Osteoporóza - ako sa zisťuje?

Osteoporóza - ako sa zisťuje?
Zdroj: bigstockphoto.com

Diagnostika osteoporózy sa skladá z klinických príznakov, vyhodnotenia zobrazovacích metód – najčastejšie denzitometrie a laboratórnych ukazovateľov aktivity procesu.

Klinické prejavy

Pacienti s osteoporózou sú zvyčajne do doby, pokiaľ sa neprejaví zlomenina, bez výraznejších ťažkostí. Osteoporóza sa prejavuje bolesťami chrbta, znížením telesnej výšky, zhrbením v oblasti hrudnej časti chrbtice a zlomeninami. Približne k 80 percentám týchto zlomenín dochádza doma. Typické je, že k zlomeninám môže dôjsť aj pri neúmerne malom úraze. Tak môžu napr. zlomeniny stehnovej kosti nastať pri zohnutí sa, zlomeniny chrbtice pri sadaní, dvíhaní ťažšieho predmetu, ale i pri prudkom zakašľaní.

Nasledujúce rizikové faktory osteoporózy sú dôvodom ku konzultácii u lekára a k overeniu stavu kostí:

  • výskyt osteoporózy u rodičov
  • nástup menopauzy: zánik menštruácie po prechode pred 45. rokom
  • nízka telesná hmotnosť
  • liečba steroidnými hormónmi: prednison (častá pri liečbe reumatoidnej artritídy, astmy…) a hormónmi štítnej žľazy
  • fajčenie
  • alkoholizmus
  • telesná nečinnosť, málo aktívny spôsob života
  • nedostatočný príjem vápnika v strave alebo jeho nedostatok v detstve
  • chronické ochorenia tráviaceho traktu, pečene, obličiek, žliaz s vnútornou sekréciou a iné ( napr. vek u ženy nad 65 rokov a u muža nad 70 atď)

Denzitometria

Najčastejšou metódou, ako diagnostikovať včasné štádium osteoporózy a ako stanoviť riziko zlomenín, je kostná denzitometria. Včasná diagnostika je významná vzhľadom na to, že osteoporóza sa môže rozvíjať úplne bezpríznakovo po celé desaťročia, pokiaľ nepríde k zlomenine. Denzitometria stanoví množstvo kostnej hmoty (denzitu kostí) a je dôležitá na zistenie, či na udržanie kostnej hmoty je nutné užívať lieky, aby nedochádzalo k ďalším stratám kostnej hmoty, taktiež aby sa znížilo riziko zlomenín.

Denzitometria (DEXA – viď obr.) je testom špecializovaného typu, ktorý je presný, nebolestivý a nezáťažový pre pacienta. DEXA umožňuje zmeranie kostnej hmoty v ktoromkoľvek úseku kostry (obyčajne v oblasti bedrovej chrbtice, stehnovej kosti, dolnej časti predlaktia = miesta typických osteoporotických zlomenín) počas necelej polhodiny, pri minimálnej radiačnej záťaži (pod 5 mrem). Táto radiačná záťaž zodpovedá približne letu lietadlom a môžeme ju považovať za takmer zanedbateľnú. K denzitometrickému vyšetreniu nie je nutná špeciálna príprava pacienta. Meraním sa stanoví množstvo kostného minerálu a toto stanovené množstvo je porovnané s hodnotami, ktoré sa nachádzajú u mladých zdravých žien. Rozdiel medzi týmito hodnotami sa vyjadruje v hodnotách tzv. T-skóre, ktoré nás informuje o koľko je hodnota u vyšetrovanej osoby nižšia. Tzv. Z-skóre porovnáva hodnotu pacienta s hodnotami u rovnako starých zdravých osôb. Porovnanie sa vyjadruje v smerodajných odchýlkach od priemeru.

Osteopénia predstavuje úbytok kostnej hmoty o 1 až 2,5 smerodajnej odchýlky (-1 až -2,5). Ak úbytok kostnej hmoty je pod hodnotou 2,5, ide už o osteoporózu (menej ako -2,5; tab. denzita T-skóre).

S klesajúcimi hodnotami denzitometrických parametrov stúpa riziko osteoporotických zlomenín. Naopak pri správnej liečbe aj malý nárast kostnej hmoty zistený kontrolným denzitometrickým vyšetrením, je prejavom zlepšenia pevnosti kostí a dochádza k zníženiu rizika osteoporotických zlomenín. Denzitometria teda dokáže odhaliť aj včasné štádiá rednutia kostí a pri kontrolných vyšetreniach nás informovať spolu s ďalšími metodikami o úspešnosti komplexnej liečby (viď obr. Nález denzitometrického vyšetrenia).

Ostatné vyšetrovacie metódy

Pri obyčajnom röntgenovom vyšetrení nie je možné osteoporózu zistiť, pokiaľ nedôjde k úbytku kostnej hmoty najmenej o 20 až 30 percent. Takže pre včasné odhalenie osteoporózy nemá táto metodika význam, má však prínos pri diagnostike zlomenín stavcov a vylúčení sekundárnych príčin osteoporózy, napr. pri nádoroch.

Ultrazvukové vyšetrenie, používané hlavne v počiatočnej diagnostike, meria hustotu kostného minerálu v oblasti päty, nie je možné merať všetky miesta typických zlomenín na základe osteoporózy.

Kvantitatívna počítačová tomografia (QCT) umožňuje merať hmotu bedrových stavcov chrbtice, má však radiačnú záťaž 200 až 500 mrem. Ide o úzko špecializované vyšetrenie určené len pre stavy vyžadujúce posúdenie kvality kosti a na podrobnú diferenciálnu diagnostiku iných kostných ochorení.

Nepriamo vieme posúdiť kvalitu kostí (informácie z rodinnej a osobnej anamnézy, hodnoty denzitometrického vyšetrenia a vyšetrenia kostných markerov) určujúcu pevnosť kostí, a tým aj riziko osteoporotických zlomenín.

Na posúdenie aktivity procesu je nutné stanoviť biochemické parametre (tzv. kostné markery) jednak z krvi, jednak zo vzorky moču. Informujú nás o novotvorbe kostí (osteokalcín, alkalická fosfatáza, konce reťazcov kolagénu typu I.) alebo o odbúravaní kostí (kyslá fosfatáza, deoxypyridinolín, časti kolagénových reťazcov – CTX). Posúdením jednotlivých faktorov môžeme už vo včasnom štádiu odhaliť dobu, keď je nutné začať s prevenciou osteoporózy (dokonca i pred prejavmi zmien na kostiach). U pacientiek s prejavmi tzv. zvýšeného kostného obratu zahajujeme už v úvode intenzívnejšiu terapiu, pretože budú rýchlejšie strácať kostnú hmotu. Hladinami kostných markerov posudzujeme i efekt liečby.

Biochemické vyšetrenia (vyšetrenia krvi a moču) tiež umožňujú posúdenie prípadných iných príčin osteoporózy (hormón prištítnych teliesok - PTH, hormóny štítnej žľazy, nadobličiek). Je samozrejmosťou, že pred zahájením i počas liečby osteoporózy je nevyhnutné sledovať hladiny vápnika v krvi a jeho vylučovanie močom.

V niektorých špecifických situáciách, i po vykonaní vyššie uvedených vyšetrení, je nutné prikročiť k invazívnej diagnostike – kostnej biopsii (odobratie kostného materiálu s následným histologickým vyšetrením).

Diagnostické metódy sa musia používať a posudzovať komplexne. Nie je možné z výskytu jedného ukazovateľa určiť celkovú diagnostiku. Je veľmi dôležité pred stanovením správneho liečebného programu najskôr vylúčiť možnosť sekundárnej osteoporózy, a až potom stav hodnotiť ako primárnu osteoporózu a začať s komplexnou terapiou.

Sieť pracovísk pre diagnostiku  liečbu osteoporózy tvorí:

  • všeobecný lekár a gynekológ (ktorý navyše zahajuje, zaisťuje a monitoruje hormonálnu substitučnú liečbu) by mali na základe anamnézy a klinického vyšetrenia hodnotiť rizikové faktory osteoporózy a pri ich prítomnosti odoslať na osteologické vyšetrenie,
  • osteologická ambulancia je špecializovaná ambulancia na osteoporózu a iné metabolické ochorenia kostí, jej cieľom je komplexná diagnostika a liečba. Špecialista – osteológ indikuje osteodenzitometrické vyšetrenie, po ktorom prípadne určí ďalej realizáciu vyšetrenia kostných markerov a vyšetrenia v rámci diferenciálne – diagnostického hľadiska vylúčenia možných sekundárnych príčin osteoporózy (prípadne zváži hospitalizáciu v osteocentre).

Osteológ ďalej navrhne, podľa hodnôt realizovaných vyšetrení, komplexnú liečbu osteoporózy a určí intervaly kontrol biochemických parametrov a osteodenzitometrických vyšetrení (spracované podľa vestníka Ministerstva zdravotníctva SR).

Autor článku: prim. MUDr. Elena Ďurišová, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: