M. Gajdošová: Ministerstvo nerieši v zákonoch záujmy súkromných firiem

Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR chce realizovať viaceré zmeny v liekovej politike, od ktorých si sľubuje úsporu niekoľko desiatok miliónov eur. Navrhované zmeny kritizujú farmaceutické spoločnosti, ktoré upozorňujú napríklad na možný vývoz liekov zo Slovenska či lekárnici, ktorí tvrdia, že legislatíva bude najviac pomáhať veľkým hráčom. Čo si myslí o týchto výhradách, či čo je cieľom pripravovaných opatrení porozprávala v rozhovore pre TASR šéfka Sekcie liekovej politiky a farmácie MZ SR Michaela Gajdošová.

Parlament by sa mal na nadchádzajúcej schôdzi zaoberať návrhom dvoch zákonov, ktoré znamenajú reformu v liekovej politike. Ministerstvo už avizovalo, že pripravované opatrenia by mali priniesť úsporu niekoľko desiatok miliónov eur. Znamená to teda, že doteraz sme na Slovensku vynakladali na lieky zbytočne veľa alebo z čoho vlastne avizovaná úspora vznikne?

Úspora vznikne zo všetkých pripravených opatrení, pričom ide o dva zákony. Zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorý sa týka predovšetkým liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, ktoré sú na Slovensku kategorizované. V tomto zákone sa dávajú jasné a striktné pravidlá. Každý účastník konania či výrobca lieku, pomôcky alebo potraviny, ale zároveň aj zdravotná poisťovňa a pacient by tak mali mať prehľad, za akých podmienok je liek či pomôcka hradená. V rámci zákona sa pridávajú rôzne nové nástroje v liekovej politike, ktoré umožnia úsporu verejných financií a zdrojov, pričom všetky tieto peniaze budú vrátené späť do systému zdravotníctva. Je celosvetový trend príchodu nových inovatívnych liekov, pomôcok či potravín a na to, aby sme stíhali udržať krok s dobou je potrebné aj spätne investovať tieto peniaze, pretože tieto nové lieky sú zväčša výrazne drahšie ako lieky, ktoré už dnes máme k dispozícii. Druhým je zákon o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Ten rieši z pohľadu pacienta predovšetkým generickú preskripciu, teda predpisovanie liekov prostredníctvom účinnej látky. To pre pacienta podľa našich výpočtov bude znamenať úsporu priamo na doplatkoch až vo výške 50 miliónov eur.

Tie úspory pocíti aj systém, znamená to teda, že tie peniaze sa doteraz investovali neefektívne?

Možno priznať, že časť liekov, ktoré sa predpisovali, pacienti nevyužívali. Svedčí o tom fakt, že až 97 ton liekov sa vlani vyhodilo do smetného koša. Je to alarmujúce číslo, ktoré z roka na rok rastie.

V súvislosti s reformou je vám zo strany subjektov, ktoré sú do sektora zainteresované, vyčítané, že ste s nimi málo komunikovali. Hovoria to napríklad farmaceutické firmy, ktoré poukazujú, že aj pri zmenách v bankovom sektore môžu banky do príprav legislatívy zasahovať, myslia si preto, že majú právo do tohto hovoriť. Podobne hovoria lekárnici. Ste spokojní s tým, ako ste komunikovali s tými stranami, ktorých sa reforma priamo dotkne?

Treba si uvedomiť, že štandardnou komunikáciou Ministerstva zdravotníctva s inými subjektmi je medzirezortné pripomienkové konanie. Je to úplne štandardná a legitímna cesta, ktorou sa návrhy zákonov môžu pripomienkovať a nie je na tom nič zlé. Aj napriek tomu, ministerstvo ponúklo všetkým zainteresovaným stranám dostatočný priestor a komunikáciu predtým, ako zákon išiel do medzirezortného pripomienkového konania. Je úplne legitímne, že úplná zhoda názorov medzi farmaceutických priemyslom a ministerstvom nebude nikdy možná. Je možné sa baviť o tom, ako nájsť kompromisné riešenia, ale vždy zo strany ministerstva je a prioritou bude pacient, čo mnohokrát znamená zníženie ziskov farmaceutických firiem.

Čiže si myslíte, že tá komunikácia bola dostatočná? Akceptovali ste aj ich pripomienky?

Určite áno. Boli pripomienky, ktoré sme akceptovali v prípade oboch zákonov. To percento pripomienok, ktoré sa akceptovalo, sa blíži takmer k polovici. Nemožno povedať, že sme neakceptovali pripomienky alebo nekomunikovali. Máte pocit, že nasledovné čísla o tom nesvedčia? K zákonu o liekoch a zdravotníckych pomôckach bolo na pôde ministerstva 16 stretnutí s farmaceutickým priemyslom (SAFS, GENAS, ADL, SKMED), zubnými technikmi, Slovenskou komorou zubných lekárov, Slovenskou lekárskou komorou, Slovenskou lekárnickou komorou, Farmaceutickou fakultou UK, Slovenskou lekárskou spoločnosťou, zdravotnými poisťovňami a vyššími územnými celkami. V prípade zákona o rozsahu sa zrealizovalo šesť stretnutí s farmaceutickým priemyslom a zdravotnými poisťovňami. Všetky tieto stretnutia sa konali pred tým, ako ministerstvo zverejnilo svoj zámer v oboch zákonoch. Máte pocit, že je to málo? Lebo ja osobne nie.

Lekárnici, ktorí majú výhradu voči tomu, ako sa ten zákon pripravoval, si myslia, že by ako odborníci mali byť viac zainteresovaní. Vyčítajú ministerstvu aj to, že zákon o liekoch bol pripravený pre veľkých hráčov na trhu a pomôže iba im.

Každý sa legitímne snaží a platí to aj v prípade Slovenskej lekárnickej komory zachovať si svoje výhody a práva na trhu, ako aj svoje zisky. Je to absolútne legitímne, pretože aj lekárne sú podnikateľskú subjekty. V poslednej dobe som čítala veľa článkov zo strany komory o tom, ako je povolanie lekárnika poslaním. Ja sama som farmaceutka a prácu ľudí v tejto profesii si vysoko vážim tak, ako každú inú. Ale prestaňme všetkých presviedčať o tom, že lekáreň nie je podnikateľský subjekt a že majitelia lekární vrátane lekárnikov vďaka tomuto subjektu nezarábajú, pretože by to bola lož. Ak by tomu tak bolo a pasovali by sme rolu lekárnika do poslania a nie podnikateľského subjektu, bolo by na mieste zrušiť všetky obchodné prirážky, z ktorých lekárne dnes žijú. Predpokladám, že potom, by sme už nenašli na Slovensku lekárnika, ktorý by tvrdil, že lekárenstvo je poslaním, ale nastala by vlna presviedčania o opaku a teda o tom, aké je dôležité zachovanie obchodných prirážok a dostali by sme sa do reality. Je absurdné, aby sme sa bavili o tom, že pri výdaji lieku A pacientovi je lekáreň výhradne odborným článkom a vernostné systémy – teda zľavy na daný liek sa podľa lekárnikov nesmú pacientovi poskytnúť, lebo to podľa nich nie je morálne a ide len o zvýšenie spotreby a zvýšenie lojálnosti spotrebiteľa – teda pacienta.
Je smutné, že práve lekárnická komora, ktorá združuje lekárnikov argumentuje takýmito frázami. Ako potom vysvetlí pacientom, že keď ten istý liek A je predmetom nákupu od distribútora, lekáreň si pri tom nárokuje na rôzne výhodnejšie obchodné podmienky, bonusy, ktoré dostáva od veľkodistribútora, a tak ďalej. Veď niektorí samotní lekárnici, ktorých združuje tzv. družstvo lekárni o sebe tvrdia, citujem: "Družstvo lekární je združenie lekárnikov – majiteľov lekární, ktorým nie je ľahostajný ich osud. Cieľom jeho vzniku je obhajoba ekonomických záujmov jeho členov, aby tak mohli lepšie obstáť v konkurenčnom boji. Bonusové podmienky každej lekárne u zmluvného distribútora sú naozaj exkluzívne, nezanedbateľnými výhodami sú aj upravený reklamačný poriadok alebo možnosť získať úver za výhodných podmienok. A navyše, ďalšia časť prostriedkov je určená priamo pre potreby družstva, pre ďalšie rozširovanie ponúkaných služieb, teda pre vás. Prostredníctvom "dvornej" distribučnej spoločnosti dokážeme zabezpečiť priame dodávky portfólia niektorých partnerov družstva do lekární. Zaujímavosť tohto modelu spočíva v následnom bonuse vo výške marže distribútora. Ponuka, ktorá sa nedá odmietnuť..."

Pri nákupe lieku A je liek tovarom ako každý iný, za ktorý si môžem nárokovať rôzne výhody, zľavy či dokonca výhodné úvery? Ale ak chcem tieto zľavy pri výdaji lieku A poskytnúť aj pacientovi, tak vtedy už liek nie je tovarom ako každý iný a vtedy máme poskytovanie zliav pacientovi zakázať? Pýtam sa, čo by na takto pokrivenom systéme bolo spravodlivé a dobré? Podľa mňa nič a na konci dňa by bol v nevýhode pacient. Apelujem preto na lekárnický stav, aby zvádzal "boj" o pacienta prostredníctvom všetkých legitímnych a dostupných možností a nie boj s ministerstvom proti pripravovaným zákonom, pretože tým nepriamo bojuje proti pacientom. Myslím, že ďalším problémom komory je legalizácia sieťových lekární. Nie je dôvod, aby sme sa dnes tvárili, že sieťové lekárne neexistujú, keď to tak nie je, aj napriek tomu, že dnes takéto lekárne spĺňajú zákon – teda každá lekáreň je založená na inú s.r.o., za ktorou je následne vždy jeden majiteľ. Komora vie, že v minulosti boli problémy s tzv. sieťovými lekárňami, ktoré dnes v zákone neexistujú. Problém bol tieto sieťové lekárne postihnúť, ak sa zistilo porušenie zákona. Snahou ministerstva preto je, aby sa sieťové lekárne v zákone priznali, aby mali jedného konkrétneho majiteľa, ktorý bude zodpovedný za poskytovanie lekárenskej starostlivosti a v prípade porušenia zákona budeme vedieť postihnúť kompletne všetkých naraz.

Na druhej strane pacient má právo a toto právo chceme zachovať aj do budúcna, vybrať si kam pôjde do lekárne – či to bude sieťová alebo nesieťová lekáreň. Je na ňom, či do lekárne ide kvôli tomu, že mu lekárnik poskytne odbornú radu alebo zľavu, či nejaké vitamíny, alebo tam chodí pre modré oči lekárničky. Je to jeho slobodná voľba a tú pacientovi chceme zachovať.

Ďalším faktom a pozitívnou vecou, ktorú ideme v zákone o liekoch upraviť je odborný zástupca v lekárni. Povinnosť, že odborný zástupca môže pôsobiť iba v jednej lekárni zostane zachovaná. Problém je však v evidencii odborných zástupcov, ktorá síce existuje v papierovej podobe na úrovni vyšších územných celkov, je však veľmi ťažké skontrolovať či odborný zástupca v Košiciach nepôsobí aj v Bratislave. Snažíme sa tomu zabrániť tak, že Národné centrum zdravotníckych informácií bude viesť zoznam týchto zástupcov, ktorý bude dostupný na jeho webovom sídle.

Lekárnická komora priamo pomenovala, ktorým veľký hráčom by mala zmena pomôcť, a to finančnej skupine Penta. Vy ste kedysi pôsobili v jej zdravotnej poisťovni Dôvera, je preto na mieste otázka, či viete vylúčiť, že takéto skupiny nezasahujú do toho, čo sa pripravuje, ale že sa to robí pre pacienta a nejde tam o zisky niekoho iného?

Oba zákony sú napísané pre pacienta. Ministerstvo nerieši v zákonoch záujmy súkromných firiem či už je to Penta, J&T, alebo akejkoľvek inej finančnej skupiny. Je skutočne smiešne, že jediný argument, ktorý sa stále dookola opakuje a ktorý sa rieši v súvislosti s týmito zákonmi je finančná skupina Penta. Áno, pracovala som v zdravotnej poisťovni, nie je na tom nič tajné a tiež nevidím na tom nič zlé. Tak ako som pred tým pracovala na ministerstve zdravotníctva. Nie som tu opäť vďaka Pente, ale vďaka tomu, že liekovej politike rozumiem a mám záujem, chuť a odvahu robiť v nej veci lepšie.

Čo sa týka výhrad, ja som doteraz nevidela žiadny reálny vecný podklad, dôvod, návrh, ak sa nám niečo nepáči, dobre zdôvodnime to a poďme hľadať spoločné riešenia a takéto spoločné riešenia neprišli ani zo strany farmaceutického priemyslu, ani zo strany Slovenskej lekárnickej komory. Ak má dnes niekto pocit, že sme nekomunikovali, tak my sme komunikovali do tej miery, kde bolo ešte možné hľadať spoločné riešenia, ale ak sme sa na niečom zasekli a druhá strana, ktorá niečo namietala a nevedela dať svoj návrh na riešenie, tam už nie je potom ako ďalej komunikovať. Pretože riešením nie je požiadavka na vypustenie niektorých paragrafov, ktoré sa druhej strane nepáčia.

Napríklad v prípade sieťových lekární, v tých je združených asi 13 percent lekárni, čo je z celkového počtu asi 2000 lekární niečo nad 200. Neviem, o čom sa stále bavíme v súvislosti so sieťovými lekárňami. Nemá prečo stúpať ich počet po účinnosti zákona, ak aj áno, je to stále konkurencia, ktorá môže viesť k lacnejším liekom a oveľa vyšším odborným radám, ktoré vďaka konkurencii lekáreň vie pacientovi poskytnúť. Keď sa už bavíme o finančnej skupine Penta, tak treba povedať, že tá nie je u nás jediným majiteľom tzv. sieťových lekární, tých je asi päť. Je skutočne smiešne, že argumenty ohľadne tejto legislatívy sa stále točia okolo jednej a tej istej finančnej skupiny, s ktorou tieto zákony skutočne nemajú nič spoločné. Keď si uvedomíte, že by táto, dnes už otrepaná, pripomienka neexistovala, neexistovala by ani žiadna iná relevantná pripomienka k zákonom, pretože väčšina z nich sa točí práve okolo skupiny Penta.

Hovoríte, že cieľom opatrení v lekárňach sú lacnejšie lieky. Lekárnici však upozorňujú, že môže dôjsť aj k zániku menších lekární. Naskytá sa tak otázka, či si ľudia budú mať v menších regiónoch tie lacnejšie lieky aj kde kúpiť. Neobávate sa výpadku lekární kvôli ich monopolizácii, ktorej sa obávajú lekárnici, napríklad v odľahlejších regiónoch?

Po účinnosti zákona o liekoch pacienti neprídu o lekárne, na ktoré sú zvyknutí. Ten nebude dôvodom toho, že by malé lekárne vlastnené lekárnikmi mali krachovať. Dôvod je jednoduchý, ministerstvo aj komora priznáva, že existujú sieťové lekárne, len sú združené vždy pod inou firmou a inou sro. Tým, že zlegalizujeme tieto siete nezdvojnásobíme ich počet. My len zlegalizujeme dnešný stav a zastrešíme ich akoby pod jednu firmu. Nevznikne nám ďalších 150 lekární, stav lekární zostane zachovaný, ten nemá nič spoločné s účinnosťou zákona ani s legalizáciou sietí.

Okrem obáv zo zániku niektorých lekární mohla verejnosť počuť aj o tom, že by reforma, najmä zákon o rozsahu, mohol zhoršiť dostupnosť liekov na Slovensku. Farmaceutický priemysel sa obáva toho, že keď budú lieky na úrovni druhej najnižšej ceny v Európskej únii, zvýši sa ich vývoz zo Slovenska, ktorý je už teraz. Máte nejaký spôsob, ako budete prípadne takýto vývoz kontrolovať? Ak sa zistí, že by sa lieky stali exkluzívnym artiklom napríklad pre distribučné spoločnosti, čo potom s tým viete urobiť?

Už dnes prebieha referencovanie, teda určovanie cien liekov na základe aritmetického priemeru šiestich najnižších cien v EÚ, čo je de facto tretia najnižšia cena. My v zákone hovoríme, že ideme referencovať na druhú najnižšiu, čiže ten skok z tretej na druhú nie je dramatický. V mnohých krajinách EÚ existujú okrem oficiálnych cenníkov, ktorými sa regulujú maximálne ceny liekov, aj neoficiálne cenníky s výrazne nižšími cenami. To znamená, že tým, že ministerstvo môže regulovať ceny len na základe oficiálnych cenníkov, tie ceny, ktoré budú regulované a referencované budú vždy vyššie ako reálne ceny na trhoch v jednotlivých krajinách. Preto nie je dôvod na obavy z vývozu liekov, pretože situácia ohľadom vývozu liekov sa vďaka druhej najnižšej cene nezmení. Ťažko odhadnúť, ako sa budú vyvíjať ceny liekov na ostatných európskych trhoch. V súvislosti so sprísnením referencovania je ale obava vývozu liekov absolútne neopodstatnená. Na margo toho, ako tomu predchádzať. V prvom rade výrobca je povinný zabezpečiť dostupnosť daného lieku na Slovensku. V prípade, že lieky nebudú dostupné, tak zodpovednosť nesie výrobca. Na druhej strane existuje inštitút mimoriadnych dovozov alebo výnimiek, ktoré má ministerstvo možnosť schváliť, keby lieky boli nedostupné. Tá alternatíva a možnosť toho, ako by sa pacienti mohli dostať k liekom, existuje. Napríklad Grécko má už určitú dobu plošne znížené ceny liekov kvôli finančnej kríze o 25 percent, Gréci preto ale netrpia nedostatkom liekov. Žiaden pacient tam neumrel na to, že by lieky boli exportované.

Farmaceutické spoločnosti, okrem problémov, ktoré môže spôsobiť referencovanie, hovoria aj o zavádzaní bariér, ktoré spomalia alebo znemožnia príchod nových moderných liekov na trh. Majú mať ľudia obavy, ako to bude do budúcna s príchodom nových liekov?

Tieto obavy nie sú opodstatnené. Je tu určitá skupina ľudí, ktorí sú chorí a pre ktorých potrebujeme zabezpečiť liečbu či už z pohľadu počtu liekov, alebo z finančného pohľadu. Na to, aby sme tieto financie mali, je nevyhnutné ich hľadať v úsporách v liekovej politike. Jedným z nich, ktoré farmaceutické spoločnosti nie veľmi vítajú, je opatrenie, v ktorom veľmi vecne hovoríme, že na to, aby sme mohli hradiť liek na Slovensku chceme, aby mal stanovenú úhradu aj v dvoch okolitých krajinách, ktoré majú porovnateľné HDP. Rozumiem, že z pohľadu pacienta sa táto požiadavka ťažko počúva a ešte ťažšie chápe, na druhej strane si musíme priznať, že my skutočne nemáme na to, aby sme liečbu hradili v takej výške a v takom rozsahu ako napríklad v Nemecku alebo Francúzsku. Jednoducho naša ekonomika a HDP nie je na úrovni týchto krajín, a preto sme pristúpili k takémuto riešeniu, aby sme dokázali aj naďalej hradiť lieky minimálne v takom štandarde, na aký sú naši pacienti zvyknutí a aký je pre nich nevyhnutný. Jedným dychom však treba povedať, že kategorizácia nebude už iba štyrikrát do roka, ale dvanásťkrát, takže vstup nových liekov sa nespomalí, ale práve naopak, zrýchli. Ako náhle bude liek v dvoch podobných krajinách kategorizovaný, výrobca nemusí čakať tri či šesť mesiacov, aby sa dostal do systému úhrad, ale okamžite môže podávať žiadosť.

Zavádzate aj novinku v podobe určenia QUALY, kedy sa bude počítať a zohľadňovať nákladová efektívnosť ročnej liečby. Briti mali toto QUALY v súčasnosti nastavené na 30.000 libier, pričom zistili, že je to málo a idú to prehodnocovať, keďže to malo zastaviť príchod nových liekov na trh. Ako ste došli k číslu 26.500 eur, ktoré by mali byť strop pre nákladovú efektívnosť za jeden rok liečby. Nezabráni to príchodu nových liekov, keď napríklad moderná liečba onkologického pacienta stojí okolo 30.000 eur?

