Rakovina hrubého čreva - ochorenie s veľkým preventívnym potenciálom

Rakovina hrubého čreva - ochorenie s veľkým preventívnym potenciálom
Zdroj: bigstockphoto.com

Karcinóm hrubého čreva a konečníka patrí k závažným a v neskorších štádiách k ťažko liečiteľným ochoreniam. Jeho výskyt aj napriek neustálemu zdôrazňovaniu potreby včasnej diagnostiky narastá. Informácie o nevyhnutnosti prevencie sú už takmer sprofanované. No podobne, ako v prípade viacerých vážnych diagnóz, aj pri rakovine hrubého čreva by malo platiť, že „opakovanie je matkou múdrosti“.

Záujem o problematiku rakoviny hrubého čreva (kolotektálny karcinóm – KRCA) plynie z dvoch základných dôvodov: jednak pre vysoký výskyt tohto ochorenia v civilizovaných krajinách – je druhým najčastejším nádorom u mužov po karcinóme pľúc, u žien po karcinóme prsníka. Celosvetovo pribudne ročne približne 1 milión nových ochorení a Slovensko patrí ku krajinám s vysokým výskytom.

Druhým dôvodom, prečo je aktuálne o KRCA opakovane hovoriť, je skutočnosť, že možnosti prevencie a liečby sú spomedzi nádorových ochorení jednými z najlepších.

Význam stravovania netreba podceňovať

KRCA je ochorenie s dlhým bezpríznakovým obdobím a je možné mu vo svojom vývoji  zabrániť. KRCA sa v rozhodujúcej väčšine prípadov vyvíja niekoľko rokov z adenómových polypov. Polypy sú vo všeobecnosti útvary, výrastky na sliznici hrubého čreva rôznej  povahy, dnes máme o nich veľa poznatkov,  o ich biologickej povahe, histologickej skladbe, molekulárnej biológii, genetike. Do značných podrobností sú popísané mechanizmy premeny zdravej bunky črevnej sliznice na nádorovú. Tento vývoj  trvá  spravidla 5 – 10 rokov. Tieto poznatky ukazujú, že KRCA je ochorenie s veľkým preventívnym potenciálom.

Na úrovni primárnej prevencie sú nahromadené dlhoročné pozorovania overené množstvom cielených štúdií o význame stravovania. 

Stravovacie riziká a odporúčania sú blízke až totožné so zásadami prevencie kardiovaskulárnych ochorení. Epidemiologické štúdie preukázali opakovane, že zvýšené riziko je spojené s konzumáciou nasýtených tukov živočíšneho pôvodu a najmä červeného mäsa. Rizikový je taktiež samotný vysoký kalorický príjem, vysoká telesná hmotnosť, nedostatok fyzickej aktivity. S vysokým príjmom tukov dochádza súčasne k vysokému obratu žlčových kyselín v čreve a je známe, že sekundárne žlčové kyseliny po dekonjugácii taurínových a glycínových derivátov črevnými baktériami podporujú malígnu transformáciu bunky. Ochranný vplyv vlákniny, vitamínov A, C, E bol takisto preukázaný početnými epidemiologickými štúdiami. Samozrejme, faktory pôsobia komplexne, výrazne ovplyvňujú prostredie epiteliálnych buniek hrubého čreva.

O faktoroch výživy hovoria najnázornejšie rozdiely v stravovacích  zvyklostiach v porovnaní s výskytom a úmrtnosťou na KRCA v rôznych geografických oblastiach (pre ilustráciu ČR, SR, Maďarsko Dánsko, Nemecko, Rakúsko, Anglicko, Írsko 20/100 000 ročne, Francúzsko, USA a Kanada 18 – 17, Španielsko, Fínsko 11, Kuba 9, Čína 7, Grécko 6, Venezuela 5, Mexiko 3, Thajsko 1). Tradičný spôsob stravovania obyvateľov Stredozemného mora sa ukazuje najbližšie súčasnej predstave o správnej výžive z hľadiska nádorových aj kardiovaskulárnych ochorení. Máme teda v našom jedálničku uprednostňovať biele mäso – ryby a hydinu, nenasýtené rastlinné tuky s monoénovými mastnými kyselinami – olivový olej, celozrnné obilniny a čo najviac čerstvého ovocia a zeleniny, ktoré poskytujú najvýznamnejšiu ochranu pred vznikom KRCA .

V otázke požívania alkoholu sa zásadne nerozchádzame s názorom kardiológov a zrejme by sme nemali konzumovať viac než 30 g čistého alkoholu na deň (0,5 dcl destilátu, 2 – 3 dcl vína) po prekročení tohto množstva sa vystavujeme zvýšenému riziku aj z hľadiska ochorenia na KRCA. Názory na príjem a mliečnych produktov nie sú  jednotné. Vápniku sa pripisuje ochranný význam sprostredkovaný viazaním voľných žlčových kyselín a nevstrebateľných mastných kyselín. Taktiež pôsobí na integritu  bunkových membrán.

Sekundárna prevencia, vyhľadávanie polypov

Možnosti sekundárnej prevencie sú dnes už vo verejnosti známou témou, ktorej je však potrebné sa opakovane a dlhodobo venovať. Po 50. roku veku u mužov aj u žien často vznikajú v hrubom čreve polypy, z ktorých väčšina  (asi 66 percent) sú adenómy – nezhubné nádory, ktoré však vo svojom niekoľkoročnom vývoji vykazujú malígny potenciál. Menšia časť polypov sú polypy hyperplastické, zápalové a iné bez vzťahu ku KRCA. Do veku 30 rokov je výskyt adenómových polypov vzácny. Ak sa vyskytnú, svoju úlohu zohráva dedičný pôvod. Vekom sa ale výskyt zvyšuje a po 50. roku veku sú častým nálezom. Udáva sa 10 – 25 percent, v populácii nad 60. rokov dokonca 30 – 40 percent. Čas potrebný na vývoj polypu v karcinóm sa pohybuje od 5 do 10 rokov. Je to čas, ktorý nám dáva dostatočne veľký priestor pre sekundárnu prevenciu – t.j. aktívne vyhľadávanie a odstraňovanie takýchto klinicky ešte bezpríznakových zmien na sliznici hrubého čreva.

Na základe týchto poznatkov odporúčame u ľudí vo veku nad 50. rokov preventívne vyšetrenie. V tzv. populačnom skríningu (vyhľadávaní) sa využíva poznatok, že polyp  veľkosti okolo 10 mm už spravidla mikroskopicky krváca. Takéto voľným okom ešte nepozorovateľné krvácanie vieme detegovať komercionalizovanými laboratórnymi metódami vhodnými k širokému použitiu.

O podrobnostiach stanovenia „skrytej krvi“ (tzv. okultného krvácania) v stolici už bolo viackrát hovorené. Vyšetrenie sa odporúča po 50. roku veku robiť opakovane jedenkrát ročne. V prípade, že je výsledok testovanie pozitívny, nasleduje kolonoskopia – vyšetrenie celého hrubého čreva endoskopicky. V minulosti vláknitá optika, dnes mikrokamera umiestená na konci ohybného ovládateľného tubusu s prenosom zväčšeného obrazu na farebný monitor umožňuje dôkladne prezrieť sliznice celého hrubého čreva. Prístroj umožňuje  odoberať vzorky podozrivých nálezov na histologické vyšetrenie aj odstraňovať polyp  vcelku. Histologické vyšetrenie nás informuje o rizikovosti polypu, čo rozhoduje o potrebe kolonoskopických kontrol v budúcnosti. 

Črevo „vyčistené“ od polypov nevyžaduje časté kontroly. Po odstránení tubulárneho adenómu odporúčame kolonoskopiu o 3 roky. Intervaly sa môžu skracovať v prípade nálezu početnejších alebo histologicky rizikovejších polypov. V prípade prísnejšie koncipovaného „individuálneho skríningu“ vyšetrujeme najrizikovejší úsek hrubého čreva, čo je v rozsahu konečníka a esovitej kľučky, t.j. do výšky asi 50 cm nezávisle na výsledku testovania na skryté krvácanie. Výhodou je záchyt diskrétnych lézií a malých polypov od 1 mm pod 10 mm, ktoré nemusia byť pri testovaní na okultnú krv odhalené. Prevažne sa jedná o hyperplastické polypy, ale výnimkou nie sú ani polypy adenómové, ojedinele je aj takto malý  polyp vo svojom biologickom vývoji pokročilý – kancerizovaný.

Z praxe možno povedať, že Slováci sú o potrebe preventívneho prístupu k rakovine hrubého čreva vcelku dobre informovaní. Prebehlo množstvo informácií  v médiách a pri koncipovaní celoplošného skríningu v spolupráci s lekármi prvého kontaktu. Len ojedinele sa stretávame s  odmietaním preventívneho vyšetrenia s argumetáciou typu „ja nemám žiadne ťažkosti“. Vyčkávanie na prvé klinické prejavy ochorenia sa nemusia vyplatiť. Krvácanie z konečníka, nepravidelnosti vo vyprázdňovaní – najmä zmena obvyklých stereotypov, nejasný hmotnostný úbytok sú zvyčajne prejavom ochorenia v pokročilejšom štádiu. Všetky odborné diskusie, napriek významným  pokrokom v liečbe, zvyčajne končia konštatovaním: „kľúčovým je posunúť diagnostiku do nižších štádií“, čiže diagnostikovať včas. V prípade  rakoviny hrubého čreva je priestor na naplnenie tohto zámeru reálny a rozsiahly.

Autor článku: MUDr. Milan Cubínek, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: