Liečivky, bylinky, liečivé rastlinky. Pri drobných zdravotných neduhoch, akými sú choroby studených zimných dní – kašeľ či prechladnutie, môže byť fytoterapia – liečba bylinkami, naozaj účinná. Liečivé rastliny sa v podobných prípadoch odpradávna s úspechom používali v ľudovom liečiteľstve. Keď výskumy potvrdili ich liečivú silu, prevzala ich aj oficiálna medicína.
Čo je fytoterapia?
Či v prípade fytoterapie ide o alternatívnu alebo doplnkovú liečebnú metódu, o tom by sa dalo polemizovať. Isté však je, že tak ako alternatívna aj oficiálna medicína majú rovnakú oblasť záujmov: starostlivosť o zdravie. Moderná fytoterapia vychádza z praxe ľudovej medicíny, ktorá po tisícročia využíva liečivú silu ukrytú v rastlinách a výťažkoch z nich. Fytoterapia je teda liečba rastlinami. Nie nadarmo sa hovorí, že na každú chorobu rastie v prírode bylinka. Za fytoterapeutické prostriedky označujeme výhradne také, ktoré pozostávajú z rastlín, ich jednotlivých častí alebo z ich výťažkov, ako sú živice či oleje. Netreba snáď zdôrazňovať, že závažné ochorenia ako onkologické alebo srdcovo-cievne choroby sa fytoterapiou liečiť nedajú. V takých prípadoch sa dá fytoterapia využiť ako doplnková, podporná liečba. Pre mnohé, menej závažné ochorenia, ktoré človeka vždy budú trápiť, sú znalosti o liečivej sile rastlín nenahraditeľné. Prečo? Jednoducho preto, že fungujú. A práve preto fytoterapeutické prostriedky nikdy nestratia svoj význam. „Potvrdili to aj moderná medicínska prax a výskum - mnohé dnes bežne používané liečivá, ktoré sa pripravujú synteticky, majú svoj pôvod práve v látkach vyskytujúcich sa v rastlinách, ktoré ľudstvo využíva po tisícročia. Za všetky spomeňme napríklad kyselinu acetylsalicylovú, ktorá tlmí bolesť, znižuje teplotu a má protizápalové účinky. Je to vlastne derivát kyseliny salicylovej nachádzajúcej sa v kôre vŕby bielej,“ píše sa v knihe rakúskej autorky, lekárničky a odborníčky na liečivé rastliny Dr. Ulrike Rehberger: Kostbarkeiten aus der Hausapotheke (Skvosty z domácej lekárne). Účinné látky obsiahnuté v rastlinách – produkty ich bunkového metabolizmu, sú predmetom medicínskych a chemických výskumov už viac ako sto rokov. Avšak až moderné metódy identifikácie a izolácie organických zlúčenín umožnili odhaliť chemickú podstatu týchto liečivých látok a ich účinkov. Pravdou však je, že liečivá sila mnohých rastlinných látok ešte len čaká na svoje „objasnenie“.
Dráždivý kašeľ
Je najčastejším symptómom ochorení dýchacích ciest. Príčinou býva bakteriálna alebo vírusová infekcia, astma či bronchitída. Kašeľ môže mať viacero foriem – počínajúc suchým dráždivým, cez vykašliavanie hlienov až po kŕčovité záchvaty kašľa. Najmä na začiatku ochorenia dokážu liečivé rastliny zmierniť niektoré nepríjemné príznaky. V prípade suchého dráždivého kašľa, ktorý nesprevádza zvýšená tvorba hlienu, je dobré aplikovať také liečivky, ktoré zabraňujú vysúšaniu slizníc. To prispieva k predchádzaniu záchvatov kašľa. Bylinkové čaje proti kašľu možno osladiť medom alebo cukrom. Proti dráždivému kašľu sa osvedčil napríklad ibištekový čaj. Koreň ibišteka cielene pôsobí proti vysúšaniu slizníc svojím obsahom slizovitých látok. Dá sa použiť aj na kloktanie. Pri suchom, dráždivom kašli rovnako ako aj pri vykašliavaní hlienov pomáha čaj z divozelu. Okrem slizovitých látok obsahujú kvety divozelu veľkokvetého saponíny, ktoré majú prečisťujúci účinok, takže okrem zmiernenia podráždenia dýchacích ciest dokáže táto rastlina rovnako dobre uľahčiť vykašliavanie hlienov, tým, že ich rozpúšťa. Súčasne pôsobí protizápalovo, takže uľaví pri akútnom či chronickom zápale priedušiek a ako kloktadlo i pri zápaloch hrdla a hrtana.
