Zo všetkých zhubných nádorov má karcinóm prostaty najväčšiu variabilitu biologického správania, s rozdielnym prirodzeným priebehom, od pomalej lokálnej progresie až k rýchlemu rastu a tvorbe metastáz. Je známe, že karcinóm prostaty sa nemusí klinicky prejaviť, môže zostať asymptomatický a zistí sa až pri pitve, tzv. latentný karcinóm. Vysoký výskyt latentného karcinómu prostaty vyvoláva určitú obavu z diagnostiky zvýšeného počtu nezávažných nádorov. Na druhej strane vieme, že ak sa karcinóm prostaty diagnostikuje na základe príznakov, menej ako tretina mužov sa prezentuje lokalizovaným karcinómom vhodným na kuratívnu liečbu.
Epidemiológia
Karcinóm prostaty je po rakovine hrubého čreva, pľúc a nemelanómových nádorov kože 4. najčastejšou malignitou u nás. V roku 2004 sa karcinóm prostaty vyskytol u 1220 mužov a na všetkých malígnych nádoroch u mužov sa podieľal 9,5 percenta. Počet novozistených prípadov prepočítaný na 100 000 mužov v roku 2004 bol 36. V Európe nás to zaraďuje medzi krajiny so stredným výskytom karcinómu prostaty. V tom istom roku zomrelo u nás na rakovinu prostaty 481 mužov, teda v prepočte 13,2 na 100 000 mužov. Choroba je charakteristická pre vyššie vekové skupiny.
Rizikové faktory
K najdôležitejším rizikovým faktorom patrí dedičnosť; ak jeden z blízkeho príbuzenstva (brat alebo otec) má karcinóm prostaty, riziko vývoja karcinómu sa zvyšuje dvojnásobne, ak sú postihnutí dvaja, alebo viac blízkych príbuzných riziko je 5 až 11-násobné. Výskyt tzv. latentného karcinómu prostaty je približne rovnaký v rôznych častiach sveta, čo je v ostrom kontraste s rozdielnym výskytom tzv. klinického (symptomatického) karcinómu. Exogénne faktory zodpovedajúce za progresiu latentného do klinického karcinómu nie sú úplne známe, ale úlohu môže hrať vysoký obsah živočíšnych tukov a nedostatok E vitamínu a izoflavonoidov v strave. Ochranná úloha sa pripisuje dostatku slnečného žiarenia.
Klinické príznaky
V začiatočnom štádiu karcinóm prostaty je bezpríznakový, lebo je lokalizovaný na žľazu a okolité štruktúry nie sú postihnuté. Progresia karcinómu sa manifestuje rôznym spôsobom. Karcinóm prostaty má tendenciu sa šíriť cestou najmenšieho odporu. Približne 80 percent všetkých karcinómov vychádza zo zadnej časti prostaty a prvé štruktúry, ktoré postihuje inváziou sú lokalizované v rektovezikálnom priestore. Pacienti udávajú bolesti na perineu, v ingvinách, testes a pri ejakulácii a môžu mať hemospermiu. Ak invázia zasiahne hornú časť rektovezikálneho priestoru vzniká jedno – prípadne obojstranná ureterohydronefróza s príznakmi obštrukcie horných močových ciest vrátane azotémie. Metastázy karcinómu prostaty postihujú panvové lymfatické uzliny a kosti, ale v pokročilých štádiách môžu byť lokalizované aj v pľúcach, pečeni a nadobličkách. Metastázy v kostiach sa prejavujú bolesťami a/alebo príznakmi útlmu kostnej drene (krvácavosť, nálokrvnosť). Metastázy v lymfatických uzlinách často spôsobujú opuch dolných končatín.
Diagnostika
V diagnostike primárneho nádoru sa používa digitálne rektálne vyšetrenie, vyšetrenie prostatického špecifického antigénu, transrektálna ultrasonografia a biopsia prostaty.
Diagnostika rozsahu choroby
Rozsah primárneho karcinómu sa zakladá na nálezoch pri DRV a zobrazovacích metódach. Najpoužívanejšou zobrazovacou metódou je TRUS, spojená s nízkou senzitivitou; počítačová tomografia neprináša viac informácií. Detailnejšie zobrazenie ako TRUS poskytuje endorektálna magnetická rezonancia. Ďalšie informácie možno získať z biopsií prostaty (počet a lokalizácia biopsií, skóre podľa Gleasona) a hladín PSA.
Regionálne lymfatické uzliny sa majú hodnotiť iba vtedy, ak sa plánuje kuratívna forma liečby. Spoľahlivou metódou je bilaterálna lymfadenektómia; počítačová tomografia a magnetická rezonancia sú užitočné iba pri zväčšených uzlinách. Metastázy v kostiach sa hodnotia scintigrafiou skeletu. Vyšetrenie nie je indikované u asymptomatických pacientov a pri hladinách PSA menších ako 10 ng/ml.
Liečba
Výber optimálnej liečby karcinómu prostaty ovplyvňuje rozsah ochorenia, stupeň žľazovej diferenciácie, vek a zdravotný stav pacienta, komplikujúce choroby, očakávané prežívanie, vedľajšie účinky jednotlivých liečebných postupov, ich vplyv na kvalitu života a individuálne preferencie pacienta. Pre potreby klinickej praxe je vhodné rozdeliť liečbu pacientov s karcinómom prostaty na liečbu lokalizovaného, lokálne pokročilého a metastatického a hormonálne refraktérneho karcinómu prostaty.
Liečba lokalizovaného karcinómu prostaty
Pri liečbe lokalizovaného karcinómu prostaty sa používajú kuratívne postupy: radikálna prostatektómia, rádioterapia a aktívne sledovanie.
Liečba lokálne pokročilého a metastatického karcinómu prostaty
Klasickú liečbu lokálne pokročilého a metastatického karcinómu prostaty predstavuje hormonálna liečba. V ostatných rokoch sa hormonálna liečba začala vo zvýšenej miere používať aj vo včasných štádiách choroby, ako napr. u pacientov s výstupom PSA po radikálnej liečbe s kuratívnym účelom (radikálna prostatektómia, rádioterapia). Títo pacienti dostávajú hormonálnu liečbu v priebehu dlhého obdobia a sú náchylní na dlhodobé vedľajšie účinky tohto typu liečby.
Hormonálne refraktérny karcinóm prostaty
I keď sa u pacientov s pokročilým karcinómom prostaty dosiahne subjektívna a objektívna odpoveď, v priebehu 3 – 5 rokov je väčšina karcinómov refraktérnych na hormonálnu liečbu, tzv. hormonálne refraktérny karcinóm prostaty (HRKP).
Relatívne nízke prežívanie pacientov s HRKP a obavy o ďalšiu toxicitu liečby doteraz odradzovali lekárov od použitia chemoterapie. Tento postoj sa dnes zmenil. V súčasnosti sa overuje chemoterapia obsahujúca kombinácie extramustín fosfátu s taxánmi (paclitaxel a docetaxel), s mitoxantronom alebo s etopozidom. Chemoterapia pri HRKP nemá kuratívny účinok, ale môže zlepšiť prežívanie a priniesť úľavu niektorým pacientom.
Pri bolestiach kostí sa používa podporná liečba vo forme analgetík, steroidov, lokálnej rádioterapie alebo systémovej liečby bisfosfonátmi.
Prevencia karcinómu prostaty
Súčasné dôkazy o účinnosti prevencie karcinómu prostaty v zdravej populácii v rizikových skupinách nie sú dostatočné, aby rutinne odporučili upravenú stravu alebo výživné doplnky. Treba počkať na výsledky dlhodobých štúdií. Kým sa očakávajú výsledky klinických štúdií, možno odporúčať úpravu stravy s redukciou červeného mäsa a tuku v prospech zeleniny a ovocia. Navyše sa odporúčajú varené paradajky a sójové mlieko.
Autor článku: Prof. MUDr. Michal Horňák, DrSc., časopis Bedeker zdravia