Lekárska fakulta Univerzity Komenského - vznik a história

Lekárska fakulta Univerzity Komenského - vznik a história
Zdroj: bigstockphoto.com

Lekárska fakulta vznikla po skončení 1. svetovej vojny, najmä z iniciatívy profesorov Karlovej univerzity v Prahe. Návrh na založenie univerzity v Bratislave podali poslanci Národného zhromaždenia ČSR v Prahe v máji 1919 a dňa 27.6.1919 návrh schválili. Zákonom č. 375/1919 Zb. z. a n. bola zriadená Česko-slovenská štátna univerzita v Bratislave. Vyučovacím jazykom bola slovenčina a čeština. V novembri 1919 bola univerzita premenovaná na Univerzitu Komenského.

Prvé kliniky a ústavy

Medzi prvé základné organizačné jednotky fakulty patrila interná klinika, chirurgická klinika, klinika pôrodníctva a ženských chorôb, klinika kožných a pohlavných chorôb, klinika detského lekárstva, neurologická klinika, zubná klinika, očná klinika. Ako prvé teoretické pracoviská vznikli ústavy: ústav pre hygienu, ústav pre farmakológiu a farmakognóziu, ústav pre patologickú anatómiu, histológiu a bakteriológiu, ústav pre všeobecnú a pokusnú patológiu, ústav pre súdne lekárstvo a ústav sociálneho lekárstva.

Prvým dekanom sa stal profesor MUDr. Gustáva Müllera a prvým rektorom profesor MUDr. Kristián Hynek.

Prví študenti a spolky

V prvom akademickom roku 1919/1920 sa na štúdium medicíny zapísalo 144 študentov, medzi ktorými bola prevažná časť nemeckej a maďarskej národnosti. Postupne rástol aj počet slovenských študentov. Významnú úlohu zohrala bratislavská lekárska fakulta pri vzniku Spolku československých lekárov (1920), neskôr Spolok slovenských lekárov.

Zakladatelia LF UK sa zaslúžili o vznik prvého slovenského lekárskeho vedeckého časopisu Bratislavských lekárskych listov (1921).

Fakulta významných osobností

Medzi významné osobnosti patrili profesori: Kostlivý, Čársky, Reinsberg, Brdlík, Mysliveček, Mach, Kadlický, Růžička, Polák, Spilka, Netoušek, Prokop, Šrobár, Ledényi-Ladziansky, Chura, Valach, Fridrichovský, Filo, Dérer, Šubík, Jakšy, Valentín, Švec ai.

Po druhej svetovej vojne a scentralizovaní vysokého školstva zanikli ústavy a vytvorili sa katedry. V školskom roku 1952/53 sa na LF UK otvoril pediatrický aj stomatologický smer štúdia.

Významné aktivity

LF spolupracovala s Prahou a Brnom, ale aj s viacerými renomovanými zahraničnými lekárskym fakultami, resp. vedeckými medicínskymi inštitúciami v Paríži, Londýne, Berlíne, Budapešti a vo Viedni. LF UK stála pri zrode LF v Košiciach, Farmaceutickej fakulty v Bratislave, Slovenskej akadémie vied, LF v Martine

Vedecký výskum

Koncom 50. rokov minulého storočia sa fakultný výskum zameral najmä na riešenie problematiky z oblasti regenerácie a transplantácie orgánov, kardiorespiračnej dynamiky, metabolizmu a onkológie. V 80. rokoch sa zameral na riešenie diagnostických a terapeutických postupov pri kardiovaskulárnych ochoreniach, imunitný proces v súvislosti s transplantáciou orgánov. V súčasnosti sú prioritou kardiovaskulárne, nádorové ochorenia, neurovedy a nové trendy v oblastiach výskumu s využitím molekulovej biológie a genetiky.

Lekárska fakulta v podmienkach demokracie

V porevolučnom období sa začal proces obnovy akademických práv a slobôd (Akademický senát LF UK). V roku 1990 sa na fakulte obnovila pôvodná organizačná štruktúra, ktorú tvoria klinika a ústavy. V súčasnosti má fakulta 20 ústavov a 54 kliník.

Autor článku: doc. PaedDr. Ľudmila Horníková–Pavlíková, CSc., doc. MUDr. Vojtech Ozorovský, CSc., časospis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: