Ste mladá, úspešná, sebavedomá žena, no máte pocit, že k ideálu krásy podľa vašich predstáv čosi chýba. Rozhodli ste sa chybičky krásy odstrániť a urobili ste prvý krok.....navštívili ste plastického chirurga.
Čoraz viac mladých ľudí dnes prichádza do ambulancie plastického chirurga po radu s jediným cieľom-dosiahnuť istý stupeň ideálu krásy alebo sa k nemu aspoň priblížiť. často sú nespokojní s niekedy možno malým problémom v súvislosti so vzhľadom, napríklad keď si mladé dievčatá začínajú uvedomovať záujem opačného pohlavia. Či už je to veľký nos, malé prsia alebo odstávajúce uši......
Veľká časť takýchto nedostatkov sa dnes dá skutočne hravo korigovať.
Najčastejšie robíme z hľadiska početnosti odtraňovanie rôznych typov kožných nádorov či iných znamienok krásy, alebo často skôr ,,nekrásy''. Ich odstraňovanie na tvári rozhodne patrí do rúk plastického chirurga. Takýchto zákrokov je z celkového počtu pätina až štvrtina. Po nich nasledujú korekcie nosa, ušníc, liposukcia, korekcie prsníkov, viečok, závesy obočia či vytiahnutie tváre.Ročne je ich 500 až 600.
Každá operácia prináša isté riziko. Ak by nebolo únosné, operácie by dnes neexistovali, a tým skôr plastické. Mieru rizika znižujeme dôkladným predoperačným vyšetrením, na úrovni vykonanou anestéziou a použitím najnovších technických noviniek a materiálov.
Prirodzene veľa záleží aj na svedomitej pooperačnej starostlivosti.
Väčšina zákrokov sa vykonáva pri miestnom znecitlivení, čiže v lokálnej anestézii. Celkovú anestéziu si vyžadujú korekcie prsníkov, liposukcia, operácie brušnej steny, zákroky na končatinách a genitáliách.
Okrem celkovej dobrej fyzickej kondície klient by mal byť na operáciu predovšetkým psychicky pripravený. Nevyhnutné je dôsledné predoperačné vyšetrenie a zodpovedné medicínsko-estetické posúdenie. Na niektoré predstavy klientov musíme vedieť povedať aj slovo ,,nie'', respektíve nájsť spoločne inú cestu riešenia.
Po každom operačnom zásahu zostáva jazva. Vedenie rezov a uzatvorenie okrajov rán je v plastickej chirurgii delikátne a jemné. Naše úsilie o zanechanie čo najmenších jaziav sa najmä v poslednom období stretáva s takým úspechom, že po niekoľkých mesiacoch, najmä na tvári alebo v iných vhodných lokalitách môžeme hľadať, kde jazva vlastne je, respektíve bola.
Výnimkou je predispozícia na vznik keloidných a hypertrofických jaziev. Aj tie však môžeme ovplyvniť výberom vhodnejších materiálov pri zošívaní, poprípade v pooperačnom období adekvátnymi masťami, masírovaním či laserom.
Autor článku: MUDr. Dušan Guba