Najčastejšie ochorenie kĺbov – osteoartróza, dokáže postihnutého trápiť dňom i nocou. Pri ochorení dochádza postupne k úbytku až strate kĺbovej chrupavky a súčasne k narastaniu kostného tkaniva v oblasti kĺbu a tvorbe kostných výrastkov. A to, pochopiteľne, spôsobuje bolesti.
Trápiť nás bude čoraz viac
Osteoartróza (OA) sa vyskytuje približne v 12 percent populácie. Postihuje obe pohlavia a všetky rasy. V posledných desaťročiach celosvetovo pribúda, najmä v dôsledku starnutia populácie. Jej výskyt je do 30 rokov nízky, do 65 rokov prudko narastá a vo veku nad 65 rokov má viac ako 70 percent osôb röntgenologicky zistiteľné artrotické zmeny na kĺboch, pričom nie všetci postihnutí majú subjektívne ťažkosti.
Ide o ochorenie, ktoré môže mať rozdielny pôvod, ale podobný klinický a patologický priebeh a röntgenologický obraz. Pokiaľ je postihnutá iba chrupavka, chorý nemá žiadne bolesti, lebo chrupavka nemá cievne ani nervové zásobenie.
Ťažkosti nastanú až pri zápale synoviálnej membrány (výstelky kĺbu), ktorý môže byť prechodného charakteru. Postupne dochádza v susedných kostiach k prestavbovým procesom v oblasti kĺbu. Znamená to začiatok jeho deštrukcie. Následkom sú bolesti, prechodné opuchy, obmedzenie pohybu a rastúce zhrubnutie, deformácia až skostnatenie kĺbu.
Dedičnosť a úrazy
Rizikové faktory pre vznik ochorenia možno rozdeliť do dvoch skupín: všeobecná (systémová) predispozícia a lokálne (biomechanické) faktory.
Do prvej skupiny patrí dedičnosť, ktorá sa uplatňuje pri OA malých kĺbov rúk. Ďalším rizikovým faktorom tejto skupiny je obezita, ktorá vedie k nadmernému zaťažovaniu niektorých kĺbov, predovšetkým kolenných. Existuje významný vzťah medzi vznikom a progresiou artrózy kolenných kĺbov (gonartrózou) a objektívnym ukazovateľom stupňa obezity – BMI (body mass index). Všeobecnými predispozíciami je i hypermobilita a diabetes mellitus.
Z lokálnych faktorov je najčastejší veľký úraz. Zlomenina kosti totiž môže viesť k zmene jej mechanickej funkcie. Napríklad pri zlomenine stehennej kosti môže vzniknúť OA bedrového kĺbu, pri zlomenine predkolenia artrotické ochorenie členku. Najčastejšími úrazmi vedúcimi k rozvoju ochorenia sú poranenia kolena, predovšetkým skrížených väzov a meniskov. Správy o vplyve preťažovania v rámci športu na rozvoj ochorenia sú nejednotné. OA je častejšia u kontaktných športov, ako je hokej, futbal a rugby, kde často dochádza k drobným poraneniam, poškodeniam mäkkých častí a ich nedostatočnému vyliečeniu.
Bolesť každodenná
Hlavnými príznakmi OA sú bolesť, obmedzenie pohybu a stuhnutosť. Bolesť je spočiatku viazaná na pohyb. Pri artróze kolena je typická bolesť na začiatku chôdze a pri chôdzi z kopca a zo schodov. Na obmedzenú pohyblivosť kĺbu sa často viažu zhoršujúce sa bolesti. Stuhnutosť kĺbu má väčšina pacientov s týmto ochorením. Vyskytuje sa najmä po období pokoja. Postupne vzniká instabilita kĺbu, kĺb je „viklavý“ a môže sa stať, že svojho nositeľa skutočne neudrží. V kĺbe môže dôjsť vplyvom rôznych príčin (napr. preťažením) k prechodnému zápalu. Prejavuje sa začervenaním, opuchom a bolesťou a má za následok ďalšie zníženie pohyblivosti a stratu svalovej hmoty. Postupne dochádza k zhrubnutiu, deformácii, až skostnateniu kĺbu.
Najčastejšie bývajú postihnuté bedrové a kolenné kĺby, drobné kĺby rúk a chrbtica.
Základná diagnostika spočíva v röntgenovom vyšetrení. Jej súčasťou je aj základné vyšetrenie krvi a moču, ktoré môže vylúčiť iné ochorenia prejavujúce sa kĺbovými príznakmi. I pre kontrolu je dôležité, či lieky užívané pre OA, nemajú nežiaduce účinky na organizmus.
Liečba a vhodný pohyb
Hoci vie lekárska veda o osteoartóze veľa, stále patrí toto ochorenie medzi nevyliečiteľné. Pri liečbe ide predovšetkým o to, aby sa choroba ďalej nerozvíjala a aby mal pacient možnosť žiť kvalitne a pokiaľ možno bez obmedzenia.
Prvé fázy sa pokúšajú lekári zvládnuť bez podávania liekov. Prvoradá je úprava hmotnosti a dodržiavanie princípov správnej výživy. Je potrebné udržiavať celkovú fyzickú kondíciu, postihnutý kĺb zaťažovať, ale nepreťažovať. Používanie ortopedických pomôcok, ako je vychádzková palička, odľahčuje kĺbovú záťaž a znižuje bolesť. Užitočné sú ortopedické vložky a obuv, pri korekcii dĺžky končatín sa používajú podpätenky.
Od prvých fáz ochorenia je potrebná pohybová liečba, ktorá vedie k posilneniu svalstva, a tým k odľahčeniu kĺbov, zmierneniu bolesti, zlepšeniu funkcie i psychického stavu. Vykonáva sa najprv pod dohľadom rehabilitačnej pracovníčky, ktorá postihnutého naučí vhodné cviky. Jej súčasťou je plávanie, bicyklovanie, vychádzky, severská chôdza (nordic walking) a iné športy, ktoré nevyvolávajú otrasy v kĺboch.
Prostriedkami fyzikálnej liečby možno tlmiť bolesť, zlepšiť látkovú výmenu v tkanivách, prípadne znížiť prejavy zápalu. Ide o použitie elektroliečby, magnetoterapie, laseroterapie, akupunktúry a aplikáciu tepla. Pri liečbe teplom sa najčastejšie využívajú teplé kúpele, bahenné, rašelinové a parafínové zábaly. Špeciálnu formu predstavuje balneoterapia. Je to liečba prírodnými liečivými prostriedkami, ktoré sa viažu na určité miesto a sú pre toto miesto špecifické. Balneoterapia v komplexe s inými prostriedkami fyzikálnej liečby je významnou indikáciou práve pri OA.
V pokročilejšom štádiu ochorenia sa pacient bez liekov nezaobíde; je potrebné ich užívať. Pre zvládnutie akútnych príznakov sa podávajú tzv. nesteroidné antireumatiká, ktoré zmierňujú bolesť a zápalové prejavy. Možno ich používať vo forme tabletiek, injekcií i lokálne ako masti, krémy, gély a spreje. Obídením zažívacieho traktu a pečene je táto lokálna liečba výhodná na ovplyvnenie bolestivých prejavov najmä v prípade starších ľudí. Hormonálne prípravky – glukokortikoidy, sa najčastejšie aplikujú injekčne priamo do kĺbu.
Ďalšou skupinou sú látky ovplyvňujúce štruktúru chrupavky, kde spomaľujú degeneratívne procesy.
Pri neúspechu farmakologickej a nefarmakologickej liečby a ťažkých formách osteoartrózy sa uplatňujú chirurgické výkony. Indikáciou operačného výkonu sú trvalé silné bolesti a výrazné obmedzenie funkcie postihnutého kĺbu.
Prevencia spočíva v udržaní optimálnej hmotnosti, strave bohatej na vitamíny a minerály a udržiavaní svalstva v dobrej kondícii.
Autor článku: MUDr. Soňa Žlnayová, PhD, časopis Bedeker zdravia