Karcinóm žlčníka sa dáva do súvisu s chronickým zápalom pri žlčníkových kameňoch a prípadne s vplyvom organických látok v žlči a konkrementoch, ale mechanizmus vzniku nie je známy. Nie je vylúčená ani malígna transformácia nezhubných nádorov, niektoré z nich sú považované za prekancerózy. Za rizikové faktory považujú niektorí autori i obezitu a fajčenie cigariet, perorálne kontraceptíva, methyldopa a isoniazid. Karcinóm žlčníka sa vyskytuje zvyčajne v šiestej až siedmej dekáde života a väčšinou sprevádza cholecystolitiázu (kamene v žlčníku). U osôb mladších ako 40 rokov je zriedkavý. Metastazuje do lymfatických uzlín a do pečene. Karcinóm žlčníka máva nešpecifi cké príznaky. V počiatočných štádiách sa zvykne manifestovať rovnakými symptómami ako cholecystolitiáza a cholecystitída. Niekedy sa pridruží nechutenstvo, úbytok hmotnosti, nauzea a vracanie. V pokročilejších štádiách môže byť pod pravým príznakom hmatná rezistencia. V 30 – 60 percentách sa objavuje ikterus, ktorý signalizuje prerastanie do hepatocholedochu, a preto je veľmi zlým prognostickým ukazovateľom, pretože 85 percent pacientov s ikterom nie je už vhodných na chirurgický zákrok.
Fyzikálne vyšetrenie
Pri karcinóme žlčníka môže byť pod pravým oblúkom reberným hmatná nebolestivá rezistencia. U cholangiokarcinómu a karcinómu žlčníka prerastajúceho do žlčovodov je prítomný ikterus kože a sklér.
Diagnostika
Diagnostika malígnych nádorov biliárneho systému vychádza z anamnézy, klinického a laboratórneho nálezu. Karcinóm žlčníka sa zistí často až pri cholecystektómii. Rozhodujúci význam však majú zobrazovacie metódy, ktoré umožňujú ochorenie lokalizovať, zistiť jeho rozsah, postihnutie loko-regionálnych lymfatických uzlín, a tiež prítomnosť metastáz. Niektoré zo zobrazovacích metód (ERCP, PTC, cholangioskópie a intraluminálna endoskopická ultrasonografi a – IDUS ) umožňujú aj cytologické (kefkové stery: senzitívnosť 56 – 100 percent a pozitívna prediktívna hodnota 100 percent, ak je nález pozitívny, negatívny nález však karcinóm nevylučuje) a/alebo histologické odbery (kliešťami), čím sa výrazne zvyšuje pravdepodobnosť správnej diagnózy. K neinvazívnym vyšetrovacím metódam patrí ultrasonografi a, komputerová tomografia, magnetická rezonancia, CT – angiografia, pozitrónová emisná tomografi a (PET) a optická koherečná tomografi a a ďalšie. K invazívnym vyšetrovacím metódam patrí ERCP a PTC, cholangiskopia, intraluminálna endoskopická ultrasonografi a a laparoskopia s laparoskopickou USG. Významným faktorom v diagnostike malígnych nádorov žlčníka a žlčových ciest je určenie ich resekability („staging“). Tu hrajú dôležitú úlohu predovšetkým CT , CT – angiografi a, doplerovská USG, prípadne laparoskopická USG.
Liečba
Základnou liečbou malígnych nádorov žlčníka je liečba
chirurgická. Pri karcinómoch žlčníka sa vykoná cholecystektómia. Ak
však ide o pokročilejší nádor, je potrebný rozsiahlejší výkon,
dissekcia lymfatických uzlín a resekcia časti pečene (zvyčajne
segmentu 4b a 5) a prípadne aj excízia žlčových ciest. Napriek
rozsiahlym výkonom je však prežívanie pacientov výrazne limitované a
to napriek chemoterapii a rádioterapii. Často je jediným výkonom pri
iktere a prurite drenáž žlčových ciest – chirurgická alebo
endoskopická (dilatácia stenózy a implantácia stentu). Pri
neresekabilných nádoroch prichádza do úvahy chirurgická drenážna
operácia, alebo endoskopická implantácia stentov plastových alebo
kovových v kombinácii s chemoterapiou (Gemcitabin) a rádioterapiou.
Pri proximálne uložených tumoroch sa vykonáva resekcia
postihnutého
úseku a doplňuje sa prípadnou resekciou pečene
podľa rozsahu tumoru. U vybratých pacientov s centrálnym
cholangiokarcinómom sa v poslednom období znova obnovila myšlienka
transplantácie pečene, hoci problematika ostáva stále kontroverznou.
Paliatívna liečba spočíva v rádioterapii, brachyterapii, endoskopickej
drenáži, fotodynamickej terapii alebo chirurgickom bypase. V
niektorých prípadoch a však nepodarí odstrániť chronickú cholestázu a
v popredí ťažkosti pacienta je okrem žltačky výrazné svrbenie. Možno
sa pokúsiť ho odstrániť kyselinou ursodeoxycholovou, rimfapicínom
alebo cholestyramínom. Prevencia vzhľadom na nejasnú etiopatogenézu je
zložitá. Do úvahy prichádza cholecystektómia u pacientov s evidentnými
prekancerózami (adenomatóza žlčníka, konkrementy väčšie ako 3 cm).
Autor článku: Prof. MUDr. Anton Vavrečka, CSc, časopis Bedeker zdravia