Chrípka

Chrípka
Zdroj: bigstockphoto.com

Chrípka je vysoko nákazlivá choroba so závažnými zdravotnými, ekonomickými a sociálnymi následkami, s každoročnými epidémiami a so stálou hrozbou vzniku pandémie. V našom klimatickom pásme má chrípka typický sezónny charakter. K začiatku jej aktivity dochádza na jeseň. Ako „chrípkovú sezónu“ označujeme obdobie od 1. októbra do 30. apríla nasledujúceho roka. Chorobnosť na chrípku sa zvyšuje najmä v priebehu decembra a januára a spravidla začiatkom februára kulminuje v epidémii, ktorá v priebehu 4 – 8 týždňov zachváti celé územie Slovenska. Len veľmi zriedka vzniká epidémia už v decembri a len ojedinelo k nej nedošlo vôbec.

Priebeh ochorenia na chrípku

Chrípka začína najčastejšie náhle, bolesťami hlavy (najmä za očami), zimnicou, triaškou, následným výstupom teploty na 39oC a viac, celkovou slabosťou, bolesťami svalov a kĺbov. V dôsledku zápalu sliznice nosa, nosohltanu, hrtanu, priedušnice a priedušiek vzniká suchý kašeľ, následne nádcha. Okrem uvedených príznakov môžu byť prítomné závrate, bolesť hrudníka, zachrípnutie, zápal spojoviek, nechutenstvo, menej často zvracanie a hnačky. Klinické príznaky trvajú 2 – 7 dní, k úplnému uzdraveniu obvykle dôjde do dvoch týždňov od prvých príznakov, pocit únavy pretrváva aj niekoľko týždňov. Klinický priebeh ochorenia a jeho dopad sú ovplyvnené viacerými faktormi (vek, chronické ochorenie pľúc, srdca, obličiek, látkovej výmeny, poruchy imunity, fajčenie). Ako chrípka sa v laickej populácii často pomenovávajú klinicky miernejšie ochorenia (prechladnutia) spôsobené inými vírusmi. Na rozdiel od chrípky sa u týchto ochorení rozvíjajú klinické príznaky postupne, sú to bolesti hrdla, kýchanie, následne nádcha a kašeľ, horúčka zriedkavo nad 38oC, bez výraznej bolesti hlavy, svalov, zimnice a pocitu nadmerného vyčerpania. Ku komplikáciám dochádza následkom oslabenia sliznice nosohltanu, ktorá sa stáva vstupnou bránou pre iné mikroorganizmy. Najčastejšie sú postihnuté prínosové dutiny, stredné ucho, dolné cesty dýchacie a môžu spôsobiť až bakteriálny zápal pľúc. Najčastejšou príčinou úmrtia v súvislosti s chrípkou sú zápaly pľúc. Menej často sa môžu rozvinúť komplikácie postihujúce srdce, nervový systém. Liečba chrípky spočíva v podávaní liekov proti teplote, zápalom sliznice horných dýchacích ciest, proti kašľu, dostatočného prívodu tekutín a v pokoji na lôžku. Tak ako všetky vírusy, tak aj na vírus chrípky sú antibiotiká neúčinné.

Najviac ohrozenou skupinou ľudí trpiacich na chrípku sú pacienti s respiračnými (astma, chronická obštrukčná choroba pľúc a pod.), kardiovaskulárnymi a renálnymi ochoreniami, cukrovkou alebo oslabeným imunitným systémom (onkologickí pacienti, pacienti po transplantácii). Pre tieto skupiny pacientov je chrípka mimoriadne vážnym ochorením, pretože spôsobuje zdravotné komplikácie vedúce k sekundárnym infekciám a v niektorých prípadoch má za následok až úmrtie pacienta. K rizikovým skupinám obyvateľstva patria tiež ľudia vo veku nad 60 rokov a malé deti, ako aj obyvatelia domovov dôchodcov, ústavov sociálnej starostlivosti, liečební pre dlhodobo chorých a geriatrických centier. Pre tieto skupiny je v prvom rade indikované očkovanie. Ak sa však z rôznych príčin nevykonalo, resp. neviedlo k vytvoreniu ochrannej hladiny protilátok, je potrebné zahájiť liečbu antivírusovými prípravkami čo najskôr po objavení sa prvých príznakov ochorenia.

Chrípka sa prenáša kvapkami sekrétu horných dýchacích ciest, ktoré sa vylučujú pri kýchaní a kašlaní chorého na chrípku. Kvapôčky sekrétu doletia do 2 metrov. V prenose vírusu sa uplatňuje najmä priamy kontakt s chorým. Nepriamy prenos kontaminovanými rukami a predmetmi sa však nesmie podceňovať. Vírus je odolný voči vyschnutiu, vo vonkajšom prostredí prežíva niekoľko hodín, v prachu pri izbovej teplote i niekoľko dní. Rizikové sú nevetrané priestory s vysokou koncentráciou ľudí najmä v čase epidémie.

Pôvodcom ochorenia na chrípku je vírus chrípky. Rozlišujú sa tri typy vírusov chrípky označované A, B, C. Vírusy chrípky, najmä typu A, sú unikátne tým, že sú nesmierne premenlivé. Obal vírusu obsahuje povrchové častice hemaglutinín (H), neuraminidázu (N). Podľa zloženia a kombinácie týchto častí sa rozlišujú rôzne subtypy vírusov chrípky. Tieto povrchové časti sú významné pre vznik odolnosti. Zo 16 známych typov hemaglutinínu sa u chorých ľudí dokazujú len H1 a H3, z 9 známych typov neuraminidázy sa za tzv. „ľudské považujú dva typy, N1 a N2. Ostatné typy H a N boli izolované od rôznych zvierat najmä vtákov, prasiat a koní.

V priebehu niekoľkých mesiacov dochádza k drobným lokálnym modifikáciám génov kódujúcich tvorbu hemaglutinínu (H) a neuraminidázy (N). Nový variant vírusu, ktorý vzniká v rámci subtypu má za následok vznik každoročných epidémií. Niekedy však môže dôjsť k veľkej zmene, označovanej ako antigénny skok (shift), kedy dôjde k vzniku novej kombinácie povrchových antigénov a tým vzniku nového subtypu vírusu chrípky. Vtedy vznikajú pandémie. Kým vírusy chrípky typu B a C vyvolávajú infekcie len u človeka. Vírusy chrípky typu B spôsobujú malé lokálne epidémie zvyčajne na konci epidémie typu A. Vírusy chrípky typu C sa vyskytujú sporadicky. Izolovaný kmeň vírusu chrípky sa označuje názvom, v ktorom je označenie typu, subtypu, miesta, laboratórneho čísla a roku izolácie. Napríklad v sezóne 2008/09 dominovali v Európe vírusy antigénne podobné s vírusom A/Brisbane/10/2007 (H3N2), nazývané aj „austrálska chrípka“: typ vírusu = A, subtyp = H3N2, miesto izolácie = Brisbane, laboratórne číslo = 10, rok izolácie = 2007.

Vírusy chrípky B sa uvádzajú bez subtypového kódu. Napríklad očkovacia látka určená pre sezónu 2008/09 bola pripravená z kmeňov antigénne podobných kmeňu B/Florida/4/2006. 

Očkovanie proti chrípke

Očkovanie je najúčinnejším preventívnym opatrením. Zameriava sa na osoby, u ktorých je najvyššia pravdepodobnosť vzniku komplikácií, alebo ktoré sú najviac vystavené riziku nákazy. Vysokú pravdepodobnosť vzniku komplikácií majú osoby vo vyššom veku (60-ročné a staršie), osoby s chronickým ochorením a osoby so zníženou obranyschopnosťou organizmu. Títo ľudia bývajú zároveň aj vo vysokom riziku infekcie pre svoj zdravotný stav, ale aj z dôvodu častých návštev zdravotníckych zariadení, či už ambulantných alebo lôžkových.

Ďalšou ohrozenou skupinou sú osoby žijúce v kolektívnom zariadení, ako sú domovy dôchodcov, sociálne ústavy, geriatrické centrá a pod. Zaočkovaním vysokej proporcie osôb žijúcich v uzavretých kolektívoch, dôjde k zastaveniu, resp. k zníženiu šírenia vírusu. Tak sú chránené aj osoby, ktoré neboli očkované, alebo si nevytvorili dostatočnú hladinu protilátok.

