Parazitárne ochorenia v detskom veku nie sú ničím nezvyčajným. Naopak, sú veľmi časté a va dôsledku výskytu komplikácií napr. dýchacieho a tráviaceho systému sú aj jednou z príčin hospitalizácií. Existuje viac ako 14 000 parazitov. V našich podmienkach u detí dominuje najmä mrľa detská (enterobius vermicularis); škrkavka detská (ascaris lumbricoides); larválna toxokaróza (toxocara canis); trofozit (gardia lamblia); pásomnica bezbranná (taenia saginata) a pásomnica detská (hymenolepis nana).
Možnými zdrojmi prenosu sú:
kontaminovaná potrava, zelenina, ovocie, kontaminovaná voda; nečistota z nechtov; infikované zviera (pes, mačka) alebo infikovaný človek, ktorý stolicou vylučuje vajíčka; infikovaný piesok pri hre dieťaťa na zemi, v tráve kedy sa infekcia z pieskoviska prenáša cestou ruky – ústa; nedostatočne spracované hovädzie alebo teľacie mäso.
Stručná charakteristika parazitov
Mrľa detská je najčastejším parazitom u detí. Červ je tenký, biely, dlhý asi 1cm, žije v tenkom čreve. Dospelé samičky migrujú do hrubého čreva a odtiaľ vychádzajú klásť vajíčka do perianálnej oblasti, najmä v teple – v noci. Ak sa v tejto oblasti vyvinie larva, môže migrovať do čreva a udržiavať infekciu. Červy môžu putovať celým tráviacim traktom, dostanú sa aj do nosovej dutiny. Nákaza je častejšia v kolektívoch, u mladších vekových skupín. Príznaky: nespavosť, bolesť brucha a hlavy, nechutenstvo, výrazná chuť na sladkosti, po škriabaní môžu byť pozorované ekzematizácie, fisúry.
Škrkavka detská sa vyskytuje hlavne v rodinách s nízkym sociálno-hygienickým štandardom a tam, kde sa ku hnojeniu používajú ľudské výkaly. Pôvodcom ochorenia je červ dlhý 15 – 40 cm s priemerom cca 0,5 cm. Prameňom nákazy je infikovaný človek, ktorý stolicou vylučuje vajíčka dozrievajúce v pôde. Po prehltnutí sa v tenkom čreve vyvinie larva, ktorá môže migrovať do pečene, pľúc, hltana a po opätovnom prehltnutí sa dostáva späť do tenkého čreva. Infekcia vzniká hlavne pri hre v piesku, ktorý je znečistený stolicou obsahujúcou vajíčka škrkavky. Najčastejšie príznaky: bolesť brucha, hnačky, nechutenstvo, vracanie, kašeľ, dyspnoe.
Larválna toxokaróza. Ochorenie vyvoláva larválne štádium škrkavky psej alebo mačacej. Rozoznávame formu pľúcnu (príznaky ako pri bronchitíde, bronchopneumónii); viscerálnu (bolesť brucha, nauzea, vracanie, zväčšenie pečene) a očnú.
Trofozoit. Cysty tohto parazita žijú prisaté v tenkom čreve človeka. Ochorenie v 90 percentách prípadov prebieha bez zjavných symptómov.
Pásomnica detská je veľkosti 3 – 6 cm, žije v tenkom čreve myší, potkanov ale aj človeka. Po opustení hostiteľa sa vajíčka dostávajú ústami do tráviaceho traktu nového hostiteľa. Po zachytení na sliznici tenkého čreva dorastá na dospelú pásomnicu za 2 týždne. Vo fekáliách vydrží vajíčko aj 3 týždne.
Prevencia parazitóz u detí
-
prísne dodržiavanie hygienických opatrení ako dôkladné umývanie rúk pred jedlom a po toalete, denné sprchovanie oblasti konečníka ráno a večer, dostatočné umývanie ovocia, zeleniny, ochrana potravín pred prachom, podpora hygienických návykov u detí, hygiena toalety, pravidelné strihanie nechtov na krátko a udržiavanie ich čistoty, edukácia detí o nevhodnosti vkladania si prstov do úst;
-
denná výmena osobného prádla, pravidelná výmena posteľného prádla;
-
hygienicko-veterinárny dozor, ktorý sa dotýka hlavne výroby a spracovania mäsa, vajec, mlieka a mliečnych výrobkov;
-
vyhýbanie sa konzumácii nedostatočne tepelne upraveného mäsa;
-
u domácich zvierat je potrebné pravidelne a povinne ich odčervovať (2 – 4-krát ročne); samozrejmosťou musí byť umývanie rúk po hre a kontakte so zvieratami;
-
nevyhnutnosťou je odstraňovanie fekálií zvierat z prostredia detí (ihriská, parky, pieskoviská), prísna asanácia detských ihrísk, vyhýbanie sa neudržiavaným pieskoviskám, prekrytie pieskoviska v čase jeho nepoužívania, zamedzenie prístupu zvierat na pieskovisko, zákaz príjmu jedla pri hre v pieskovisku, zvýšený dozor dieťaťa zo strany rodičov a opatrovateľov tak, aby sa piesok a znečistené ruky nedostali do kontaktu s ústami, umývanie rúk po hre v piesku rovnako ako aj hračiek, ktoré prišli do styku s pieskom;
-
vyhľadávanie a liečenie infikovaných osôb;
-
likvidovanie túlavých psov a mačiek;
-
ochrana vodných zdrojov;
-
hygienické odstraňovanie ľudských výkalov;
-
pravidelná edukácia rodičov o možnostiach prevencie parazitárnych ochorení u detí.
Nezabúdajme, že najúčinnejšou metódou detských parazitárnych ochorení aj naďalej ostáva dôkladná primárna prevencia. Jej realizácia je prísne v rukách rodiča dieťaťa. Keď sme majiteľmi našich „miláčikov“, psov a mačiek, dbajme na to, aby sme svojou nezodpovednosťou nespôsobovali problémy aj ďalším „miláčikom“ – malým ratolestiam. Dbajme a rešpektujme právo detí na bezpečné plochy na hranie a neznečisťujme ich fekáliami zvierat.
Autor článku: PhDr. Dagmar Magurová, PhD., Mgr. Slávka Mrosková, časopis Bedeker zdravia