Pre ľudské mláďa je mlieko primárnou potravinou od jeho narodenia. Sme predsa cicavce. Platí to teda rovnako od úsvitu ľudstva až dodnes. Potravinou sa ale biela tekutina stala len pred pár tisíckami rokov. Stále hlasnejšie sa ozývajú názory, že je to potravina pre človeka nevhodná a škodí jeho zdraviu. Môže byť mlieko dokonca karcinogénne?
Mlieko nadobudlo charakter potravy v priebehu poľnohospodárskej revolúcie asi pred 10 000 rokmi, kedy sa začal chovať dobytok. V minulosti sa vysoko cenilo nielen z hľadiska výživy, ale aj z hľadiska zdravia, o čom svedčí aj jeho častá prezývka „biela krv“. Avšak koncom minulého storočia sa začali šíriť rôzne názory o prípadných rizikových vlastnostiach mlieka. Niektoré súčasná veda už objasnila (alergia, neznášanlivosť mliečneho cukru, zahlieňovanie „celého organizmu“), iné čakajú na vysvetlenie.
Všadeprítomný rastový faktor
V zdravom organizme okrem ľudského rastového hormónu spolupôsobia aj rôzne iné rastové faktory. Jeden z nich, inzulínu podobný rastový faktor, známy ako IGF (insulin-like growth factor) je v súčasnosti stredobodom záujmu, pretože sa rozšírili informácie, že IGF obsiahnutý v mlieku vyvoláva rakovinu. Vzniká v pečeni, z ktorej sa vylučuje do krvnej plazmy. Hlavným regulátorom jeho tvorby je rastový hormón a inzulín. Okrem pečene sa menšie množstvá IGF tvoria prakticky vo všetkých telesných tkanivách vrátane kostí. IGF riadi delenie buniek, ich diferenciáciu ako aj apoptózu (programovaná smrť buniek). Rastový faktor je nevyhnutný pre vývin embrya, je kľúčovým regulátorom rastu kostí a svalov, podieľa sa na správnej funkcii imunitného a nervového systému. Spolu s rastovým hormónom je hlavným regulátorom telesného rastu detí, má však významné funkcie aj v dospelých organizmoch. IGF spolu s ostatnými rastovými faktormi (transformačný rastový faktor, fibroblastový rastový faktor, prostaglandíny skupiny E2 a cytokíny) hrajú významnú úlohu pri tvorbe kostí a hojení zlomenín. Okrem účinkov na telesnú stavbu a metabolizmus pôsobí aj na centrálny nervový systém. Má neuroprotektívne účinky, podporuje tvorbu synapsií v mozgu, zlepšuje spánok a kognitívne funkcie. Je dôležitý aj pre zdravý vývin vnútorného ucha, nedostatok IGF môže zaviniť až ohluchnutie.
Hodnoty, čo ovplyvňujú zdravie
Obsah IGF v sére zdravého človeka sa zvyšuje od narodenia až po pubertu, kedy dosahuje najvyššie koncentrácie (500 ng/ml). V postpubertálnom štádiu sa obsah IGF v sére začína znižovať a po dosiahnutí vyššieho veku (70-80 rokov) sa zníži až na podobné hodnoty ako krátko po narodení (80-100 ng/ml). Obsah IGF v sére jednotlivcov vo vekových skupinách nie je jednotný, pohybuje sa v určitom vymedzenom rozsahu. Nízke hodnoty IGF v krvi sa namerali pri rôznych chorobných stavoch, ako je osteoporóza, cukrovka, ischemická choroba srdca, infarkt myokardu, fraktúry chrbtice a bedrových kĺbov a pri rôznych neurodegeneratívnych chorobách vrátane Alzheimerovej choroby. Obsah IGF v sére zdravého človeka stredného veku je 150 ng/ml, kým pacient s diabetes má obsah IGF znížený o 50 percent. Ženy s nízkym obsahom rastového faktoru v sére majú o 60 percent zvýšený výskyt fraktúr. Vyššia hladina sa namerala v krvi pacientov s niektorými formami rakoviny, pretože IGF má významnú úlohu v delení nielen zdravých buniek, ale aj malígnych. Z takýchto poznatkov zrejme vychádzajú aj antimliekoví aktivisti, ktorí hlásajú, že mlieko a v ňom obsiahnutý IGF spôsobuje rakovinu.
IGF v mlieku neohrozuje
Všetky druhy mlieka, ľudské, kravské, ovčie i kozie obsahujú menšie množstvá IGF. Priemerne ho v kravskom mlieku nájdeme v koncentrácii 3-4 ng/ml, čo by pri dennej konzumácii 1,5 litra mlieka (vrátane syrov a iných mliečnych výrobkov) znamenalo jeho zvýšenie v tráviacom trakte o 4500 – 6000 ng. Zo slín, pankreasovej šťavy, žlčových ciest a črevnej mukózy sa denne dostáva do tráviaceho traktu až 380000 ng IGF. Teoreticky by denný príjem 1,5 litra mlieka mohol zvýšiť obsah IGF v sére najviac o 0,05 %, a to za predpokladu, že ho tráviace enzýmy nerozložia. Zistilo sa, že pečeň a ostatné tkanivá produkujú denne 107 ng IGF. Prípadný denný príjem IGF z mlieka v porovnaní s jeho endogénnou tvorbou v ľudskom organizme je zanedbateľný. Klinické testovania potvrdili, že IGF podávaný orálne nezvyšoval jeho hladinu v krvi, pretože sa neabsorboval. Aj tvorbu červených krviniek zvyšuje iba IGF podaný parenterálne.
Podľa experimentálnych výsledkov vyššia hladina IGF v sére pacientov s rakovinou prostaty je dôsledkom vysokej produkcie IGF bunkami malígneho tkaniva prostaty. IGF tvorený priamo tkanivami urýchľuje delenie buniek výraznejšie ako cirkulujúci IGF v krvi produkovaný pečeňou. Preto niektorí odborníci hladinu IGF považujú skôr za onkologický marker ako za pôvodcu rakoviny prostaty. Na druhej strane u pacientok s rakovinou kŕčka maternice sa zistila nízka hladina sérového IGF.
Zdravšia je vyššia hladina
Osteoporóza, srdcovocievne a neurodegeneratívne ochorenia sú chorobami prevažne vyššieho veku, v ktorom je vo väčšine prípadov hladina IGF v krvi znížená. Najnovšie výsledky však potvrdzujú, že zvýšenie hladiny sérového IGF zdravotný stav zlepšuje. Pôvodne sa to dokázalo štúdiom na experimentálnych zvieratách. Podkožné injekčné podanie IGF starším potkanom výrazne zredukovalo patologické ukazovatele charakteristické pre Alzheimerovu chorobu. Strava bohatá na kvalitné bielkoviny s esenciálnymi aminokyselinami, ktoré si organizmus nevie vyrobiť, ako je mäso, mlieko, ryby a sója, zvyšujú obsah IGF v krvi. Na druhej strane hladovanie a potrava chudobná na esenciálne aminokyseliny obsah IGF v krvi znižujú. Preto tvrdenie, že mlieko spôsobuje rakovinu, je vedecky neopodstatnené.
Obsah IGF v sére zvyšuje aj sója a to aspoň tak účinne ako mlieko. Prečo potom antimliekoví aktivisti nepripúšťajú eventualitu, že aj sója by sa mohla podieľať na karcinogenite? Napriek rozsiahlemu výskumu rastlinných estrogénov z hľadiska mechanizmu ich účinkov súvisiacich s rakovinou prsníka a prostaty, je stále veľa neznámych faktorov. Ostáva nedoriešené, či rastlinné estrogény majú chemopreventívne vlastnosti alebo či nemôžu mať opačný účinok – stimuláciu karcinogenézy. Na druhej strane neexistuje jediný relevantný dôkaz, že by prírodné mlieko malo karcinogénne účinky, čo potvrdzuje nielen historická prax, ale aj výsledky mnohých renomovaných vedeckých centier.
Rastový faktor ako liek
Farmaceutický priemysel rýchlo reagoval na zistenia o pozitívnych účinkoch rastových faktorov. Niektoré rastové faktory vrátane IGF sa už vyrábajú rekombinantnými technológiami. Začali sa používať nielen ako potravinové doplnky, ale aj ako lieky. Uplatňujú sa pri spomalenom raste detí, pri liečení cukrovky, povrchových rán, kožných i žalúdočných vredov, osteoporózy, pri rôznych zápalových črevných ochoreniach (napr. Crohnova choroba), ako aj pri hojení resekcií vnútorných orgánov.
Autor článku: Prof. RNDr. Libor Ebringer, DrSc., časopis Bedeker zdravia