Trombóza je intravitálne zrážanie krvi v cievach (vnútrocievna trombóza) alebo v dutinách srdca (vnútrosrdcová trombóza). Vzniknutá krvná zrazenina (trombus) buď zostáva v mieste svojho vzniku alebo sa posúva v smere krvného prúdu do iných častí cievneho systému (tromboembólia). Výnimočne sa trombóza nachádza len na časti vnútorného povrchu cievnej steny, takže takmer neovplyvňuje prúdenie krvi v cieve. Väčšinou však buď zužuje cievny priesvit a obmedzuje prúdenie krvi (trombóza zužujúca cievy; stenotizujúci trombus), alebo úplne upcháva cievny priesvit a úplne zastaví prúdenie krvi v postihnutej cieve (trombóza upchávajúca cievy; okludujúci trombus).
Angiotrombóza, ktorá vzniká v žilách, sa nazýva žilová trombóza (vénová trombóza, flebotrombóza). Vzniká najčastejšie v hĺbkových vénach dolných končatín a tromboembolus môže putovať v smere krvného prúdu do pľúcneho cievneho riečiska (vénová tromboembólia – VTE; vénová tromboembolická choroba – VTECH). Akútna forma môže spôsobiť náhlu smrť, pri chronickom priebehu pacient spravidla zomiera na pravostranné srdcové zlyhávanie.
Vznik a rizikové faktory
Z etiopatogenetického hľadiska je vénová tromboembólia komplexným multifaktoriálnym procesom, pri ktorom sa zúčastňuje obvykle viac priamych i nepriamych predisponujúcich (rizikových) faktorov. Priame (hlavné) predisponujúce faktory trombózy formuloval už v roku 1856 Virchow a sú známe ako Virchowova trias: poruchy zrážania krvi (trombofilné stavy); poškodenie cievnej steny; spomalenie krvného prúdu, stáza (hemoreologické vlastnosti). K nepriamym (vedľajším) rizikovým protrombotickým faktorom patrí: vyšší vek, fajčenie, nadhmotnosť až obezita, gravidita, užívanie hormonálnej antikoncepcie, trauma (prípadne aj so sádrovou či inou fixáciou), chirurgické výkony, malígne nádorové choroby, srdcové zlyhávanie (kardiálna insuficiencia), angiometabolický syndróm X, opuchové stavy, chronická vénová choroba dolných končatín, dehydratácia, imobilita a i.
Angiotrombóza, ktorá vzniká v artériách sa nazýva artériová trombóza, pri uvoľnení trombu a jeho pohybe do periférnejších, distálnejších častí tepnového systému sa hovorí o artériovej tromboembólii (ATE); artériovej tromboembolickej chorobe (ATECH). Angiotrombóza, ktorá vzniká v malých cievach sa nazýva presnejšie mikrovaskulárna trombóza; mikroangiopatická trombóza (tromboembólia). Tepnová tromboembólia vzniká len výnimočne v zdravej tepne, väčšinou v tepnách, ktoré sú poškodené aterosklerózou alebo inou cievnou chorobou. Klinický obraz je mimoriadne rozmanitý, podľa toho, ktorý orgán je zásobovaný postihnutou tepnou. Napríklad pri tromboembólii vencovitej (koronárnej) artérie srdca vzniká obvykle akútny infarkt myokardu, pri tromboembólii mozgovej artérie vzniká mozgová porážka (náhla cievna mozgová príhoda), pri tromboembólii končatinových tepien môže vzniknúť gangréna končatiny (náhla cievna končatinová príhoda), pri tromboembólii črevných artérií vzniká náhla brušná príhoda (črevný infarkt), pri tromboembólii obličkovej tepny vzniká obvykle infarkt obličky atď. Hlavné rizikové cievne faktory artériovej tromboembólie a aterosklerózy sú prakticky identické. Patrí k nim fajčenie, vysoký krvný tlak (artériová hypertenzia), poruchy metabolizmu tukov (dyslipoproteinémie), cukrovka (diabetes mellitus), obezita a i.
Napriek tomu, že mechanizmy vzniku vénovej tromboembólie a artériovej tromboembólie sú podobné, ide o dve rozdielne život ohrozujúce cievne choroby s odlišnými následkami a komplikáciami i s odlišnými liečebnými postupmi, ktoré by mal koordinovať internista –angiológ spolu s orgánovými špecialistami a ďalšími odborníkmi.
Najúčinnejšou prevenciou cievnej trombózy je predchádzanie vzniku cievnych rizikových faktorov, predovšetkým však nefajčiť, zdravo jesť, piť dostatok pitnej vody a nealkoholických nápojov a mať primeranú pohybovú aktivitu!
Autor článku: doc. MUDr. Peter Gavorník, PhD., mim. prof., časopis Bedeker zdravia