Najčastejšie ochorenia u detí

Najčastejšie ochorenia u detí
Zdroj: bigstockphoto.com

Keďže detský organizmus je v neustálom vývoji, znamená to, že zrelosť a funkčnosť jednotlivých orgánov sa taktiež vyvíjajú. Platí to aj pre imunitný systém, ktorý zabezpečuje ochranu organizmu proti všetkému „cudziemu“, teda aj proti mikroorganizmom.

Práve mikroorganizmy (baktérie, vírusy, plesne a kvasinky) spôsobujú u detí najčastejšie ochorenia – infekcie. Zaraďujeme k nim infekcie dýchacieho ústrojenstva, z ktorých je drvivá väčšina (80 – 90 percent) spôsobená vírusmi. Obdobím s najčastejším výskytom týchto ochorení sú zimné mesiace, kedy sa ľudia zdržujú v uzavretých miestnostiach, kde sú ideálne podmienky na prenos vírusu kvapôčkovou, resp. vzdušnou cestou. Mikroorganizmy sa dostávajú do nášho tela nosom, prípadne ústami. Nosná sliznica obsahuje množstvo ciev, žliazok, riasiniek a buniek imunitného systému, ktoré zabezpečujú ohriatie vzduchu, jeho očistenie od mechanických nečistôt a prvý kontakt buniek imunitného systému s prípadnými mikroorganizmami. Nosnú sliznicu teda môžeme považovať za prvú obrannú bariéru imunitného systému. Ak je mikroorganizmus dostatočne schopný byť odolný voči bunkám imunitného systému, dostáva sa ďalej do oblasti hrdla, kde sa nachádza skupina orgánov imunitného systému, kam patria aj podnebné mandle, nosná mandľa a ešte zopár ďalších „ostrovčekov imunity“. Ak však mikroorganizmus prekoná aj túto bariéru, dostáva sa ďalej do priedušiek a pľúc.

Vírusové šantenie

Každá infekcia horných dýchacích ciest začína nezávažným zápalom sliznice nosohltana. Niekedy sa prejavuje nenápadnými príznakmi, častokrát prebehne úplne bez príznakov. Vírus napadne organizmus, vyčerpá jeho energiu, energiu a prostriedky imunitného systému a poškodí slizničný povrch dýchacích orgánov, čo následne uľahčí vznik bakteriálnej infekcie, tzv. superinfekcie. Baktérie sú zodpovedné za časté komplikácie banálnych infekcii dýchacích ciest. Vzorovým príkladom je spolupráca vírusu chrípky a baktérie zvanej Streptococus pneumoniae, ktorá zapríčiňuje zápaly prínosových dutín, zápaly stredného ucha, zápaly priedušiek a nebezpečné zápaly pľúc.

Príznaky

Najčastejšími príznakmi akútnych respiračných infekcií sú nádcha, tvorba hlienov, pokašliavanie a zvýšená teplota. Môžu to byť aj chrípke podobné príznaky (horúčka, kašeľ a bolesti svalov). Samozrejme, pridružujú sa aj ďalšie príznaky charakteristické pre jednotlivé ochorenia. Bolesti hlavy, celková únava, bolesti svalov a vysoká telesná teplota. Pri angíne je to bolesť hrdla, zhoršujúca sa pri prehĺtaní, vysoké teploty s triaškou a častokrát aj zvracanie. Pri vzniku zápalu prínosových dutín (sinusitíd) sa objavuje úporná bolesť hlavy, zhoršujúca sa pri teplote, upchatie nosa a smrkanie, pocit zatekania alebo vykašliavanie hnisavých hlienov. Vznik sinusitíd uľahčujú chorobné stavy, ktoré zapríčiňujú hromadenie hlienu v nose (vybočená nosná priehradka, zväčšenie nosovej a podnebných mandlí). Z rovnakých príčin dochádza aj k preniknutiu infekcie do stredného ucha. Dochádza k rozvoju bolestí ušiek, zvýšeniu teplôt a v prípade prasknutia bubienka tlakom nahromadených hlienov v strednom uchu aj k vytekaniu hnisu z ušiek.

Laryngitída a epiglotitída

Laryngitída (zápal sliznice hrtana) je síce dramaticky začínajúce a vyzerajúce, ale vo väčšine prípadov banálne ochorenie horných dýchacích ciest. Väčšinou je spôsobené vírusom. Charakteristický je náhly začiatok v spánku, počas prebiehajúceho „banálneho“ respiračného infektu. Dieťa sa budí so sťaženým dýchaním, pri ktorom je vdych sprevádzaný zvukovým fenoménom, zastretým hlasom (alebo stratou hlasu) a tzv. štekavým kašľom. Opakované laryngitídy sú časté u alergikov. Ďalším menej častým, ale závažným ochorením, je epiglotitída (zápal sliznice hrtanovej príchlopky), ktorá svojím opuchom upchá vchod do dýchacích ciest a dieťa sa vlastne dusí. Zaujíma polohu väčšinou v sede, alebo takú, pri ktorej je dýchanie najúčinnejšie, väčšinou nekašle a neprehĺta kvôli bolestivosti, preto dochádza k hromadeniu a vytekaniu slín. Má vysokú teplotu, pretože ochorenie je väčšinou spôsobené baktériou zvanou Haemophilus influenzae, ktorá môže taktiež vyvolať zápal mozgových blán. Proti tejto baktérii sa deti povinne očkujú už od roku 1999. Pri prechode banálnej respiračnej infekcie na dolné dýchacie cesty dochádza k zmene charakteru kašľa – kašeľ je intenzívnejší, dráždivý, zvyšuje sa teplota, prípadne u menších detí je počuteľné pískanie alebo chrapot na hrudníku. Zápal pľúc sa taktiež prejavuje vysokou teplotou a hlavne sťaženým dýchaním.

V detskej populácii narastá aj výskyt alergických ochorení.

Autor článku: MUDr. Peter Ondo-Eštok, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: