Hermann Boerhaave (1668 – 1738)

Hermann Boerhaave (1668 – 1738)
Zdroj: bigstockphoto.com

Medzi mnohými slávnymi lekármi 18. storočia bol Hermann Boerhaave najvýznamnejší. Viedol tri z piatich katedier univerzity v Leidene a počas jeho pôsobenia si prišlo vypočuť jeho prednášky okolo 2000 študentov z celej Európy, z Ameriky, ba aj z Predného Orientu. Jeho žiaci zaujímali vedúce pozície na univerzitách v celej Európe. Počas jeho života sa Leiden stal vedúcou univerzitou v Európe.

Hermann Boerhaave sa narodil 31.12. 1688 v rodine chudobného farára vo Voorhoute pri Leidene. Otec ho predurčil na cirkevnú dráhu, ale Hermann okrem teológie vyštudoval aj medicínu a jej štúdium ukončil promóciou v roku 1693. Svoju odbornú kariéru začína vo svojom rodnom meste ako lekár, ale vyučuje matematiku a začína s chemickými pokusmi. Odmieta pozvania na rôzne univerzity, ale v roku 1701 odchádza do Leidenu, aby povzniesol lekársku fakultu, ktorá odborne veľmi upadla. Vo svojej programovej reči odporúčal štúdium diela Hippokrata, obohatené novými poznatkami. Vo svojej koncepcii medicíny vychádza z pozorovania chorého človeka, príznakov ochorenia, životného štýlu a životného prostredia. Tieto zistenia dopĺňa novými poznatkami prírodných vied a matematicko-fyzikálnymi metódami. Na dvanástich klinických posteliach robí Boerhaave dvakrát týždenne vizitu so študentmi, učí ich rozprávať s chorým, vyšetrovať ho, stanovovať diagnózu, prognózu a indikácie k liečbe. Učí ich pozorovať priebeh choroby. Vyučuje študentov vo všetkých odvetviach medicíny: učí botaniku, chémiu, fyziológiu, patológiu, terapiu a klinickú medicínu pri posteli chorého. V roku 1710 sa žení s dcérou bohatého obchodníka Máriou. Zo štyroch detí prežíva len jedno. Boerhaave sám trpí bolestivou chorobou, ktorú diagnostikuje ako lumbago rheumatica a ktorá ho na šesť mesiacov vyradí z práce. V roku 1709 priberá ku katedre medicíny katedru botaniky a v roku 1718 ešte katedru chémie. Pedagogická a výskumná činnosť ho naplno zamestnáva až do roku 1729, keď sa pre zhoršujúci sa zdravotný stav vzdáva činnosti na katedrách botaniky a chémie. V roku 1737 odchádza po ťažkom záchvate dýchavice do svojho vidieckeho domu, kde 23. septembra 1738 umiera na zlyhanie srdca.

Predchodca modernej výchovy lekárov

Už počas jeho života ovplyvnila jeho škola výrazne medicínsky pokrok. Boerhaaveovi žiaci zastávali vedúce pozície na všetkých univerzitách. Carl von Linné v Uppsale, Gerhard van Swieten vo Viedni, Albrecht von Halle v Göttingene, Offray de la Mettrie v Paríži, Alexander Monroe v Edinburghu. Zo Škótska sa „Schola Boerhaaviana“ dostala do Severnej Ameriky, kde jej centrom sa stala Philadelphia. Boerhaave vychádzal z klasického rámca Hippokratovskej medicíny, ktorú etabloval ako novodobú empirickú vedu, opierajúcu sa o klasickú mechaniku Newtona. Uplatnil teoretickú medicínu na živom organizme. Akceptoval pritom metodické oddelenie duše od tela, pričom lekár bol príslušný pre potreby a ochorenia tela. Bol predchodcom a zakladateľom dnešného spôsobu výchovy lekárov, pričom za základnú podmienku ich výcviku považoval klinickú medicínu.

La Mettrie o ňom povedal: „Dobrý otec, dobrý manžel, dobrý občan, dobrý priateľ, dobrý kresťan: to je päť čŕt Boerhaaveho portrétu“.

Autor článku: Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc., časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: