Vývoj trendov v ošetrovaní rán sa v súčasnosti uberá smerom k používaniu prípravkov tzv. „vlhkej terapie“. Lekár má v súčasnosti k dispozícii priam neprehľadnú škálu moderných, komerčne dostupných prípravkov, medzi ktorými je často náročné sa orientovať a vedieť sa správne rozhodnúť pre konkrétny výrobok. Použitie „tradičných“ postupov hojenia rán má, prirodzene, naďalej svoje postavenie v liečbe rán a defektov a predstavuje významnú časť dennej praxe lekára. Tieto osvedčené postupy nemožno vynechať z liečby a prípadne ich zatracovať, najmä keď má konkrétny lekár s „tradičným“ postupom pozitívne výsledky a dobré skúsenosti.
Vlhká terapia
Prirodzeným vývojom v ošetrovateľskej praxi dochádza k „inovácii“ a „modernizácii“ klasických postupov. Štruktúra, zloženie a použitie nových prípravkov vychádzajú predovšetkým z potrieb pacientov a ošetrovateľského personálu. Vlhká terapia je založená na poznatku, že hojenie rany najlepšie prebieha vo vlhkom prostredí a jednotlivé prípravky by mali byť predovšetkým mimoriadne účinné s jednoduchým použitím, bezpečné a šetrné pre pacienta i ošetrujúci personál a ekonomicky výhodné. Optimálnym riešením by bol jeden univerzálny produkt vhodný na každú ranu. Teoreticky sa jedná o nesplniteľnú požiadavku. Preto máme k dispozícii celé spektrum klasických, modernejších a novších produktov na liečbu rán. Je ich možné rozdeliť do viacerých skupín (algináty, hydrokoloidy, polyuretány a pod.). Spoločnosti, ktoré ich produkujú, investovali do ich vývoja, výroby a propagácie nemalé finančné prostriedky. Ich štruktúra a použitie vychádzajú z výskumných záverov a teoretických predpokladov, a preto sú dostupné moderné výrobky skutočne kvalitné a efektívne napomáhajú v liečení rán. Lekár sa pri výbere prípravku pre konkrétneho pacienta riadi typom rany, jeho zdravotným stavom, skúsenosťou lekára a v neposlednom rade aj rozsahom vlastných vedomostí o procese hojenia rany a vlastnostiach jednotlivých prípravkov. Neexistuje štandardný postup, kedy, ako a ktorý prípravok na daný typ defektu použiť. Lekár by sa mal v spektre dostupných prípravkov dokonale orientovať – okrem štúdia odbornej literatúry majú nezastupiteľnú úlohy i firemní reprezentanti. Len kombináciou vedomostí a získaných skúseností môže lekár správne indikovať konkrétny spôsob liečby.
Aby nevznikali chronické rany
Na výsledok liečby pôsobí celý rad ďalších faktorov, nielen výber terapeutického prostriedku. Úlohou lekára je liečiť komplexne – v prvom rade identifikovať a následne riešiť príčinu vzniku či pretrvávania defektu (metabolické príčiny – napr. diabetes mellitus, arteriálnu insuficienciu, infekciu, cudzie telesá v rane a pod.). Hojenie akútnej rany prebieha za ideálnych okolností v základných štádiách, ktorých poznaním a akceptovaním zo strany lekára je možné hojeniu rany pomôcť a v mnohých prípadoch ho i urýchliť.
Porušením zákonitostí „normálneho“ hojenia rany sa z akútnej rany stáva rana chronická, manažment ktorej je materiálne, časovo a aj finančne podstatne náročnejší. Vzniká tak priestor na použitie moderných prípravkov vlhkej terapie, ktoré vhodne ovplyvňujú hojenie rany, jej infekciu, zápach, ranovú sekréciu, ale aj komfort pacienta a množstvo práce ošetrujúceho personálu.
Moderné postupy sú aj ekonomicky výhodnejšie. Napriek vyššej cene použitých prostriedkov sa pri ich správnom použití skracuje čas hojenia rany a tým i práceneschopnosti, znižuje sa spotreba antibiotík či analgetík, ako aj náklady na zdravotnícky personál. Nie sú nutné časté preväzy (i niekoľkokrát denne), znižuje sa frekvencia návštev u lekára, znižuje sa množstvo prostriedkov potrebných na zhojenie defektu.
Komplexnosť liečby je rozhodujúca
Mnohí pacienti sú nastavení na určitý konkrétny typ prostriedku vlhkého hojenia. Vyskúšali už celý sortiment od viacerých spoločností a zistili, ktorý preparát im najviac vyhovuje. Pri zmene lekára, či pri konzultácii iného odborníka, však často dochádza k výmene prípravku za iný. Z nedostupnosti, alebo z neznalosti aplikovaného prípravku zo strany lekára (alebo aj z iných, menej etických dôvodov). Pri indikácii akejkoľvek liečby však musíme poznať jej indikácie i kontraindikácie a musíme sa spoliehať aj na informácie od pacienta, nielen slepo veriť presvedčeniu o vhodnosti určitého prípravku! Naopak, rana sa počas liečby vyvíja, v každom štádiu hojenia potrebuje podporiť inú zložku jej prirodzeného hojivého procesu. Preto je aj dlhodobé používanie jedného prostriedku vlhkej terapie s odôvodnením, že pacientovi pomáhal v počiatočnom štádiu, nesprávnym postupom.
Liečba rán je komplexnou liečbou. Je nesprávne, ak lekár predpíše pacientovi vhodný prostriedok vlhkej terapie, ale nie sú dodržané ostatné liečebné zásady. Napríklad vynechanie kompresívnej terapie v liečbe venózneho vredu predkolenia je zásadnou chybou, pri ktorej, napriek správnej indikácii aj toho najlepšieho prostriedku vlhkého hojenia, nemôže nikdy dôjsť k zhojeniu ulkusu. Prekážkou ideálneho hojenia sú aj chyby v samotnom používaní konkrétnych výrobkov, napríklad ich aplikácia do rany na dobu dlhšiu ako je výrobcom odporúčaná, či ich aktivácia iným ako odporučeným prostriedkom.
Najväčšou chybou v používaní modernej vlhkej terapie sú neznalosť jednotlivých výrobkov, ich indikácií, kontraindikácií, spôsobu možností ich aplikácie či vzájomnej kombinácie, ale najmä neochota vyskúšať nové trendy a v prípade pozitívnej skúsenosti ich aj používať.
Samotná lokálna terapia nevyrieši daný problém. Každý pacient, a každé ochorenie, sú množinou príčin a následkov. Treba liečiť nielen symptóm, ktorým je kožný defekt, ale aj etiologický podklad daného stavu. Samozrejme, ak ho poznáme a dokážeme ho diagnostikovať a liečiť.
Autor článku: Marek Čambal, Peter Labaš, Boris Hrbatý, časopis Bedeker zdravia