Riziká stredného veku

Riziká stredného veku
Zdroj: bigstockphoto.com

Každé životné obdobie má svoje špecifiká aj riziká. Podľa počtu informácií v médiách sa zdá, že najviac pozornosti venujeme detskému veku, teenagerom a starobe. To, že väčšina preventívnych a skríningových programov sa týka dospelých a z tejto kategórie najmä ľudí v  strednom veku svedčí o tom, že táto skupina nie je zďaleka v závažnosti rizík na poslednom mieste. Napriek tomu sa o tejto vekovej kategórii hovorí málo. Ide pritom o skupinu ľudí v produktívnom veku 45 až 59 rokov, ktorá je zo socio-ekonomického hľadiska významná.

Ľudia v strednom veku majú množstvo skúseností, no na druhej strane je to už vek regresie rôzneho stupňa. Upadajú telesné aj niektoré psychické funkcie, zhoršuje sa im „chod“ tela. Objavuje sa stále viac problémov. Stredný vek býva označovaný za časť života, ktorá je problémovejšia ako mladší vek a často aj ako staroba. Španielske príslovie hovorí, že je to obdobie, kedy máme zdravie, lásku a peniaze, aj čas sa z nich radovať. Môže to skutočne byť obdobie v zásade pokojné, po odchode detí voľnejšie, stabilnejšie. Sú to dva uhly pohľadu a každý má svoje opodstatnenie. Faktom je, že s definitívnou platnosťou nastáva začiatok starnutia. Zhoršenie niektorých funkcií a prvé viditeľné zmeny túto skutočnosť potvrdzujú.

Riešenie dilemy

Obdobie pokročilého stredného veku možno nazvať aj obdobím bilancovania. Človek polemizuje o svojej životnej ceste a cieľoch. V strednom a v staršom veku človek kriticky skúma, či bol jeho vývoj správny alebo nie. Uvedomuje si ubiehajúci čas, vlastnú smrteľnosť, musí vziať na vedomie realitu vlastného obmedzenia a konečnosť života. Takéto prehodnocovanie nemusí byť nevyhnutne traumatické, naopak môže viesť k väčšej múdrosti, odvahe v láske aj v práci. V každom štádiu vývinu by mal človek plniť svoje životné úlohy. Tie sú pre každé vývinové obdobie špecifické, jedinečné, časovo nenahraditeľné. Toto predstavuje istú časovú os, ktorá tvorí osobnú históriu človeka.

Stredný vek znamená pre človeka dilemu: rezignovať a zmieriť sa so skrátením svojho životného času a všetkým čo k tomu patrí, alebo ďalej rásť k „múdrosti staroby“ a správne hodnotiť zmysel života a svoju prejdenú cestu?

Starnutie mení postoj ku svetu. Starnúci človek dáva prednosť stereotypu, pretože ten vie lepšie zvládnuť, čo posilňuje jeho pocit istoty. Starnutie je obdobie pokojné, pretože telesné aj duševné prejavy staroby ešte nie sú prítomné, ale človek sa už vzdal nereálnych plánov, cieľov a ilúzií. Už nečaká zmenu, no rád by si ponechal to, čo je pre neho dobré, uspokojujúce, nerušivé a prijateľné. Takýto model starnutia nie je frustrujúci ale hovoríme o pokojnom starnutí, o umení starnúť. Je zle, ak starnúci človek vyčíta sebe a okoliu svoje nenaplnené ambície a zatŕpne voči celému svetu.

Výskumy zamerané na ženy ukázali, že v strednom veku mali ženy tendenciu prehodnocovať svoje ciele a meniť svoju kariéru, boli aktívne. Neboli u nich zaznamenané krízy s pocitmi depresie či dráždivosti, ako v štúdiách týkajúcich sa mužov. U žien v tomto období rástla sebaistota a autonómia a začali sa viac orientovať na svoj život mimo rodiny.

Vek plný obáv

Záleží na vnútorných predpokladoch a individualite človeka, ako sa so zmenami prinesenými starnutím vyrovná.

Ľudia sa síce v tomto období väčšinou ešte cítia zdraví, ale už sa u nich objavujú prvé známky poklesu výkonnosti a spomalenie reakcií. Mierne sa zhoršuje citlivosť väčšiny zmyslov (zhoršuje sa zrak, sluch).Mnohí ľudia sú v tomto veku postihnutí nejakou chronickou poruchou. Starnúci človek si uvedomuje svoju zraniteľnosť. Vie, že ak doteraz nie je, mohol by byť týmito chorobami ohrozený, pretože viacerí jeho vrstovníci nimi trpia. Vonkajší vzhľad sa mení s prvými príznakmi staroby. Vlasy šedivejú, rednú, koža stráca pružnosť, vznikajú vrásky, stráca sa sexuálna atraktivita v súlade s poklesom až úplnou stratou reprodukčnej schopnosti. Strata telesnej atraktivity sa znáša veľmi ťažko, najmä ak zvážime, že v našej kultúre sa zdôrazňuje ideál mladosti, fyzickej krásy a telesnej zdatnosti. Zo sociálneho hľadiska je táto zmena spojená s úbytkom prestíže, ktorú prináša telesná krása. Z tohto pohľadu je rozdielne chápaná zmena daná starnutím muža a ženy. Mužský štandard akceptuje vrásky aj šediny, veľakrát robí muža príťažlivejším či zaujímavým. Ženský štandard si zakladá na mladistvom vzhľade. Niektorí odborníci pokladajú prijatie nového vzhľadu za jednu z hlavných príčin krízy stredného veku.

Milovať je schopnosť, pracovať je možnosť

U žien navyše nastupuje obdobie klimaktéria spojené s nepríjemnými vegetatívnymi príznakmi s rôznym spôsobom prežívania. Akonáhle žena stráca kompetenciu ženskej role, môže sa cítiť menejcenná.

Muži prežívajú andropauzu, kedy sú síce zachované reprodukčné schopnosti, ale dostavujú sa rôzne subjektívne a objektívne ťažkosti (napr. ťažšie vyvolanie a udržanie erekcie). Sexualita žien aj mužov je aj v tomto veku ich prirodzenou súčasťou. Avšak viac ako v mladšom veku závisí kvalita sexuálneho uspokojovania na osobnosti partnera. Sex prestáva byť samostatným zdrojom telesného uspokojenia a je vo väčšej miere chápaný ako súčasť komplexného partnerského vzťahu, je následkom spokojnosti a citového puta manželov. Dôležité je nestrácať schopnosť milovať. Hovorí sa, že milovať je schopnosť, pracovať je možnosť.

Psychosomatické ochorenia

V období stredného a staršieho veku sa naplno prejavuje skupina chorôb, ktoré nazývame psychosomatickými a ktoré sú podmienené viacerými faktormi. Ľudia v popisovanom životnom období sú okrem somatických porúch vystavení aj psychickej záťaži.

Učenie je možné v každom veku

Učenie sa novým poznatkom je možné aj v strednom veku. Kapacita učenia však môže byť u rôznych ľudí rozdielna.V súčasnosti sú u nás vytvorené priaznivé podmienky pre vzdelávanie v staršom veku napríklad formou štúdia na univerzitách tretieho veku. Prvá univerzita tretieho veku vznikla vo Francúzsku v Toulouse v roku 1973 a odvtedy sa ich počet rozrástol na stovky po celom svete. Na Slovensku vznikla z iniciatívy prof. MUDr. Ladislava Hegyiho, prvá akadémia tretieho veku v roku 1985 v Malackách.

Sociálne zmeny v staršom veku sa niekedy preciťujú veľmi bolestivo a sú pre toto obdobie dominantné. Napríklad strata zamestnania neznamená len stratu finančného zabezpečenia, ale aj vážne narušenie sebahodnotenia človeka, zmenu životného štýlu, čo môže viesť až k celkovej rezignácii. V tomto prípade je veľmi dôležitá aj podpora rodiny. To by mali mať na mysli všetky generácie a k úcte k starším, k tolerancii a najmä k láske by sme mali byť vedení už od mladosti. V strednom veku je najvyšší čas využívať intimitu samoty (nie nútenej, ale chcenej) ako priestoru pre meditáciu, pre vytvorenie vzťahov, postojov, pre vytvorenie životného štýlu. Potom by starnutie mohlo byť svojou prirodzenosťou príjemným obdobím života.

Autor článku: Doc. MUDr. Marianna Príkazská, PhD, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: