Napriek mrazom je ovzdušie plné spór plesní

Súčasné obdobie prinieslo peľovým alergikom značnú úľavu, avšak napriek nočným mrazom sú vo vzduchu stále vysoké koncentrácie spór húb - plesní slúžiacich na rozmnožovanie, informovala TASR hovorkyňa banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Mária Tolnayová.

Tvoria sa v obrovských množstvách, pričom spóry (výtrusy) húb majú výbornú vznášanlivosť, a teda aj schopnosť presúvať sa ovzduším na veľké vzdialenosti či pretrvávať v ovzduší dlhý čas. Respiračná alergia na huby postihuje 20 – 30 percent ľudí s atopickým ekzémom (atopikov) a približne šesť percent celej populácie. Alergické ochorenia spôsobené antigénmi húb sú hlavne alergická astma a nádcha.

"Huby pôsobia na človeka viacerými spôsobmi. Účinky môžu byť iritatívne, toxické, alergické aj infekčné. Vzhľadom na ľahkú respirabilitu spór sa väčšina účinkov prejavuje hlavne na dýchacích cestách," konštatovala Janka Lafférsová, vedúca oddelenia biológie životného prostredia RÚVZ v Banskej Bystrici. Dodala, že najpočetnejšie sú v súčasnosti v ovzduší zastúpené rody Cladospórium a Alternária. Cladospórium v ovzduší evidujú odborníci od skorej jari do jesene. Výskyt týchto húb sa spája s rozpadom lístia, vyskytujú sa v pôde, ale aj v bytoch (najmä nedostatočné vetraných), na potravinách, v neudržiavaných chladničkách, vlhkých okenných rámoch, v zatuchnutých textíliách. Precitlivenosť na Cladospóriá sa dáva do súvislosti s detskou astmou. U alternárie ide o bežný druh, ktorý sa vyskytuje najmä v teplom a vlhkom prostredí, jej rezervoárom je najmä pôda. Rastie a množí sa na odumierajúcich rastlinách, častá je v silážach, kompostoch i na hnijúcom dreve. Nájsť ju možno však aj na potravinách a vlhkých okenných rámoch. Nebezpečná je hlavne preto, že precitlivenosť na Alternáriu u detských astmatikov zvyšuje riziko akútnej astmy až 200-násobne.

Chladné a v noci mrazivé počasie spôsobuje v súčasnosti problémy aj ľuďom senzitívnym na chlad. Kritická teplota pre vyvolanie chladovej alergie je najčastejšie okolo nula stupňov Celzia. Tento druh alergie nie je častý, prejavuje sa však v priebehu pár minút svrbením, výsypom v mieste podráždenia a pretrváva menej ako dve hodiny. Podľa Lafférsovej sa ľudia niekedy mylne domnievajú, že kýchanie, kašeľ či problémy s dýchaním po prechode z tepla do zimy je alergia na chlad. "V tomto prípade prichádza do úvahy skôr iná inhalačná alergia, napríklad alergia na roztoče alebo plesne. Príznaky chladovej alergie sú opuchy tváre a rúk, začervenanie pokožky, vznik žihľavky (svrbivý výsyp) a popraskanie kože najmä na miestach nechránených oblečením. Ojedinele môže dôjsť k problémom s dýchaním," upozorňuje. Alergiou na chlad trpia častejšie ženy. Ako prevenciu odborníci odporúčajú používanie vhodných krémov najmä v zimnom období na citlivých miestach – tvári a rukách, a vyhýbanie sa prudkým zmenám teplôt.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: