Keď sa stretajú starší páni, občas si niektorý na otázku „Ako sa máš?“ povzdychne a posťažuje sa slovami: „Ale, mám prostatu.“ Tým, samozrejme, nepovedal nič objavného. Na rozdiel od žien totiž prostatu, čiže predstojnicu, majú všetci muži. Prostata, najväčšia z prídavných pohlavných žliaz muža, je uložená pod močovým mechúrom a obopína močovú trubicu. S postupujúcim vekom problémov či ochorení tohto orgánu len pribúda.
Hyperpláziu buniek prostaty, ktorá vzniká takmer u všetkých mužov, začína v 40. rokoch života, výskyt stúpa s vekom.
Najčastejšie problémy
K najčastejším ochoreniam prostaty patrí jej nezhubné zväčšenie, ktoré postihuje takmer všetkých mužov; začína sa v 40. rokoch života, výskyt stúpa s vekom. Prejavuje sa častejším močením, najmä v noci, oneskorením začiatku močenia a slabším prúdom moču. S postupom ochorenia dochádza k hromadeniu moču v močovom mechúre, pričom sa môže vyvinúť stav odkvapkávania moču pri plnom mechúre, tzv. inkontinencia, a k zápalom močových ciest, čo môžu viesť až k zlyhaniu obličiek. Nepríjemnou komplikáciou, ktorá si vždy vyžaduje bezodkladnú lekársku pomoc, je akútna zástava močenia. K vyvolávajúcim príčinám patria dlhé sedenie, prechladnutie, alkohol, zápcha, nadmerná pohlavná aktivita alebo kombinácia týchto príčin. K častým poruchám patria zápaly prostaty.
Najobávanejšou chorobou prostaty je rakovina. Karcinóm prostaty je štvrtým najčastejším zhubným ochorením u nás. Počet novozistených prípadov prepočítaný na 100 000 mužov v r. 2004 bol 36. To nás v Európe zaraďuje medzi krajiny so stredným výskytom karcinómu prostaty. K rizikovým faktorom jeho vzniku patrí vyšší vek, čierna rasa, rodinný výskyt, vysoký obsah živočíšnych tukov a naopak nedostatkom E vitamínu a izoflavonoidov v strave. Choroba prebieha často veľmi dlho bez príznakov. K príznakom patria bolesti v podbrušku a ťažkosti s močením.
Dôležité je prísť včas
Najväčšie nebezpečenstvo pre chorého pri všetkých ochoreniach prostaty spočíva v tom, že lekára navštívi príliš neskoro, pretože sa hanbí a skrýva svoje ťažkosti. Zvlášť to platí o inkontinencii (neschopnosť udržať moč), pri ktorej si postihnutý vypomáha prikladaním plienok miesto návštevy lekára. Inkontinencia môže viesť k spoločenskej izolácii chorého, ktorý sa obáva ísť do spoločnosti, do kina alebo divadla z obavy pred pomočením alebo močovým zápachom.
Všetky choroby prostaty, aj rakovina, sú liečiteľné. Veľmi mnoho ťažkostí s močením je možné odstrániť včasnou liečbou. Liečba nezhubného zväčšenia prostaty je obvykle hormonálna, niekedy chirurgická. Jej cieľom je vždy zlepšiť kvalitu života chorého.
Chorôb, i nepríjemných, sa netreba báť, ale treba sa s nimi naučiť žiť. Lekárska veda pozná dnes veľa spôsobov, ako pomôcť chorému s ochorením prostaty.
Karcinóm prostaty
Karcinóm prostaty je po rakovine hrubého čreva, pľúc a nemelanómových nádorov kože 4. najčastejšou malignitou u nás. V r. 2004 sa karcinóm prostaty vyskytol u 1220 mužov a na všetkých malígnych nádoroch u mužov sa podieľal 9,5 %. Počet novozistených prípadov prepočítaný na 100 000 mužov v r. 2004 bol 36. To nás v Európe zaraďuje medzi krajiny so stredným výskytom karcinómu prostaty. V tom istom roku zomrelo u nás na rakovinu prostaty 481 mužov, teda v prepočte 13,2 na 100 000 mužov. Choroba je charakteristická pre vyššie vekové skupiny.
K najdôležitejším rizikovým faktorom patrí dedičnosť; ak jeden z blízkeho príbuzenstva (brat alebo otec) má karcinóm prostaty, riziko vývoja karcinómu sa zvyšuje dvojnásobne, ak sú postihnutí dvaja, alebo viac blízkych príbuzných riziko je 5 až 11 - násobné. Výskyt tzv. latentného karcinómu prostaty je približne rovnaký v rôznych častiach sveta, čo je v ostrom kontraste s rozdielnym výskytom tzv. klinického (symptomatického) karcinómu. Exogénne faktory zodpovedajúce za progresiu latentného do klinického karcinómu nie sú úplne známe, ale úlohu môže hrať vysoký obsah živočíšnych tukov a nedostatok E vitamínu a izoflavonoidov v strave. Ochranná úloha sa pripisuje dostatku slnečného žiarenia.
Pacienti udávajú bolesti na perineu, v ingvinách, testes a pri ejakulácii a môžu mať hemospermiu. Ak invázia zasiahne hornú časť rektovezikálneho priestoru vzniká jedno- prípadne obojstranná ureterohydronefróza s príznakmi obštrukcie horných močových ciest vrátane azotémie. Invázia rektálnej steny je výnimočná. Pri anteromediálnom šírení nádoru z periférnej a centrálnej zóny prostaty dochádza ku kompresii prostatickej časti močovej rúry, ktorá má za následok príznaky dolných močových ciest (frekventné a urgentné močenie, tenký prúd moču a pod.). Tieto príznaky sú častejšie spojené s benígnou prostatickou hyperpláziou, pri karcinóme prostaty sú známkou pokročilej choroby.
Autor článku: prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc., časopis Bedeker zdravia