Niektoré osoby vystavené vysokému riziku (napríklad staršie osoby, osoby so zníženou imunitou) môžu mať nízku protilátkovú odpoveď po očkovaní napríklad v staršom veku. Riziko nákazy týchto osôb je možné znížiť zaočkovaním osôb, ktoré im poskytujú starostlivosť, alebo žijú s nimi v spoločnej domácnosti. Z tohto dôvodu by mali byť zaočkovaní predovšetkým všetci zdravotnícki pracovníci prichádzajúci do možného kontaktu s rizikovými skupinami pacientov.

Ďalej sa očkovanie odporúča ponúknuť najmä zamestnávateľom pre svojich zamestnancov na zabránenie prerušenia plynulosti chodu ich firiem v priebehu epidémie. Najviac ohrozené sú pracoviská, kde dochádza k úzkemu kontaktu veľkého množstva ľudí (napr. zamestnanci bánk, pôšt, obchodov, dopravy a pod.). Okrem toho je vhodné ponúknuť očkovanie osobám žijúcim v kolektívnych zariadeniach (študenti na internátoch, ľudia žijúci v spoločných ubytovniach).

Očkovanie proti chrípke je najvhodnejšie vykonať v priebehu októbra a novembra tak, aby sa stihli vytvoriť protilátky (10 – 14 dní po očkovaní) do začiatku zvýšenej aktivity chrípky. V Európe vrcholí epidémia chrípky zvyčajne medzi koncom decembra a začiatkom marca. Očkovať je možné aj v čase zvýšenej aktivity chrípky, s tým rizikom, že očkovaná osoba ochorie skôr, ako si stihne vytvoriť protilátky. Deti vo veku do 8 rokov, ktoré v minulosti neboli očkované, by mali dostať dve dávky – s odstupom aspoň 1 mesiaca tak, aby druhú dávku dostali pred začiatkom decembra. Očkovanie vybraných rizikových skupín obyvateľstva sa vykonáva každoročne, pretože zloženie očkovacej látky sa každoročne mení. Protilátky chránia proti ochoreniam, ktoré spôsobujú vírusy podobné vírusom obsiahnutým vo vakcíne alebo proti ochoreniam vyvolaným niektorými príbuznými variantmi, ktoré sa môžu objaviť v priebehu epidémie.

Dôvody očkovania proti chrípke:

  • zvýšiť odolnosť voči chrípke a chrániť svoje zdravie
  • nepreniesť chrípku na svojich blízkych

U neočkovaných sa prevencia vzniku a šírenia chrípky zameriava na:

  • zabránenie prenosu vírusov z infikovaného na vnímavého človeka
  • na posilnenie celkovej odolnosti organizmu

Je potrebné udržiavať sa stále v dobrej fyzickej kondícii, najmä správnou životosprávou (kaloricky, nutrične a prívodom vitamínov vyvážené stravovanie), dostatočnou pohybovou aktivitou (pobyt na čerstvom vzduchu, cvičenie), otužovaním organizmu, vhodným obliekaním, ktoré má zabrániť podchladeniu. Podchladenie sa totiž považuje za štartujúci mechanizmus manifestácie klinických príznakov chrípky. Dôležité je časté a účinné vetranie miestností najmä v školách, škôlkach, upratovanie navlhko. V čase epidémie chrípky je rozumné vyhýbať sa podujatiam, kde je veľká koncentrácia ľudí (kiná, divadlá, diskotéky a pod.). Tí, čo na chrípku ochoreli by v žiadnom prípade nemali ochorenie podceňovať a prechodiť ho. Z hľadiska ďalšieho šírenia infekcie je veľmi dôležité, aby obmedzili na najnižšiu mieru kontakt s ostatými ľuďmi počas trvania príznakov ochorenia, aj keď sú tieto príznaky ľahké. Chorí by mali používať jednorazové papierové vreckovky a po ich použití si umyť ruky. Stále viac sa diskutuje o používaní rúšok. Najväčší význam má ich používanie u chorých. Bránia vzniku aerosolu a tým aj prenosu infekcie.

Aktuálnu epidemiologickú situáciu o výskyte chrípky na Slovensku nájdete na www.epis.sk.

Autor článku: doc. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: