Ginkgo biloba – elixír mladosti

Ginkgo biloba – elixír mladosti
Zdroj: bigstockphoto.com

Ak chcete na vlastné oči uvidieť prirodzene rastúci a zároveň jeden z najstarších stromov na svete, mali by ste navštíviť najmä Čínu, Japonsko, Kórejský polostrov, ale aj niektoré krajiny Európy a Ameriky. Odborníci tvrdia, že ide o najznámejšiu „živú“ fosíliu vo svete rastlín. Jeho najväčšie plantáže nájdeme v USA. Hovoríme o Ginkgu dvojlaločnom, respektíve ginkgu biloba. Jeho rodové meno je odvodené z japonského Jin Kwo, čo znamená strieborné ovocie, resp. strieborná marhuľa. Tak sa nazývajú aj plody ginkga, predávané v japonských obchodoch. Tento strom má v Číne aj iné názvy: napr. kačacia noha či strom deduška a vnuka. Jeho domovskou krajinou je Čína a Japonsko, kde sa považuje za posvätný.

Za symbol mieru, nesmrteľnosti a nádeje sa považuje preto, lebo prežil bez zmeny zhodenie atómovej bomby v roku 1945 Američanmi na Hirošimu. Približne kilometer od epicentra výbuchu stál kostol, na nádvorí, ktorého rástlo ginkgo. Kostol sa v dôsledku apokalypsy zrútil, ale na podiv strom ničivý útok prežil bez väčšieho poškodenia. Pri strome je umiestnená tabuľa s nápisom: „No more Hirošima!“ - „Nikdy viac Hirošima!“ V Nemecku je Ginkgo nazývané ako Goetheho strom. Johan Wolfgang Goethe napísal v roku 1815 o ňom báseň, v ktorej jeho typické dvojlaločné listy symbolizujú priateľstvo a jednotu dvoch milujúcich sa ľudí.

Ako vyzerá?

Do Európy bolo ginkgo dovezené až v roku 1727 a rýchlo sa stalo módnou ozdobou botanických záhrad i parkov. Zaujímavosťou je, že ginkgo dorastá do výšky až 40 metrov a dožíva sa neuveriteľných 1200 až 2000 rokov. Je to dvojdomý strom. Korunu má kužeľovitú, u samčích jedincov býva štíhlejšia, u samičích košatejšia. Kôru má hladkú, sivú, pomerne rýchlo sa meniacu na hnedosivú, ktorá je neskôr rozpukaná. Na konároch má veľmi skrátené ďalšie konáriky so záväzkami zelených vejárovitých listov, ktoré sa v jeseni sfarbujú na žlto. Listy bývajú dlhé 6 až 8 cm, s početnými žilkami, rozchádzajú sa od základu listu. Plody majú veľkosť čerešne so žltým olejovitým obalom a so semienkami v strede. Majú okrúhly tvar, sú jantárovo – strieborné, veľkosti drobnej marhule a šíria nepríjemný zápach. Aj napriek tomu sú však s obľubou používané v japonskej a čínskej národnej kuchyni. Pre prípravou sa namáčajú v slanej vode a potom sa smažia. Takto upravené sa považujú za lahôdku. Môže sa tiež pýšiť vysokou odolnosťou voči klimatickým zmenám, prírodným vplyvom či priemyselným exhalátom.

Ginkgo biloba – elixír mladosti

Listy z Ginkga biloba slúžia na výrobu Ginkgo biloba extraktu, ktorý patrí medzi najpredávanejšie na svete. V Číne sa liečivé účinky Ginkga používajú už od pradávna. Zachované písomné zmienky siahajú až do čínskej dynastie Chan. Podľa spomínaných zachovaných písomných dokumentov z tejto dynastie sa zistilo, že Ginkgo obsahuje látky, ktoré sa nevyskytujú v žiadnej inej rastline. Majú ochranný účinok na telové bunky. Aplikovali ho najmä na omrzliny, zlepšenie krvného obehu, pri pľúcnych a dermatologických ochoreniach. Priaznivý je tiež účinok pri poruchách krvného prietoku, pri diabetických cievnych poškodeniach s nebezpečenstvom odumierania tkanív – gangrénach, poškodeniach nikotínom, tiež pri zápaloch vnútornej steny ciev, pri kŕčových žilách, ale aj pri hormonálnych a nervovo podmienených cievnych poruchách. Listy ginkga sú doslova preplnené účinnými látkami predovšetkým flavonoidmi, terpenoidmi, oragnickými kyselinami, fenolickými látkami a inými. Listy ginkga nemajú takmer žiadne vedľajšie účinky. Len výnimočne môžu spôsobiť podráždenie, nepokoj, hnačky a nevoľnosť. Ak sa aj tieto nepríjemné stavy vyskytnú, sú len prechodné. Varené plody sa používajú na liečenie astmy, hlienovitého kašľa a problémov s močením. Je zaujímavé, že v Nemecku zdravotná poisťovňa plne hradí prípravky z obsahom ginkga. V roku 1993 ich na rôzne zdravotné ťažkosti predpísali v celkovej hodnote 280 miliónov dolárov.

Autor článku: Mgr. Katarína Šuchová, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: