V 16 krajinách EÚ začal projekt o vplyve chemických látok na zdravie

V týchto dňoch distribuuje Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR v Bratislave ako koordinátor celoeurópskeho projektu Democophes v SR a Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici ako spolupracujúce pracovisko, informačné a pozývacie listy do základných škôl v Bratislave, Brusne a v Slovenskej Ľupči, ktorými pozývajú matky s deťmi na účasť v tejto štúdii.

Na realizácii tohto projektu, ktorý je financovaný Európskou úniou, sa zúčastňuje 16 krajín EÚ, Slovensko nevynímajúc. Dôvodom, prečo EÚ podporuje výskum a riešenie viacerých projektov, zameraných na skúmanie súvislosti životného prostredia a zdravia detskej populácie, sú potenciálne zdravotné riziká z environmentálnej záťaže kontaminujúcimi látkami.

Niektoré znečisťujúce chemické látky, akými sú chemické látky vo vode, potrave alebo vzduchu, v predmetoch dennej potreby, významne vplývajú na ľudské zdravie. Osobitne citlivou populačnou skupinou na expozíciu škodlivým faktorom sú deti. Odhaduje sa napr., že päť percent úmrtí detí v rozvojovom svete je spôsobené otravami pri environmentálnej expozícii chemickým látkam. "Biomonitoring je hodnotenie do akej miery sú ľudia vystavení určitým chemickým látkam pochádzajúcim zo životného prostredia, a to prostredníctvom ľudských tkanív (krv, moč, vlasy, nechty a pod.) Takáto informácia poskytuje obraz o skutočnom množstve chemickej látky absorbovanej a metabolizovanej ľudským organizmom. Na účasť v tejto štúdii pozývame náhodne vybratú vzorku 120 detí vo veku od 6-11 rokov a ich matiek do 45 rokov z mestského aj vidieckeho prostredia," uviedla Eleonóra Fabiánová, regionálna hygienička RÚVZ Banská Bystrica.

Dotazníkové prieskumy a odbery biologického materiálu - moču a vlasov vybraných detí a ich matiek budú trvať do konca tohto roku. Na analýzy a závery štúdie budú mať odborníci zúčastnených krajín celý rok 2012. V pilotnej štúdii Democophes pôjde o zisťovanie úrovne zaťaženia organizmu kadmiom, ortuťou, ftalátmi a nikotínom stanovením ich metabolitov v organizme u náhodne vybranej vzorky detí a ich matiek. "Tieto chemické látky boli vybrané preto, lebo sa s nimi stretávame v každodennom živote a je dôležité vedieť, ako veľmi sme týmto chemickým látkam vystavení," vysvetlila Katarína Slotová, vedúca odboru hygieny detí a mládeže RÚVZ v B. Bystrici.

Účasťou v tejto štúdii respondenti prispejú k poznaniu o úrovni zaťaženia ľudí znečisťujúcimi látkami, o ich množstve v ľudskom organizme ako následku znečistenia životného prostredia. Skúsenosti z tejto pilotnej štúdie napomôžu pri rozhodovaní, ako by sa mal v budúcnosti realizovať celoplošný biomonitoring, ktorým smerom sa má uberať, aby bol efektívne využiteľný v prospech slovenskej a európskej populácie.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: