Počet rotavírusových ochorení na Slovensku trvale stúpa

Rotavírusové nákazy na Slovensku majú trvalo vzostupný trend. Kým v roku 2001 odborníci zaznamenali len 35 prípadov ochorení a chorobnosť predstavovala 0,65 na 100.000 obyvateľov, v roku 2005 – po výraznom zlepšení diagnostických podmienok, to bolo už 255 prípadov, čo predstavovalo chorobnosť 4,7 na 100.000 obyvateľov. Vlani sa už chorobnosť vyšplhala až na hodnotu 62,14 na 100.000 obyvateľov, čo predstavovalo 2342 prípadov. Vyplýva to z analýzy dlhodobého sledovania výskytu týchto ochorení Regionálnym úradom verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici.

„Za závažný považujeme fakt pozorovaný v celom svete, že chorobnosť detí do jedného roku prevyšuje celkovú chorobnosť takmer 26 krát a chorobnosť jeden až päťročných detí bezmála 12 krát," uviedla pre TASR vedúca Odboru epidemiológie RÚVZ v B. Bystrici Mária Avdičová.

Epidemiologická situácia v neukončenom roku 2011 je ešte závažnejšia. Do 30. septembra tohto roku úrad zaznamenal už 3371 prípadov ochorení, z toho u detí do jedného roka sa chorobnosť vyšplhala na 1220 a u jeden až päťročných detí na 828,5 prípadov na 100.000 detí tejto vekovej skupiny.

"Pri tom si treba uvedomiť, že tieto čísla hovoria len o prípadoch, keď rodičia navštívili lekára, dieťa bolo prevažne hospitalizované a počas hospitalizácie mu lekári odobrali stolicu na virologické vyšetrenie. Preto je zrejmé, že skutočný výskyt rotavírusových infekcií je významne vyšší," pripomenula. Rotavírusy patria celosvetovo k najčastejším pôvodcom akútnych hnačkových ochorení u detí do piatich rokov veku a to až v 40 percentách. V priebehu prvých piatich rokov života prekoná rotavírusovú infekciu aspoň jeden krát takmer každé dieťa. Na rotavírusovú gastroenteritídu umierajú deti z rozvojových krajín, kde je nízka zdravotná starostlivosť, ale závažné klinické priebehy sa zaznamenávajú aj v rozvinutých krajinách, kde však k úmrtiam dochádza len občas.

Rotavírusová infekcia sa prejavuje predovšetkým vodnatou hnačkou, pocitom na zvracanie i samotným zvracaním, ktoré vedú k rýchlemu odvodneniu organizmu a k rozvoju teploty. Komplikácie sa prejavujú ťažkými následkami dehydratácie, možnosťou rozvoja epileptického záchvatu, prípadne zápalom mozgu. Závažnosť príznakov je závislá najmä od veku dieťaťa, najťažšie stavy pozorujú lekári vo veku troch až 24 mesiacov. „U starších detí a dospelých dochádza často k bezpríznakovej infekcii.

K prenosu dochádza najmä priamym kontaktom s chorým, alebo nepriamym kontaktom pri styku s kontaminovanými predmetmi. Rotavírus je veľmi odolný voči vonkajším podmienkam, preto sa v prostredí udržuje veľmi dlho a len ťažko sa toto prostredie dekontaminuje. Nákaza sa môž preniesť aj vzduchom, vodou sa šírenie zatiaľ nepotvrdilo. Dobré podmienky pre šírenie nákazy sa vytvárajú v prostredí, kde dochádza k nahromadeniu neimúnnych detí, to znamená takých, ktoré túto nákazu ešte neprekonali“, priblížila spôsoby nákazy Avdičová.

Za veľmi dôležité považuje, že ochoreniu sa dá predísť očkovaním. Je možné odporúčať ho rodičom a podať vakcínu deťom na ich žiadosť, teda aj rodič sa sám môže uchádzať o toto očkovanie aktívne, ak chce chrániť svoje dieťa proti spomínanej nákaze. „Očkovanie je jednoduché, vakcína sa podáva orálnou cestou, lyžičkou, s čím väčšina detí nemá problém. Odporúčaný vek pre očkovanie je od 6 týždňov dvoma alebo tromi dávkami podľa toho ktorú z dvoch vakcín dostupných na našom trhu si rodič na základe odporúčania pediatra vyberie. Avšak očkovanie proti rotavírusovým infekciám chráni len proti nim a nie proti hnačkám spôsobeným inými vírusmi alebo baktériami“, zdôraznila lekárka.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: