Bruxizmus - škrípanie zubami

Bruxizmus - škrípanie zubami
Zdroj: bigstockphoto.com

Bruxizmus, čiže ľudovo povedané škrípanie zubami, sa prejavuje stereotypnými rytmickými pohybmi žuvacích svalov počas spánku, čo je sprevádzané škrípaním alebo skusovaním zubov. Zvuky samotného postihnutého obvykle neprebudia, sú však veľmi nepríjemne vnímané jeho okolím.

Bruxizmus sa vyskytuje vo všetkých štádiách spánku. Frekvencia rytmických pohybov žuvacích svalov je asi 1/sek. Pohyby žuvacích svalov sa kumulujú v epizódach, ktoré trvajú asi 10 – 20 sekúnd. Týchto epizód sa počas noci vyskytuje niekoľko desiatok, niekedy aj viac ako sto. Okrem spánku sa môže bruxizmus prejavovať aj cez deň v duševne napätých situáciách, napr. pri extrémnej koncentrácii a extrémnej emócii (hnev). Bruxizmus sa vyskytuje vo všetkých štádiách spánku. Frekvencia rytmických pohybov žuvacích svalov je asi 1/sek. Pohyby žuvacích svalov sa kumulujú v epizódach, ktoré trvajú asi 10 – 20 sekúnd. Týchto epizód sa počas noci vyskytuje niekoľko desiatok, niekedy aj viac ako sto. Okrem spánku sa môže bruxizmus prejavovať aj cez deň v duševne napätých situáciách, napr. pri extrémnej koncentrácii a extrémnej emócii (hnev).

Detský bruxizmus

Bruxizmus sa častejšie vyskytuje u detí. Udáva sa, že asi u 50 percent dojčiat vo veku 10 – 12 mesiacov sa pri prerezávaní zubov vyskytuje bruxizmus. U starších detí sa vyskytuje bruxizmus asi v 10 – 20 percentách. Bruxizmus býva častejšie popisovaný u detí s detskou mozgovou obrnou, s mentálnou retardáciou a s hyperkinetickou poruchou. Výrazným predispozičným faktorom sú vrodené anomálie zubov a skusu. Významne sa uplatňujú aj psychologické faktory, najmä stres. Pri úzkosti alebo potlačovanej zlosti sa prejavy bruxizmu vždy zvýraznia. Bruxizmus môže u detí viesť k častejším nočným prebudeniam s následným narušeným denným fungovaním, čo sa prejavuje najmä poruchami pozornosti a správania.

Bruxizmus v dospelom veku

Výskyt bruxizmu u dospelých sa odhaduje na 5 – 10 percent. V dospelosti býva bruxizmus často kombinovaný s inými poruchami spánku (spánková apnoe, periodické pohyby dolných končatín). Stresové situácie bývajú aj v dospelosti provokačným momentom. Vznik a prejavy bruxizmu potencuje alkohol, ale môžu sa vyskytnúť aj ako súčasť abstinenčného syndrómu z vynechania alkoholu alebo inej návykovej látky. Bruxizmus môže byť aj príznakom akútneho psychotického stavu, najčastejšie schizofrénie. V dospelosti sa bruxizmus môže objaviť aj ako vedľajší účinok niektorých liekov.

Komplikácie bruxizmu

  • ťažké poškodenie chrupu s obrúsením trecích plôch zubov, zvýšená lámavosť a vypadávanie zubov
  • zápaly okostice a ďasien
  • zhrubnutie (hypertrofia) žuvacieho svalstva
  • bolestivosť a poruchy čeľustných kĺbov

Diagnostika

Bruxizmus sa diagnostikuje na základe klinických príznakov. Pri špeciálnom vyšetrení v spánku (polysomnografia) sa počas bruxizmu registruje zvýšená rytmická aktivita žuvacích (maseterových a temporálnych) svalov vo všetkých štádiach spánku. U všetkých pacientov je potrebné EEG (elektroencefalografické) vyšetrenie na vylúčenie epileptického pôvodu rytmických zášklbov v žuvacom svalstve.

Liečba

  1. konzultácie s neurológom a so špecialistom na poruchy spánku sú štandardnou súčasťou diagnostiky  a liečby bruxizmu. Zmiernenie stresu a úzkosti sa dosahuje psychoterapeutickým prístupom  a anxiolytikami (lieky proti úzkosti), ktoré sa podávajú najmä na noc. Nie je však známa žiadna medikamentózna liečba, ktorá by u každého pacienta spoľahlivo odstránila všetky prejavy bruxizmu.
  2. stomatologické vyšetrenie je vždy nutné za účelom vylúčenia možných anomálií chrupu a ich prípadnej korekcii. Protetické pomôcky (nosenie chráničov, ochranných krytov na zuboch) sú dôležitou ochranou poškodenia chrupu. Na bruxizmus tieto pomôcky nemajú vplyv, zabraňujú však poškodzovaniu zubov a ďalším komplikáciám.

Autor článku: Peter Špalek, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: