Bernardino Ramazzini sa narodil 5. novembra 1633 v Carpi neďaleko Modeny. V roku 1652 začal študovať na univerzite v Parme filozofiu. Po troch rokoch sa zapísal na štúdium medicíny. V Ríme získaval praktické skúsenosti u slávneho lekára Rossiho. Vďaka jeho pomoci začal pracovať ako lekár v mestečku Canino. Už krátko po príchode však ochorel na maláriu, čo ho donútilo vrátiť sa do svojho rodného mesta, kde sa mu zdravie zlepšilo.
Infekčné choroby v strede záujmu
Okrem štúdia gréčtiny a prvých prác o chorobách umelcov a remeselníkov sa venoval aj literatúre, filozofii. V roku 1671 sa presťahoval do Modeny, kde sa mu podarilo profesijne sa presadiť napriek nepríjemnostiam, ktoré mu pôsobili kolegovia. V roku 1682 dostal poverenie vybudovať medicínske oddelenie tamojšej akadémie. O rok neskôr začal na mladej lekárskej fakulte pôsobiť ako profesor.
V Modene strávil Ramazzini 30 rokov, naplnených intenzívnou vedeckou prácou. Časť jeho prác sa zaoberala infekčnými chorobami – maláriou, horúčkami, morom hovädzieho dobytka. Venoval sa tiež vlastnostiam pitnej vody a spodným vodám. Publikoval prácu o barometrických zmenách. Jeho najvýznamnejším dielom sa stala kniha o chorobách umelcov a remeselníkov, De morbis artificum diatriba.
Choroby z povolania
Choroby, súvisiace s pracovným procesom začal Ramazzini študovať už počas svojho praktikovania v Ríme, kde sa stretol s celou plejádou najrôznejších remesiel. Zdôrazňoval, že pri vyšetrení pacienta je dôležité zistiť, akou prácou alebo činnosťou sa zaoberá. Choroby z povolania rozdelil do štyroch skupín podľa druhu škodlivín, s ktorými pracovník prichádzal do styku. V prvej skupine boli tí, ktorí prichádzali do styku s kovmi pri ich spracovaní, teda baníci a hutníci. Ramazzini popísal otravy ťažkými kovmi a ich najrôznejšie príznaky ako vypadávanie zubov, slabosť, triašku, ochrnutie, kŕče, zápaly nervov, koliky, zápaly pľúc a iné. Zároveň odporučil preventívne ochranné prostriedky proti týmto ochoreniam. Do druhej skupiny zaradil ľudí, ktorí prichádzali do styku s jedovatými plynmi, odpadom, infikovanými tekutinami a telesnými výlučkami ľudí a zvierat. Medzi 17 ohrozených profesií zaradil pekárov a mlynárov ale aj lekárnikov, pôrodné babky, dojky a pracovníkov v kúpeľoch. Títo pracovníci boli ohrození najmä infekčnými chorobami a chorobami kože. Tretia skupina bola charakterizovaná mechanickou záťažou, ktorú Ramazzini delil na stojace a sediace povolania. Kým medzi stojace povolania patrili murári a tesári, medzi sediace povolania zaradil obuvníkov a krajčírov. Do štvrtej skupiny umiestnil inak nezaradené povolania ako poslov, bežcov, nosičov, mechanikov, spevákov a ďalších. Ako zvláštnu skupinu popísal Ranazzini choroby z povolania u žien, menovite sa jednalo o pôrodné babky, dojky a práčky. Zvlášť zaujímavé je jeho zistenie o riziku, ktorému sa vystavujú pôrodné babky, ak riadia pôrod u syfilitickej ženy. Na druhej strane poukázal na nebezpečenstvo pre novorodenca, plynúce z nedostatočnej čistoty pôrodnej babky.
Už prvé vydanie knihy v roku 1702 bolo prijaté mimoriadne priaznivo. Nasledovalo 40 ďalších vydaní v mnohých európskych jazykoch, ostatné vydanie knihy bolo v nemčine v roku 1977.
Prvý profesor medicíny
V roku 1700 prešiel Ramazzini na padovskú univerzitu, ktorá patrila k najslávnejším univerzitám v Európe, v roku 1706 dostal pozvanie do Ríma a do Berlína.. Na vrchole slávy a uznania už v tej dobe platil daň starobe: bolesti hlavy, ťažkosti so srdcom a obehom ale najmä zhoršenie zraku mu sťažovali výkon povolania. Ramazzini by sa bol v tej dobe už rád vzdal aktívnej činnosti a vrátil sa do svojho rodného kraja, ale Benátska republika, ktorej súčasťou bola Padova, sa ho nechcela vzdať a v roku 1709 ho vymenovala za „prvého profesora medicíny“ s právom prednášať len ak mu to dovolí zdravie.
V roku 1710 vydal Ramazzini knihu o zdravej životospráve a v roku 1713 rozšíril svoje dielo o chorobách remeselníkov o choroby mníšok, ktorých život v kláštore prirovnal k životu vojakov. Bernardino Ramazzini zomrel 5. novembra 1914 v deň svojich 81. narodenín na krvácanie do mozgu. Gottlieb Stolle v roku 1731 napísal, že Ramazzini bol jemný, mierny, usilovný a sčítaný človek. Rozčúlil sa len pri vedeckých sporoch s kolegami. Povahou bol veselý a spoločenský. Latinčina jeho spisov bola plynulá a elegantná. Ramazzini bol nielen zakladateľom pracovného lekárstva ale aj predchodcom všeobecnej hygieny a sociálnej medicíny a patril k najvýznamnejším lekárom svojej doby.
Autor článku: Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc., časopis Bedeker zdravia