E. Fabiánová: Zrušením PZS v 1. a 2. kategórii sa zníži ochrana zdravia zamestnancov

Za narušenie transpozície rámcovej smernice EÚ 89/391 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci a hrubý zásah do odbornosti považujú slovenskí odborníci z oblasti preventívneho a pracovného lekárstva nedávnu novelizáciu Zákona 124/2006 o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Táto novela znamená, že zamestnávateľ nie je naďalej povinný zabezpečovať pracovnú zdravotnú službu (PZS) pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce, zaradené v 1. a 2. kategórii prác.

„Okrem faktu, že parlamentom schválená zmena vážnym spôsobom narušuje komplexnosť racionálneho systému primárnej prevencie poškodenia zdravia zamestnancov exponovaných fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce, vystavuje zamestnancov v práci aj nebezpečenstvu zhoršenia súčasnej úrovne starostlivosti o zdravie," uviedla k téme hlavná odborníčka pre preventívne pracovné lekárstvo a toxikológiu, krajská hygienička Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) V Banskej Bystrici Eleonóra Fabiánová. "Je to nesprávne rozhodnutie a poriadny krok dozadu“, dodala.

Podľa nej sa navyše téma v médiách komunikuje skreslene a zavádzajúco, ako úspora financií zamestnávateľov bez ohľadu na dôsledky, ktoré zrušenie PZS pre zamestnancov v kategórii 1. a 2. môžu mať. Medzi nich patrí napríklad väčšina zamestnancov priemyselných podnikov, či slovenského zdravotníctva. PZS je inštitút, ktorý platí v celej EÚ a vo svete, a ktorý je zadefinovaný v základnej smernici EÚ 89/391, ako odborná poradenská služba pre zamestnávateľov, preventívne zameraná na ochranu zdravia pri práci. V článku 7 tejto smernice, kde sa hovorí o preventívnych a ochranných službách vrátane PZS, sú ponechané aj možnosti pre národnú politiku, ale s tým, že služby zabezpečujú vždy odborne spôsobilé osoby. Podstatné však je, že zamestnávateľ má vytvárať a zabezpečovať zdravé pracovné prostredia, zdravý spôsob práce pre všetkých zamestnancov. Musí teda hodnotiť čo ľudia robia, aké sú zdravotné riziká vyplývajúce z expozície rôznym škodlivým faktorom pri práci a musí túto činnosť zabezpečovať kompetentnými osobami.

„Do našej legislatívy sa to prenieslo tak, že to musia byť zdravotnícki pracovníci, ktorí majú v tejto oblasti svoje práva a povinnosti," pripomenula odborníčka. "Nemôže to byť človek s technickým vzdelaním, akými sú bezpečnostní technici, ktorí podľa tejto novely vlastne majú suplovať kompetencie špecializovaných zdravotníkov, či pracovných zdravotných služieb. Poskytovanie pracovnej zdravotnej služby pre zamestnancov je teraz podľa tejto novelizácie na dobrovoľnosti zamestnávateľov. Lenže na Slovensku čo nie je povinné, to sa nerobí “, zdôraznila.

Podľa nej sú nesprávne aj niektorými médiami prezentované údaje. Rizikovú prácu v SR vykonáva v súčasnosti vyše 100.000 ľudí, zaradených do 3. a 4. kategórie (rizikové práce), ktorých sa zmena netýka. Chorôb z povolania, ktoré priznávajú oddelenia klinického pracovného lekárstva je ročne 400 - 500 prípadov, pričom 40 až 60 percent chorôb z povolania vzniká medzi zamestnancami, zaradenými v 2. kategórii prác. A to aj napriek tomu, že zamestnávateľ plní legislatívne požiadavky na výkon práce a pracovisko. Osobitosti výkonu práce, spolupôsobiace faktory, môžu znamenať, že vznikne choroba z povolania aj u zamestnanca zaradeného na prácu klasifikovanú do 2. kategórie. Odborníčka upozorňuje aj na širšie súvislosti, hlavne však na fakt, že problematiku zdravia pri práci v súčasnosti rieši ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. K problémom výsostne zdravotníckym sa tak vyjadrujú ľudia, ktorí nemajú zdravotnícke vzdelanie, zasahujú do zdravotníckych kompetencií a nie sú profesionálmi z hľadiska zdravia. Ide tak podľa nej o hrubé porušenie základných princípov odborného prístupu.

Odborníci za rezort zdravotníctva sa preto budú snažiť, aby sa táto časť legislatívy preniesla na rezort zdravotníctva a aby sa naozaj kompetentne riešili otázky starostlivosti o zamestnancov pri práci. Fabiánová zároveň zdôraznila, že argument o ušetrení financií zamestnávateľov na PZS je veľmi krátkozraký a zavádzajúci. Ak by sa totiž zamestnávatelia držali vyhlášky Ministerstva zdravotníctva č. 292/2008 Z.z. o podrobnostiach o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú, náklady by mali nízke.

„Náklady na zamestnanca v podnikoch v 1. a 2. kategórii prác predstavujú len 0,3 hodiny na rok. Filozofia bola v tom, aby zamestnávateľ mal posúdené a zhodnotené odborne kompetentnými ľuďmi podmienky s čím ľudia pracujú, aká je miera expozície, aké to môže mať akútne, chronické či neskoré účinky a aké opatrenia je potrebné prijať a aby sa toto všetko následne overilo preventívnymi lekárskymi prehliadkami vo vzťahu k vykonávanej práci," uviedla. "Nie je nosnou povinnosťou PZS robiť preventívne prehliadky, ale usmerňovať účinnú prevenciu a ochranu zdravia pri práci. Je však na zamestnávateľoch, aké obchodné podmienky si s PZS dohodli“, dodala.

Niektorí odborníci, poskytujúci pracovné zdravotné služby, sa s argumentmi, aby sa táto problematika kompetentne posúdila a nedošlo k ohrozeniu zdravia ľudí pri práci, obrátili aj na prezidenta SR Ivana Gašparoviča s návrhom, aby zákon vrátil späť do NR SR

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: