Depresia

Depresia
Zdroj: bigstockphoto.com

Depresia je v zmysle poruchy zdravia presne definovaná príznakmi. Časť príznakov sa dá priamo pozorovať zvonka, iné symptómy sa dajú identifikovať na základe subjektívneho opisu toho, čo človek prežíva, ako sa cíti, aký má vzťah k sebe, k druhým ľuďom, k svetu či k k životu. Prejavuje sa stratou vitality, energie, pocitmi ochabnutosti, únavy, spomaleným myslením, zníženou schopnosťou rozhodovať sa. Znižuje aj našu schopnosť sústrediť sa, ovplyvňuje emócie, záujmy, chuť do jedla, skracuje spánok, znižuje záujem o intímny život.

Depresia na prvých priečkach

Človek trpiaci depresiou je skleslý, cíti, že stratil schopnosť potešiť sa, stratil schopnosť prežívať zvedavosť a záujem. Často má úzkostné stavy, pesimisticky hodnotí sám seba, prežíva trýznivé pocity viny, strach („zo všetkého“) alebo presvedčenie, že trpí telesnou chorobou (napr. rakovinou), aj keď všetky vyšetrenia to vyvracajú. K jeho obavám, alebo až k presvedčeniu, že trpí vážnou telesnou chorobou prispievajú aj tlaky, bolesti, iné nepríjemné pocity, ktoré môžu byť lokalizované v rôznych častiach tela. Neurobiologické regulácie depresie, smútku, zúfalstva a bolesti v mozgu totiž spolu úzko súvisia.

Depresia je veľmi stresujúca aj pre blízkych ľudí. Môžu sa trápiť pocitmi viny, či depresívnemu neublížili; môžu sa cítiť bezmocní, keďže nedokážu ovplyvniť depresiu u partnera; môžu sa hnevať, akoby im to depresívny robil „naschvál“. 

Rôzna kombinácia uvedených a ďalších príznakov, ako aj ich rôzna intenzita, môžu u jedinca spôsobovať rôznu mieru neschopnosti zvládať bežný život: prácu, starostlivosť o rodinu, o seba. Podľa výskumov Svetovej banky a Svetovej zdravotníckej organizácie je depresia na poprednom mieste medzi chorobami zapríčiňujúcimi neschopnosť zvládať bežný život.

Rizikové faktory

Depresiou najčastejšie trpia ľudia, u ktorých sa stretne viacero rizikových faktorov. Napr. dedičná dispozícia, nadmerný stres u matky počas tehotenstva, nepriaznivé, silné alebo dlhšie trvajúce zážitky v detstve, zážitky rôznych strát v dospelosti (strata významnej osoby, významného vzťahu, strata telesného zdravia, finančné a hmotné straty, strata spoločenského postavenia, prehra v konkurenčných vzťahoch, strata ilúzií o sebe apod.). Pri niektorých depresiách hrá významnú úlohu skrátenie dĺžky svetelného dňa (zriedkavé tzv. „zimné depresie“). Pri bipolárnych depresiách je rizikový faktor narušenie pravidelného rytmu spánku a bdenia. Výskumy ukázali, že to môže viesť k desynchronizácii biorytmov. Takíto ľudia by nemali pracovať na zmeny. Odhaduje sa, že až 10 – 15 percent depresií je sekundárnych, spôsobených nejakou primárnou telesnou chorobou, napr. zmenenou funkciou štítnej žľazy, infekčným ochorením apod., ktoré môžu priamo spôsobiť dysreguláciu v nervovom systéme.

Formy depresívnych porúch a ich liečba

Existuje ich viacero a podľa presnej diagnostiky sa dá navrhnúť optimálna liečba. Vedecky dokázaná účinnosť bola mnohonásobne potvrdená pre antidepresíva, ktorých priaznivý účinok sa dá dokázať až približne po 10 dňoch sústavného užívania plnej dávky a je potrebné ich užívať ďalej, spravidla ešte aspoň 3 mesiace po úplnom odznení depresie. Následne možno začať s programom postupného znižovania, až vysadenia lieku. Na tieto lieky nevzniká závislosť, takže ak sa jedincovi depresia vracia, možno účinné antidepresívum užívať dlhodobo, aj roky ako prevenciu. Až 20 – 30 percent depresií má totiž tendenciu pretrvávať viac ako 2 roky, ak sú neliečené. Problémom je, že nie všetky depresie dostatočne reagujú na liečbu antidepresívami. Riešením je buď vyššia dávka, kombinácia alebo zámena antidepresív, niekedy kombinácia s iným typom lieku.

Vedecké dôkazy o účinnosti existujú aj pre psychoterapeutické liečby depresie, napr. pre psychodynamickú psychoterapiu, interpersonálnu psychoterapiu, kognitívno-behaviorálnu terapiu, párovú terapiu a. i. Pri veľmi ťažkých depresiách, keď je vysoké riziko samovraždy, alebo keď je známe, že u dotyčného neboli uvedené postupy v minulosti dostatočne účinné, sa niekedy používa tzv. elektrokonvulzívna liečba. Princípom je vyvolanie umelého, liečivého epileptického výboja v mozgu v narkóze. Niektoré špeciálne typy depresií môžu mať liečebný úžitok z expozície jasného svetla alebo zásahu do biologických rytmov, napr. formou predĺženého bdenia (napr. prebdie celú noc až do nasledujúceho večera).

Hodinová depresia

Dĺžka depresívnych príhod sa najčastejšie pohybuje medzi 4 – 5 mesiacmi. Existujú ale aj krátke depresie, v trvaní kratšom než 14 dní, človek môže mať napr. 2 – 3-dňový sklz do rôzne hlbokej depresie, ľahkej, strednej alebo ťažkej depresie. Vyskytujú sa aj tzv. ultrakrátke depresie v trvaní len niekoľkých hodín.

Môže hospodárska kríza ovplyvniť výskyt depresií?

Vo všeobecnosti možno očakávať, že keď kríza výraznejšie postihne rodiny nezamestnanosťou, prepadom vo finančných príjmoch, tak to môže viesť k vyššiemu výskytu depresií. Pomerne častým spúšťačom depresívnych porúch sú totiž práve nepriaznivé životné udalosti, ku ktorým patrí problematika straty v širokom slova zmysle, od strát blízkych osôb, cez straty vzťahov s dôležitými ľuďmi, straty finančné, majetkové, zneistenie v sociálnej existencii a doterajšieho sociálneho postavenia v spoločenskej hierarchii.

Ako depresiám predchádzať?

Po úspešnej liečbe je žiaduce viesť človeka k takému usporiadaniu svojho života, ktoré zníži riziko opätovného ochorenia. Faktory znižujúce riziko recidívy sú napr. aspoň jeden kvalitný dôverný vzťah s druhým človekom; dostatok kontaktu s druhými ľuďmi; aktivity, ktoré sú spojené s potešením a záujmom; aerobický tréning v dávke 30 min denne (beh pre radosť, príp. iný pohyb napr. vo forme plávania, bicyklovania, intenzívnej hry s deťmi, práce na záhrade apod.);  priaznivé účinky má aj relaxačný tréning, napr. vo forme autogénneho tréningu alebo progresívnej svalovej relaxácie. Takéto metódy majú antistresové pôsobenie, takže prispievajú k stabilizácií regulačných systémov v organizme, špeciálne v mozgu. Primárna prevencia by mala začínať už pre narodením.

Autor článku: MUDr. Jozef Hašto, PhD., časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: