Zlatobyľ je pre niektorých alergikov nebezpečná

Zlatobyľ je pre niektorých alergikov nebezpečná
Zdroj: bigstockphoto.com

V okolí príbytkov, ihrísk aj ciest stále kvitne zlatobyľ. V súvislosti s touto rastlinou sa hovorí o inváznom druhu. Invázne rastliny, medzi ktoré odborníci zaraďujú okrem zlatobyle aj krídlatky, netýkavky, boľševníky a postupne aj pribúdajúce ostatné invázne druhy, majú vysoký reprodukčný potenciál. Dokážu sa rýchlo šíriť vegetatívnym spôsobom alebo vytvárajú každoročne veľké množstvo semien s vysokou klíčivosťou, TASR informovala hovorkyňa banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Mária Tolnayová.

Ako uviedla, viaceré z týchto druhov v súčasnosti vytvárajú rozsiahle porasty na území Slovenska, najčastejšie popri vodných tokoch, cestách, železniciach, na opustených priestranstvách, zasahujú aj do pôvodných rastlinných spoločenstiev - biotopov. V prípade ich masového rozšírenia významne menia charakter biotopov, ohrozujú pôvodné druhy rastlín a vytvárajú homogénne monocenózy. Niektoré sú známe ako alergény, iné vyvolávajú rôzne kožné poranenia.

Podľa Janky Lafférsovej z odboru lekárskej mikrobiológie RÚVZ invázne druhy sú na území Slovenska nepôvodné druhy. Boli k nám dovezené za rôznym účelom zvyčajne z amerického kontinentu alebo Ázie. Najčastejšie sa doviezli ako okrasné alebo medonosné rastliny, ktoré sa z parkov a výsadieb začali rýchlo šíriť do okolia a obsadzovať nové plochy. "V súčasnom období sa podľa platnej legislatívy za invázne druhy rastlín na území SR považujú pohánkovec japonský, pohánkovec český, pohánkovec sachalinský, boľševník, netýkavka žliazkatá, zlatobyľ kanadská a zlatobyľ obrovská. Tie oku lahodiace obrovské žlté plochy sú práve kvitnúce zlatobyle," konštatovala Lafférsová.

Invázne druhy rastlín môžu priamo ovplyvňovať aj ľudské zdravie. Spôsobujú napríklad alergické kontaktné či polinózne prejavy. Nepriame účinky inváznych druhov na zdravie človeka vznikajú pri ich odstraňovaní v dôsledku používania pesticídov, herbicídov a ich prieniku do vody či pôdy. Zlatobyle z alergologického hľadiska patria do čeľade astrovitých, podobne ako najsilnejšie alergény neskorého leta – palina a ambrózia. Zlatobyle majú síce vysokú produkciu peľu, ale sú opelivé hmyzom, preto je ich peľ ťažší, lepivý a voľne v ovzduší sa nevyskytuje vo vyšších koncentráciách. Treba však počítať s tým, že v blízkosti súvislejších rastlinných porastov sa vyskytuje väčšie množstvo peľu, ktoré môže byť rizikom pre senzitívne osoby. Navyše sa vyskytujú prípady, keď sa táto rastlina vyskytne aj v kytici z kvetinárstva. V štatistikách sa uvádza, že viac ako 15 percent alergikov vykazuje zvýšenú citlivosť na peľ zlatobyle, dokonca sú známe aj kožné alergické prejavy po kontakte s touto rastlinou.

Podľa Lafférsovej je preto dôležitá likvidácia porastov zlatobyle. "Vzhľadom na tvorbu veľkého množstva plodov a semien a na ich prevažné rozširovanie sa pomocou vetra, je potrebné rastliny ničiť pred vytvorením plodov." Najjednoduchšie odstraňovanie je mechanické, odporúča sa ostrihať, orezať súkvetia, prípadne kosiť plochy s rastlinami pred rozkvitnutím. Najúčinnejšie odstraňovanie spočíva vo vytrhaní rastlín zo zeme aj s koreňmi. "V prípade plošného výskytu je účinné skosenie pred zakvitnutím rastlín," dodáva Lafférsová. Celkové ročné náklady spojené s likvidáciou inváznych druhov vrátane strát na úrode, pasienkov, lesov, ako aj environmentálne škody boli celosvetovo vyčíslené na stovky miliárd dolárov. Hovorkyňa dodala, že v tomto však nie je zahrnuté ocenenie vymierajúcich druhov, straty biodiverzity či estetiky.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: