Túžba po telesnej aktivite je charakteristickým znakom života človeka od narodenia. V každom veku má organizmus iné pohybové schopnosti, ktoré sa môžu meniť s akýmkoľvek handicapom. Preto je dôležité nepodľahnúť svojím limitom a snažiť sa – pod odborným vedením – nájsť východisko v adekvátnej pohybovej aktivite najmä kvôli udržiavaniu fyzickej sviežosti a psychickej čulosti. Každý handicapovaný jedinec potrebuje k životu vhodný stupeň fyzickej aktivity, určitého druhu športovania.
Umožňuje mu totiž:
-
zvládanie každodennej záťaže bez podstatných obtiaží a únavy,
-
tvorbu energetickej rezervy pre prijateľné zvládnutie pohybovo náročnejších intermitentných aktivít a zvyšuje odolnosť voči telesnej námahe, čo je potrebné pri kalamitných situáciách, ku ktorým patria aj niektoré zdravotnícke zásahy,
-
znížiť riziká vzniku najrozličnejších ochorení,
-
zvýšiť možnosti spoločenského uplatnenia a udržiavanie psychickej rovnováhy.
Bez pohybu klesá koordinácia
Pri zníženej telesnej aktivity klesá rýchlejšie sila, redukciou počtu svalových vlákien ubúda objem svalstva a objavujú sa ďalšie regresné zmeny v celom pohybovom systéme, vrátane kostí a kĺbov. Súčasne klesá kvalita aj koordinácia pohybov a rýchlosť svalovej kontrakcie, zhoršuje sa fyzický, ale aj psychický komfort.
Výber správneho športu je dôležitý
Pred dávkovaním pohybovej aktivity handicapovanému jedincovi musí byť dotyčný (á) dôkladne vyšetrený (srdcovo-cievny a pohybový systém, očné a neurologické vyšetrenie). Podľa výsledkov je možné začať s postupným zaťažovaním. Tréning vyžaduje väčšiu kontrolu a dohľad aj dostatočnú inštruktáž ešte pred zahájením záťaže – najmä pokiaľ pôjde o diferencovaný tréning sily. Dôvodom je tiež väčšia krehkosť a zraniteľnosť pohybového aparátu. Pred akýmkoľvek zaťažovaním je vhodné dôkladné rozcvičenie, počas ktorého dôjde k výraznejšiemu prekrveniu svalstva, zlepšeniu kĺbovej pohyblivosti a zvýšenému minútovému srdcovému výdaju s cieľom zabrániť nečakaným svalovým poškodeniam aj obehovým príhodám. Pokiaľ bude dotyčný cvičiť sám, mal by si pred tým svoje budúce aktivity nacvičiť pod dohľadom, najmä ak pôjde o tréning s vyššími váhami.
Nie je vhodné príliš zaťažovať organizmus pri „banálnych“ ochoreniach (nádcha, zápal priedušiek a pod.). Nesprávne sú aktivity vyžadujúce náhle a veľké svalové úsilie, prudké zmeny smeru (rýchle silové cvičenia, športy s príliš rýchlym štartom). Neodporúča sa zaťaženie, vyžadujúce zadržiavanie dychu alebo hlboký predklon. Vtedy sa naplno rozvinú riziká ako: nižšia pružnosť a pevnosť šliach a svalov (preťaženie, natrhnutia, roztrhnutia), artrotické zmeny kĺbov (preťaženie, zápal, poškodenie chrupaviek), osteoporóza, zvýšená krehkosť kostných štruktúr (patologické zlomeniny), úrazy, kolapsové stavy, prudké zvýšenie krvného tlaku, poruchy srdcového rytmu.
Autor článku: MUDr. Pavel Malovič, časopis Bedeker zdravia