Vykašliavanie hlienov
Bakteriálna alebo vírusová infekcia priedušiek vedie k zápalovým zmenám na sliznici dýchacích ciest a následne k zvýšenému prekrveniu, v dôsledku čoho bunky reagujú nadmernou tvorbou hlienu a priedušky sa bránia kašľom. Cieľom v tomto prípade nie je tlmenie kašľa, ale naopak povzbudenie vykašliavania vytvorených hlienov tak, aby sa ich dýchacie cesty čo najskôr zbavili. Tu môžu pomôcť bylinky, ktoré dokážu hlieny zriediť alebo jednoducho vykašliavanie urýchliť. Sem patria predovšetkým dve skupiny rastlín: rastliny, ktoré obsahujú éterické oleje a rastliny obsahujúce saponíny. Okrem schopnosti riediť hlien majú obe skupiny aj antibakteriálne a protizápalové účinky. Do prvej patria aníz, fenikel či povestná materina dúška. Do skupiny rastlín obsahujúcich saponíny sa zasa radí prvosienka alebo koreň sladkého drievka. Saponíny sú rastlinné glykozidy, ktoré podporujú vylučovanie hlienov, respektíve ich zriedenie.
Záchvaty kašľa
Pri takejto forme kašľa dochádza ku kŕčovitému stiahnutiu prieduškového svalstva, dôsledkom čoho sa do organizmu nedostáva dostatok kyslíka. Takáto forma kašľa je charakteristická pre astmu, ale napríklad aj čierny kašeľ alebo pre niektoré formy zápalu priedušiek, keď sa tvorí nadmerné množstvo hlienu. V tomto prípade môžu pomôcť liečivé rastliny, ktoré majú antispastické teda protikŕčové účinky, napríklad čaj z materinej dúšky alebo z kvetov podbeľu.
Prechladnutie a chrípka
Chrípkové ochorenie spôsobené vírusovou infekciou by sa v žiadnom prípade najmä v súčasnosti, keď nás okrem „starej známej“ sezónnej chrípky ohrozuje ešte aj pandemická chrípka, nemalo bagatelizovať. Najčastejšie ho sprevádza vysoká teplota, bolesti kĺbov a svalov, nádcha a kašeľ. K vírusovej infekcii sa nezriedka pridruží aj bakteriálna, čo sa tiež prejaví vo forme nádchy, kašľa a zachrípnutia. Boľavému a zapálenému hrdlu úľavu prinesú šalvia alebo repík. A pomôcť môžu liečivé rastliny s potopudným a teplotu znižujúcim účinkom, ako sú napríklad kvety lipy alebo túžobníka brestového či bazy čiernej. Ako prevencia a podpora imunity vo všeobecnosti sa odporúčajú liečivé rastliny s vysokým obsahom vitamínu C. Za všetky spomeňme starý dobrý šípkový čaj. Všetko sú to však skôr len podporné prostriedky liečby. Odporúčania platia predovšetkým ako pomoc pri prvých, miernych príznakoch nachladnutia. Pri podozrení na chrípku je v každom prípade návšteva lekára nevyhnutná.
Autor článku: časopis Bedeker zdravia