Minerálne látky a stopové prvky

Minerálne látky a stopové prvky
Zdroj: bigstockphoto.com

Prehľad minerálnych látok a stopových prvkov, ich význam a zdroje v potrave.

Vápnik

Nachádza sa v štruktúre kostí a zubov, hlavne v podobe hydroxyapatitu. Je potrebný pre nervosvalovú dráždivosť, prevodový systém myokardu a zrážanie krvi. Využiteľnosť vápnika závisí jednak na zložení stravy a stave organizmu; vstrebáva sa v hornej časti tenkého čreva. Vápnik sa prevažne vylučuje stolicou (asi 80 percent), pričom jeho vylučovanie závisí od jeho hladiny v krvi, prebieha aj pri hladovaní – ak sa zvýši jeho hladina v strave, zvýši sa aj vylučovanie. Nedostatok vápnika sa môže prejavovať ako karenčná osteoporóza, s prejavmi srdcovitej panvy, ohýbaním dlhých kostí a klesaním chrbtice. Pri akútnom nedostatku vápnika vzniká zvýšenie neuromuskulárnej dráždivosti Nadbytok vápnika (môže súvisieť s niektorými ochoreniami (ochorenie prištítnych teliesok, intoxikácia vitamínom D) vznikajú vápenaté metastázy (t.j. ukladanie vápnika do sliznice žalúdka, pľúc a obličiek). Zdroje: mlieko a mliečne výrobky. Denná potreba vápnika sa pohybuje od 700 – 1400 mg.

Fosfor

V ľudskom organizme je asi 700 – 900 g fosforu. Z toho je 70 percent v kostiach, 10 percent v svaloch a 1 percento v nervovom tkanive. Nedostatok alebo nadbytok fosfátov ovplyvňuje nedostatočné vstrebávanie vápnika. Nedostatok je zriedkavý, spôsobuje úzkostné stavy, bolesti kostí, únavu, slabosť, ochabnutosť svalov a zmeny telesnej hmotnosti. Okrem toho sú slabé kosti, kazové zuby, zvýšená náchylnosť na infekcie, krvácanie ďasien, reumatizmus a strata chuti do jedla. Chronický nedostatok môže spôsobiť deformácie kostí (krivicu rezistentnú na vitamín D). Nadbytok fosforu je spojený s poruchou funkcie obličiek alebo prištítnych teliesok a spôsobuje uvedený znížený príjem vápnika. Zdroje: mlieko, mliečne výrobky, žĺtok, strukoviny a droždie. Denná potreba sa odlišuje podľa fyziologických potrieb organizmu. U dospelých je denná potreba 1, 2 g – 1,5g.

Železo

Tvorí súčasť redoxných farbív, hlavne hemoglobínu, a zabezpečuje prenos kyslíka z pľúc do celého organizmu. Podporuje normálny vývoj plodu a detí, zabezpečuje normálnu činnosť organizmu, najmä mozgu, svalov, štítnej žľazy a orgánov imunitného systému, potláča únavu a predchádza chudokrvnosti. Nedostatok železa sa môže prejavovať chudokrvnosťou, spomalením rastu a vývoja, telesnou slabosťou, lámaním a padaním vlasov, krehkosťou a nepravidelným rastom nechtov, lámavosťou kostí, obezitou, zápalmi ústnej dutiny, ťažkosťami s prehĺtaním, tráviacimi ťažkosti, únavou, závratmi, spomalením reakcie, nervozitou, bledosťou a dýchavičnosťou. Pri chronickom nedostatku nastáva poškodenie CNS. Nadbytok železa sa môže prejavovať ako ukladanie v tkanivách, čo spôsobuje bronzovú pigmentáciu kože, cirhózu pečene, cukrovku a srdcové poruchy. Okrem toho môže byť železo v nadmernom množstve ukladané aj v slezine, v žalúdočnej a črevnej sliznici a v kostnej dreni, čo spôsobuje narušenie normálnej funkcie postihnutých orgánov. Zdroje: pečeň, žĺtok, ovocie, zelenina. Využitie železa z potravy je 18 percent (z rastlín a vajec 10 percent, z rýb 15 percent, zo sóje 20 percent, z mäsa 30 percent). Priemerná denná potreba u dospelých je 18 mg.

 Horčík

Telo dospelého človeka obsahuje 25 až 30 g horčíka. Časť, asi 60 percent, je uložená v kostiach. Zvyšok horčíka sa nachádza vo sva- loch, pečeni, obličkách, mozgu a v krvi. Rovnako ako vápnik, draslík a sodík patrí v organizme k elektrolytom, ktoré majú rôzne úlohy. Uplatňuje sa napr. ako súčasť kostí (spoločne s vápnikom), ako aktivátor mnohých enzýmov, znižuje nervomuskulárnu dráždivosť, ovplyvňuje syntézu bielkovín, nukleových kyselín a cholesterolu. Nedostatok horčíka môže spôsobovať nepravidelný srdcový rytmus, poruchy obehového systému, ochabnuté svaly, záchvaty svalových kŕčov – až tetániu, vazodilatáciu, hyperémiu, zväčšovanie prostaty, obličkové kamene. Nadbytok u zdravého človeka nemá žiaden škodlivý vplyv, pretože nespotrebované množstvo sa vylúči stolicou, močom a potom. Pri dlhodobom predávkovaní, to znamená pri preťažovaní obličiek, sa jeho vylučovanie oslabí a v dôsledku narušenia vyváženého pomeru draslíka a horčíka môžu vznikať poruchy nervovej sústavy, svalová slabosť, zmätenosť, dýchacie ťažkosti, rapídne zníženie krvného tlaku a závraty. Zdroje: zelené rastliny, strukoviny a obilniny. Priemerná denná potreba u dospelých je 350 mg.

 Draslík

Je potrebný pre svalovú činnosť, hlavne myokardu, ovplyvňuje acidobazickú rovnováhu buniek a osmotický tlak, je aktivátorom adenozíntrifosfatázy. V strave denne prijímame asi 3 – 4g draslíka, čo je v podstate postačujúce. V ideálnom prípade by mal byť príjem draslíka vyšší ako príjem sodíka. Nedostatok sa môže prejaviť, napr. u alkoholikov, silným zvracaním pri poruchách príjmu potravy, pri ochoreniach obličiek svalovou slabosťou, opuchmi, zápchou, bolesťami v bruchu a v najťažších formách svalovými kŕčmi a srdcovou arytmiou. Nadbytok draslíka môže vzniknúť pri užívaní niektorých liekov, napr. diuretík, chronickom zlyhávaní obličiek, nedostatočnom vylučovaní hormónu aldosterónu. Prejavuje sa pocitom pálenia a mravčania v končatinách, svalovou slabosťou, dočasnou paralýzou, poruchami srdcového rytmu. Zdroje: popol všetkých suchozemských rastlín, sójová múka, zemiaky, mäso, banány, obilné klíčky, ryby.

Sodík

V organizme sa nachádza v extracelulárnej tekutine (70 percent). Nedostatok pod 130 mmol/l má za dôsledok hypoosmolaritu a nadbytok sodíka – nad 145 mmol/l pôsobí toxicky. Zdrojom sodíka je hlavne kuchynská soľ (NaCl), ktorá v 1 g obsahuje približne 400 mg sodíka. Nedostatok sodíka sa môže vyskytovať pri diétach a užívaní diuretík. Príznaky nedostatku sodíka: brušné kŕče, anorexia, dehydratácia, vracanie, depresia, závraty, únava, nafukovanie, bolesti hlavy, búchanie srdca, nízky krvný tlak, poruchy pamäti, svalová slabosť, zlá koordinácia pohybov. Nadbytok je spojený so vznikom vysokého krvného tlaku a s rozvojom kardiovaskulárnych chorôb. Denný príjem by nemal byť viac ako 3 – 5 g NaCl.

Jód

Má predovšetkým význam ako súčasť hormónu tyroxínu. V ľudskom organizme je asi 20 mg jódu a z toho asi 8,8 mg v štítnej žľaze. Využiteľnosť jódu zo stravy je len v anorganickej forme, ktorý sa vstrebáva sliznicou tenkého čreva (98 percent). V dôsledku nízkeho prívodu jódu do organizmu vzniká nedostatok hormónov štítnej žľazy nazývaný hypotyroidizmus. Je pravdepodobné, že ide o autoimunitnú poruchu. Nedostatok jódu spôsobuje mentálnu retardáciu a poruchy rastu. Príznakmi zníženej produkcie tyroxínu sú aj obezita, zrýchlený pulz, búchanie srdca, studené telo, zápcha, únava, silná menštruácia, malá odolnosť voči chladu a infekciám, nervozita a podráždenosť. Aj pri nadbytku jódu môže dôjsť k zdureniu štítnej žľazy – struma, s následnými klinickými prejavmi tohto ochorenia. Zdroje: morská voda, morské živočíchy a morské rastliny. Odporúčaná denná dávka jódu je 150 µg pre dospelých.

Meď

Má význam hlavne ako nevyhnutná súčasť bunkových enzýmov, je potrebná pre krvotvorbu (tvorbu bielych krviniek) a tvorbu pigmentov, tvorbu kolagénu a elastínu. K nedostatku dochádza pri jednosmernej diéte, pri chudnutí, pri dlhodobých chorobách spojených s hnačkami, zvracaním a pod. Pri nedostatku medi sa dostavuje, napr. anémia, predčasné šedivenie až vypadávanie vlasov, depigmentácia kože, zhoršuje sa hojenie rán, poruchy nervovej sústavy, slabosť, znížená odolnosť voči chorobám. Nadbytok medi je toxický – blokuje membránový prenos. Chronická otrava je známa ako Wilsonova choroba – hromadenie v RES a v mozgových jadrách. Zdroje: vajcia a mäso. Odporúčaná denná dávka medi je 2 mg pre dospelých.

Fluór

Je nevyhnutný pre tvorbu zubov a kostí. Pôsobí na kostné fosfatázy a umožňuje kalcifikáciu. Fluór pôsobí preventívne proti vápenateniu orgánov a svalovo kostrových štruktúr. Nedostatok fluóru zapríčiňuje neplodnosť, anémiu, osteoporózu a narušenie metabolizmu kostí. Nadmerný príjem fluóru je toxický a spojený so vznikom fluorózy (krehké lámavé zuby, s hnedými škvrnami na sklovine, krehké kosti). Dobrým zdrojom fluóru je napr. čierny čaj (75 – 100 mg), morské ryby (8 – 10 mg/kg), mäso (1 mg/kg). Denná potreba fluóru je 0,3 – 0,5 mg.

Zinok

Je súčasťou najmenej 30 enzýmov. Ovplyvňuje metabolizmus bielkovín, sacharidov a hormónov. Podporuje imunitný systém organizmu, zasahuje do syntézy DNA. Najvyššia koncentrácia zinku je v hormóne inzulín, ktorý sa tvorí v Langerhansových ostrovčekoch (bunky pankreasu) a významne rozhoduje o regulovaní metabolizmu cukrov. Poruchy tohto mechanizmu spôsobujú jednu z najčastejších chorôb cukrovku. Zabezpečuje normálny rast a vývoj mozgu, kladne pôsobí na nervovú činnosť a duševný stav ľudí. Nedostatok zinku spôsobuje: zhoršenie zraku, hojenia rán, nedostatočný rast, kožné choroby, padanie vlasov, narušenie reprodukčnej schopnosti, zväčšenie prostaty, sterilitu, oneskorené pohlavné dospievanie, nepravidelnú menštruáciu, psychické poruchy, retardáciu, mentálnu poruchu pamäti, spomalenú schopnosť učenia sa, náchylnosť k infekciám, bolesti kĺbov, aterosklerózu a zlú cirkuláciu krvi, unavenosť a nechutenstvo. Pri predávkovaní dochádza k toxickému pôsobeniu zinku. Pri akútnych otravách zinkom dochádza k tráviacim ťažkostiam, pri chronických otravách k poruchám koordinácie svalov, k zlyhávaniu obličiek, chudokrvnosti. Zdroje: morské živočíchy, kakao, mäso, syry, vajcia, obilniny, orechy, fazuľa, zelenina a ovocie. Odporúčaná denná dávka je približne 10 mg pre dospelých.

Selén

Pôsobí ako ochranný faktor proti nekróze pečene, je súčasťou glutathionperoxidázy – chráni podobne ako vitamín E organizmus pred voľnými radikálmi, chráni esenciálne mastné kyseliny pred oxidáciou, posilňuje imunitný systém, zlepšuje funkciu buniek pečene, svalov a týmusu, zvyšuje účinnosť štítnej žľazy a podporuje zmenu tyroxínu na účinný trijódtyrozín atď. Pri nedostatku selénu sa vyskytuje vyčerpanie, svalová slabosť, únava, poruchy rastu, vysoká hladina cholesterolu, infekcie, poruchy pečene, nedostatočná funkcia týmusu a prejavy neplodnosti. V priebehu tehotnosti nedostatok selénu zvyšuje riziko vrodených vád, najmä srdcových. Nadbytok selénu môže vzniknúť len pri prijímaní selénových doplnkov – je toxický (k príznakom otravy patria: nervozita, depresia, nevoľnosť a zvracanie, cesnakový zápach dychu a potu, strata vlasov a nechtov). Denná potreba dospelých je asi 80 – 100 µg.

Autor článku: MUDr. Iveta Trusková, PhD., časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: