Podobne ako v prípade srdcových chorôb a ďalších ochorení, životný štýl je jedným z najkľúčovejších faktorov pri prevencii Alzheimerovej choroby a ďalších foriem demencie.
Ako uviedli vedci zo švédskeho Karolinska Institute, už v strednom veku človeka možno identifikovať rizikové faktory, ktoré môžu naznačiť, či má jedinec sklon vyvinúť si v neskoršom veku demenciu.
Medzi tieto rizikové faktory patrí vzdelanie, zvýšený krvný tlak, vysoká hladina cholesterolu v krvi, obezita a nedostatok telesného cvičenia - čo je podobné rizikovým faktorom pre srdcové ochorenia a mozgové mŕtvice.
"Kľúčovým bodom vo všetkých týchto faktoroch sú zmeny životného štýlu," hovorí vedúca výskumu Miia Kivipeltová. "Rizikové faktory sú takmer identické s rizikami infarktu a srdcových ochorení, čo je dobrá správa, pretože otvára úplne nové možnosti zásahu a prevencie demencie," vysvetľuje.
Demencia ani Alzheimerova choroba, ktorá je hlavnou príčinou demencie u starších ľudí, sa nedajú liečiť, takže sú veľmi dôležité akékoľvek spôsoby základnej prevencie.
Podľa odhadov trpí vo svete Alzheimerovou chorobou až 12 miliónov ľudí a očakáva sa, že so starnutím populácie bude toto číslo narastať.
Tím vedcov pod vedením Kivipeltovej analyzoval údaje zo štúdie 1409 ľudí, ktorí v strednom veku javili známky možnej demencie. Najprv ich skúmali vo veku zhruba 50 rokov a po tom o 20 rokov neskôr. Zistili, že štyri percentá skúmaných pacientov, u ktorých sa vyvinula demencia, mali pred 20 rokmi najvyšší stupeň šiestich rizikových faktorov prispievajúcich k vzniku tohto ochorenia.
Nikdy nie je príliš skoro začať s prevenciou demencie," upozorňuje Kivipeltová a ubezpečuje, že človek môže urobiť veľmi veľa pre záchranu svojho mozgu, nielen svojho srdca - keďže rizikové faktory oboch ochorení sú takmer identické.
Predchádzajúca štúdia vedcov zo Singapuru odhalila, že starší ľudia, ktorí menej než raz za mesiac konzumovali karí, mali lepšie štandardné kognitívne funkcie než tí, ktorí ho nekonzumovali. Zmes karí korenia obsahuje kurkumín, ktorý podľa vedcov zabraňuje hromadeniu povlakov v mozgu. Práve tie sa spájajú s Alzheimerovou chorobou.
Výsledky najnovšej štúdie publikuje lekársky magazín The Lancet.
Autor článku: TASR