Určite sa netreba obávať toho, že by lieky na Slovensku neboli, pretože v prípade, že by liek mal hodnotu QUALY vyššiu ako 26.500 eur a bola by to jediná liečebná alternatíva pre pacienta, zdravotná poisťovňa vie a môže na základe zákona o rozsahu pacientovi alebo jeho lekárovi dať výnimku na úhradu. Mysleli sme tým presne na tie prípady, kedy by nebola iná alternatíva. Pokiaľ ide o liek, ktorý už má nejakú inú konkurenciu v systéme úhrad, tak je potom legitímna otázka, prečo máme hradiť nový a drahší liek, ak ten, ktorý sa v súčasnosti používa má rovnaké alebo porovnateľné parametre a lieči dané ochorenie a zároveň je lacnejší. Systém verejného zdravotného poistenia je solidárny a je to jeden balík, ktorý vieme prerozdeliť pre všetkých poistencov, preto aj parameter ako je QALY je nesmierne dôležitý na spravodlivé prerozdelenie tohto finančného balíka.

Myslíte si, že zdravotné poisťovne budú naklonené schvaľovať takéto drahé liečby?

Mysleli sme aj na to, preto budú mať zdravotné poisťovne povinnosť mať presné kritéria, ktoré zverejnia na internetovej stránke, na základe ktorých budú rozhodovať. Nebude to môcť by len odpoveď áno - nie, ale bude treba aj odôvodniť dané rozhodnutie. Preto si myslím, že všetky potreby a požiadavky pacientov, ktoré budú opodstatnené, budú schválené.

V súvislosti so zákonom o rozsahu padla na ministerstvo veľká kritika pre vyňatie Kategorizačnej komisie, ktorá určuje ceny a úhrady liekov, spod správneho konania, čo sa nepáči najmä farmaceutickým firmám. Tie tiež poukazujú, že členmi komisie sú aj zástupcovia zdravotných poisťovní, čo považujú za neštandardné v porovnaní s inými krajinami. Vadí im, že poisťovne tak môžu rozhodovať o úhradách za lieky, pričom majú opäť možnosť tvorby zisku a zohľadňovať tak pri rozhodovaní aj svoje záujmy, nielen záujmy pacientov. Viete ako ministerstvo garantovať, že tie rozhodnutia, ktoré sa robia v Kategorizačnej komisii prioritne zohľadňujú pacienta a nie zisky poisťovní?

Kategorizačná komisia ani rada o ničom nerozhodujú. Dnes sa okolo týchto dvoch orgánov vytvorila akási dogma, že toto sú ľudia, ktorí rozhodujú o bytí a nebytí piatich miliónov obyvateľov Slovenska. Je to dosť nešťastný názor, pretože sú to orgány, ktoré sú zriadené ako odborné poradné orgány pre ministra. V žiadnom prípade o ničom nerozhodujú. Je na ministerstve a na ministrovi, či sa s odporúčaniami stotožní a ak áno, tak musia byť premietnuté do oficiálneho rozhodnutia ministerstva, ktoré musí byť zdôvodnené, v opačnom prípade by sme neuspeli ani v odvolacom konaní alebo na súde. Všetky rozhodnutia sú odôvodnené v medziach zákona.

Treba tiež povedať, že proces Kategorizačnej komisie a rady nebol vyňatý spod správneho konania, ale v rámci legislatívneho procesu úplne legitímnou pripomienkou vládnej legislatívy bolo, že tento samotný proces je tak veľmi špecifický a v mnohých prípadoch bola výnimka zo správneho konania, že nám dali pripomienku, aby sme si vytvorili svoje vlastné "správne konanie pre proces kategorizácie". Ministerstvo túto pripomienku akceptovalo a prepísalo zákon tak, aby spĺňal požiadavky správneho konania, ale už sa to nevolá správne konanie, ale konanie vo veci kategorizácie, takže žiadne vyňatie spod nejakého transparentného procesu nie je.

Na margo zástupcov poisťovní, tým že tieto orgány nerozhodujú, ale odporúčajú, tak žiaden konflikt záujmov účastníkov zdravotných poisťovní v týchto dvoch poradných orgánoch ministra nevidím, pretože povedzme si otvorene, práve zdravotné poisťovne sú tie, ktoré vedia koľko finančných prostriedkov majú a oni musia byť jedným z kľúčových hráčov, ktorí vedia povedať svoje odporúčanie. My zverejňujeme odôvodnené odporúčania, čo sa doteraz nerobilo a tam sú menovité hlasovania, aj odôvodnenia hlasovania.

Hovoríte, že sú to odporúčacie orgány, na druhej strane minister má asi dosť nabitý program na to, aby študoval všetky tie návrhy v rámci kategorizácie sám. Kontroluje tie odporúčania potom ešte nejako ministerstvo alebo čo sa nimi robí. Ak to má byť odporúčanie, radí potom ešte niekto ministrovi, čo je správne?

Vždy keď sa rozhodnutia, v ktorých sú premietnuté aj odporúčania komisie alebo rady pripravia, minister je oboznámený so všetkými potenciálnymi problémami, ktoré by mohli na ich základe vzniknúť. Minister sa predovšetkým zaoberá tými problémovými vecami, o ktorých treba rozhodnúť tak, aby z toho profitoval pacient.

V súvislosti s procesom kategorizácie sa u nás objavil viackrát názor, že by v ňom mohli byť zastúpení aj pacienti rovnako ako je to v niektorých európskych krajinách. Čo si o takomto nápade myslíte, respektíve čo s tými pacientmi, ako si vypočuť ich názor?

My sme sa začali pravidelne stretávať so zástupcami pacientov, pacientskymi organizáciami a takisto sme na posledných dvoch stretnutiach riešili túto otázku. Snažili sme sa pacientom vysvetliť, že Kategorizačná komisia je odporúčací orgán, pričom zasadnutie komisie trvá asi týždeň, kedy sa od rána do večera bavíme o tom, či liek spĺňa farmakoekonomický rozbor, akú mu priznať úhradu či indikáciu, a to aj za účasti lekárov. Preto sme pacientom navrhli inú vec, keďže by bolo veľmi ťažko vybrať zástupcu pacientov, pretože každý pacient má iné priority. Navrhli sme podľa nás lepšie riešenie, ktoré prijali aj pacienti. V rámci pravidelných stretnutí, ktoré máme, si pacientske organizácie vždy pripravia aktuálne problémy, ktoré chcú riešiť v oblasti liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín a ministerstvo zhodnotí, čo všetko vie riešiť a na ďalšom stretnutí sa robí odpočet úloh. Máme takto viac času rozprávať sa o potrebách pacientov, ako by tomu bolo počas zasadania Kategorizačnej komisie.

Objavili sa aj návrhy, že by cenotvorbu liekov určoval nezávislý úrad niečo ako Úrad na reguláciu sieťových odvetví pre lieky. Čo si myslíte o takomto nápade?

Určite nemôžeme povedať, že by sme takúto myšlienku zavrhovali, ale v dnešnej dobe neplánujeme meniť daný stav. Slovensko je relatívne malá krajina a máme si myslím ešte dosť málo odborníkov či už v oblasti farkakoekonomiky alebo liekovej politiky, ktorí by boli nezávislí a zdatní na toľko, aby sa takýto úrad vedel vytvoriť. Lebo to by nebol úrad o dvoch troch ľuďoch, ale kolos, ktorý by musel zastrešiť kompletne celú agendu nielen liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, ale aj akékoľvek medicínske technológie.

Pacientov čaká po reforme zmena v podobe zavedenia generickej preskripcie, lekár tak po novom bude na recept predpisovať účinnú látku, pričom bude môcť napísať aj konkrétny názov lieku. Chcete tým dosiahnuť to, aby pacienti dostávali finančne najdostupnejšiu liečbu. Pokiaľ tam lekár nenapíše ten najlacnejší liek, myslíte si, že je slovenský pacient natoľko odhodlaný, že si v lekárni vyberie niečo iné? Respektíve, myslíte si, že tam lekári budú písať tie najlacnejšie lieky?

Je ťažko odhadnúť, ktorý liek a prečo lekár predpíše – ak sa bavíme o lieku ako obchodnom názve. My sme urobili maximum, aby sme pacientovi pomohli. Týmto zákonom sa pacient má dostať k najlacnejšiemu lieku. To najlacnejšie neznamená, že bude na tom šetriť štát alebo zdravotné poisťovne, pretože dnešný systém je nastavený tak, že je vždy rovnaká úhrada za molekulu. Ak je z nej vyrobených desať rôznych liekov, tak sú vždy zo strany zdravotnej poisťovne hradené rovnako. Poisťovňa šetriť nebude, ale keďže ceny liekov sú rôzne, ten rozdiel medzi úhradou a cenou sa premieta do doplatku pacienta. Práve týmto zákonom sme chceli pacientovi umožniť, aby mu v lekárni vydali liek, ktorý je najlacnejší a pacient za neho nemusí doplácať nič.

Pacient to môže vnímať tak, že je to najlacnejšie, ale čo, keď to nie je to najlepšie. Hovorí sa, že to, čo je lacné, ešte nemusí byť dobré. Môžu sa pacienti spoľahnúť na to, že ak prejdú na lacnejšiu variantu liečby, že stále budú dostávať liečenie, ktoré potrebujú pre svoje ochorenie?

Určite áno a v tomto smere vidíme aj trochu problém na strane ministerstva. Vidíme, že je potrebné s pacientmi komunikovať a edukovať ich, zároveň ale očakávame rovnakú pomoc aj zo strany lekárov a lekárnikov. Dnes môžeme s istotou povedať, že generické lieky, ktoré sú označované aj ako kópie originálnych liekov, sú rovnako bezpečné a účinné ako originály, alebo aj ďalšie generiká. Garanciou účinnosti a bezpečnosti je na Slovensku Štátny ústav pre kontrolu liečiv alebo v rámci únie je to Európska lieková agentúra. Tieto inštitúcie garantujú, že sa tieto lieky nevymykajú účinkom alebo bezpečnosťou od tých originálnych. Môžu mať iné zloženie pomocných látok, ale tá látka, ktorá lieči je vždy totožná s originálom. Ubezpečujem pacientov, že či už dostanú generický alebo originálny liek, lieky na Slovensku sú bezpečné bez ohľadu na to, kde sú vyrobené.

Reforma má priniesť aj viaceré protikorupčné opatrenia, ktoré by mali obmedziť najmä vplyv farmaceutických firiem na lekárov či členov Kategorizačnej komisie. Je to u nás veľký problém, viackrát ste poukázali, že je tu nejaké ovplyvňovanie z ich strany, je to veľký problém alebo je to problém jedincov?

Určite by som lekárov ani lekárnikov nehádzala do jedného vreca, to v žiadnom prípade. Sú lekári aj lekárnici, ktorí si svoju prácu vykonávajú maximálne poctivo, a preto by som bola nerada, keby tieto opatrenia boli paušalizované úplne na všetkých. Na druhej strane sú aj takí, ktorí svoju prácu nerobia úplne čestne a korektne. Už máme na stole niektoré problémy a podvody pri predpisovaní či dodávke liekov a v momente, ako bude šetrenie ukončené, tak ich zverejníme.

V súvislosti s reformou vznikli viaceré skupiny, ktoré ju podporujú. Napríklad ľudia okolo pána doktora Ladislava Laha poukázali, že spotreba liekov na Slovensku je vysoká a že užívame viac liekov, ako by bolo potrebné. Myslíte si, že keď sa zavedú plánované opatrenia, klesne aj spotreba liekov?

Neočakávame, že sa zníži spotreba na úkor zdravia pacientov. Očakávame, že sa zníži tzv. indukovaná preskripcia. Určite to bol aj jeden z dôvodov, prečo sme niektoré protikorupčné opatrenia dali do zákona.

Pri korupcii je väčšinou ten problém, že sa ťažko dokazuje. Napriek tomu, že zavediete viaceré opatrenia, očakávate, že to budú ľudia aj nahlasovať?

Určite očakávame podnety, či už zo strany pacientov alebo zo strany odborných profesijných organizácií. Snahou ani účelom ministerstva nie je zamestnať ďalších sto zamestnancov, aby chodili a kontrolovali veci v teréne, či sa dejú tak, ako sa majú, pretože zákony sa píšu na to, aby sme sa každý správali v medziach zákona a nie na to, aby sme mali možnosť kontrolovať. Keď sa stretávame s pacientmi snažíme sa ich edukovať a vyzývať ich k tomu, aby sa s problémami obracali na ministerstvo.

Pripravili ste viacero opatrení, ktoré menia prostredie pre farmaceutické spoločnosti a majú obmedziť aj ich zisky. Neobávate sa toho, že menší hráči na trhu si povedia, že pre nich s veľkosťou nášho trhu už nie sme zaujímavý a niektoré firmy a lieky by mohli zo slovenského trhu odísť?

Určite sa tohto neobávame. Pacient s cukrovkou na Slovensku je rovnaký pacient ako v Rakúsku...

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: