozície hluku.
Autor článku: TASR