Žlčník, uložený pod pečeňou v pravom podrebrí, je dôležitý orgán v tvare vaku, s veľkosťou približne 8 x 4 x 4 cm. Jeho stena je za normálnych okolností tenká, okolo 2 mm. Funkciou žlčníka je zhromažďovať žlč, ktorá sa tvorí v pečeňových bunkách a po jedle vyprázdniť svoj obsah, teda žlč, do čreva. Žlč v čreve pomáha organizmu spracovávať potravu bohatú na tuky.
Tvoriace sa kamene
Takto by to malo fungovať. Žlčník je však náchylný na ochorenia. Najčastejšie „trpí“ kameňmi. Odborne hovoríme o cholecystolitiáze (cholecysta = žlčník, litiáza = kamene). Kamene, kamienky alebo piesok často spôsobujú pacientom ťažkosti. Najčastejšie sú to pocity tlaku pod pravým rebrovým oblúkom, pocit nafukovania a koliky – teda bodavé bolesti, ktoré môžu vyžarovať do chrbta, často aj s nutkaním na vracanie alebo aj samotným vracaním. Môže prísť aj k zápalu, dokonca až k prederaveniu alebo nádorovému zvrhnutiu žlčníka. Ďalšou možnou komplikáciou je vycestovanie kamienka zo žlčníka do žlčových ciest. Dôsledkom je potom upchatie žlčovodu, čo sa prejaví zožltnutím pacienta. Žlč sa totiž cez prekážku nedostane do čreva, začne sa hromadiť v pečeni a neskôr sa žlčové farbivo vo zvýšenej miere objaví v krvi.
Pomôže operácia
Práve pre všetky tieto možné komplikácie chirurgovia odporúčajú v prípade zistenia cholecystolitiázy operáciu. Dnes je vysoko štandardizovaný zákrok, a ak pacient neprichádza už s komplikáciou cholecystolitiázy, je aj pre chirurga rutinou. Žlčové kamene sa diagnostikujú sonograficky.
Mnohí pacienti si stále myslia, že operácia žlčníka znamená, že sa kamene vyberú a žlčník ostane. Nie je to tak. Vyberá sa celý žlčník aj s kameňmi. Operuje sa preto, lebo v žlčníku sú kamene, ale aj preto, lebo v žlčníku sa kamene tvoria. Po operácii však telu chýba zásobáreň žlče. Preto sa odporúča dodržiavať diétu s nízkym obsahom tukov. Organizmus sa však často veľmi rýchlo prispôsobí a dokáže spracovávať potravu aj bez zásobárne, jednoducho mu stačí žlč, ktorá do čreva priamo tečie z pečene. Máme viacerých pacientov, ktorí si aj bez žlčníka pokojne a bez problémov pochutnávajú na zabíjačke. Je to však veľmi individuálne. Sú aj takí, ktorým po operácii prekáža už len pohľad na vyprážané jedlo.
Okrem kameňov je pomerne častou indikáciou na operáciu nález polypov. Tu sa tiež obávame možnosti malígneho zvrhnutia. Ďalšou častou diagnózou je takzvaný „afunkčný žlčník“. Znamená to, že žlčník sa nedokáže vyprázdňovať. Aj tu indikujeme operačné riešenie.
Najvýhodnejšia je laparoskopia
Pre operáciu žlčníka platí jednoznačne, že laparoskopia je zlatým štandardom. Výhodná je tak pre pacienta, ako aj pre chirurgický tým. Pre pacienta znamená menej pooperačnej bolesti, skorší návrat z nemocnice domov a tiež rýchlejší návrat do zamestnania. Pre chirurga predstavuje laparoskopia lepšie videnie, jemnejšiu preparáciu; pri stole sú oproti klasickej operácii nie dvaja, ale len jeden asistent.
Prvá laparoskopická cholecystektómia (chirurgické odstránenie žlčníka) bola vykonaná vo Francúzku v roku 1987. Táto metóda sa následne veľmi rýchlo rozšírila do celého sveta.
Pri operácii pacient leží na chrbte, operatér aj asistent stoja na ľavej strane vedľa pacienta. Prvý rez sa vedie pri pupku a je dlhý asi 2 cm. Otvorom – ranou sa pomocou špeciálnej ihly zavádza do brušnej dutiny oxid uhličitý. Je to nevyhnutné, aby sa vytvoril priestor na operovanie, pretože za normálnych okolností nie je v brušnej dutine žiadny vzduch. Po vytvorení tohto priestoru sa ihla vyberie a do brušnej dutiny sa zavedie kamera. Z nej sa obraz prenáša na monitor, ktorý má chirurg oproti sebe, na pravej strane vedľa pacienta. Pri operácii sa teda chirurg nepozerá priamo na miesto, kde operuje, ale na monitor pred sebou, kde vidí prenášaný obraz. Potom nasledujú ďalšie dva 1 cm rezy, jeden v strede v hornej časti brucha a druhý na pravom boku. Cez ne sa zavádzajú inštrumenty, pomocou ktorých sa žlčník postupne oddelí od okolitých štruktúr. Po oddelení žlčníka ho chirurg vyberie cez ranu pri pupku (je najväčšia). Nakoniec sa z brušnej dutiny vytlačí oxid uhličitý a zašijú sa tri operačné rany. Niekedy sa pri operácii do oblasti, kde bol žlčník, ešte vkladá špeciálna hadička. Jej úlohou je včas upozorniť chirurga na eventuálnu komplikáciu, ku ktorej mohlo počas operácie dôjsť. Hadičku vyberáme zväčša deň po operácii.
Hospitalizácia po operácii je krátka, často menej ako 48 hodín. Pacient je skoro mobilizovaný aj zaťažovaný stravou. Tekutiny prijíma už v deň operácie. Fyzická aktivita obmedzená nie je, organizmus je ale po operácii oslabený a nemal by sa „unaviť“. Súčasťou diétnych odporúčaní je strava s nízkym obsahom tukov a zvýšený príjem tekutín. Vhodné je stravu rozdeliť na menšie porcie, konzumované viac ráz v priebehu dňa. Po prepustení prichádza pacient do nemocnice ešte raz za účelom vybratia stehov.
Nie vždy sa operácia podarí laparoskopickým spôsobom. Počas operácie môže dôjsť ku komplikácii, ktorá prinúti chirurga prejsť na klasický spôsob cholecystektómie. Stáva sa to oveľa častejšie v prípadoch, ak sa operuje žlčník postihnutý zápalovými zmenami. Preto je vhodné pacientom stále zdôrazňovať, že ak prekonali žlčníkový záchvat čo len raz a majú zistené kamene v žlčníku, mali by čím skôr vyhľadať chirurga a nechať sa plánovane operovať.
Autor článku: MUDr. Roman Šebo, časopis Bedeker zdravia