Bojový stres

Bojový stres
Zdroj: bigstockphoto.com

Od roku 1990, kedy sa Česká a Slovenská republika aktívne zapojili do medzinárodných vojenských humanitárnych alebo bojových operácií pod hlavičkou NATO, Európskej únie alebo OSN, stúpa záujem laickej i odbornej verejnosti o problematiku zdravotných a medicínskych dôsledkoch a dopadoch na účastníkov v rizikových častiach sveta.

Záujem o problematiku bojového stresu a s tým spojené posttraumatické stresové poruchy priniesli vojny a bojové činnosti. Problémy s návratom vojnových veteránov do bežného života a ich neschopnosť dlhšiu dobu zotrvať v jednom občianskom povolaní podnietili intenzívne skúmanie tejto problematiky.

Bojový stres

Stres je definovaný ako fyziologická reakcia, ktorá pripravuje telo na zvýšenú fyzickú aktivitu spojenú s vyšším výdajom energie. Pod stresorom sa rozumie akákoľvek udalosť alebo situácia, ktorá vyžaduje zmenu v adaptácii alebo v správaní. Bojové stresory sa objavujú v priebehu činnosti spojenej s bojom. Bojový stres je komplex všetkých stresorov a stresových procesov súvisiacich s činnosťou vojaka v priebehu, pred alebo po bojovej činnosti.

Bojový šok

Bojová únava je klasifikovaná ako príznaky bojového stresu a reakcií, ktoré sú nepriaznivo vnímané danou osobou. Môže byť fyzického alebo psychického pôvodu. Synonymami pre bojovú únavu sú bojová stresová reakcia alebo bojový šok. Fyzický rys bojovej únavy má najčastejšie charakter únavy alebo vyčerpanosti. Medzi psychické rysy zaraďuje najmä úzkostnú a depresívnu formu. Kombináciou oboch potom vznikajú psychosomatické formy, ktoré najčastejšie postihujú kardiovaskulárny, respiračný alebo tráviaci systém.

Nezvládnutý bojový stres spôsobuje neisté a škodlivé správanie, ktoré ruší alebo bráni plneniu úloh jednotky a tým významne znižuje jej bojaschopnosť.

Intenzita bojovej činnosti má priamu úmeru na veľkosti bojových strát a počtu prípadov bojového stresu. Na všetky zdravotnícke straty pripadá približne 5 – 20 percent prípadov bojového stresu. Samozrejme, záleží hlavne na lokalizácii vojnového konfliktu, rozmiestnení bojových jednotiek, spôsobe vedenia boja a na charaktere a poslaní zahraničnej mise. Iné percentná výskytu bojového stresu sú v Kosove a iné v Afganistane alebo v Iraku. Nie všetky jednotky sú umiestnené v prvej línii vedenia boja, so vzrastajúcou vzdialenosťou od miesta bojového konfliktu, samozrejme, výskyt strát a bojového stresu klesá. Bojový stres však neodmysliteľne patrí medzi významnú skupinu zdravotníckych strát vzniknutých na bojisku alebo v priamej súvislosti s vedením bojovej činnosti.

Hrozivé následky

Pod vplyvom bojového stresu možno očakávať neplnenie povinností v priebehu vojenského konfliktu. Patrí sem rozhodnutie nebrať zajatcov, zabíjanie nepriateľských zajatcov, mučenie alebo používanie neprimeranej sily, drancovanie, plienenie, znásilňovanie, zabíjanie civilných obyvateľov. Táto situácia môže ďalej viesť k svojvoľnému opusteniu jednotky, odmietnutiu uposlúchnutia rozkazu, k hrozbe zabitia veliteľa svojej jednotky, simulovaniu, samovražde, sebatrýzneniu, užívaniu návykových látok a alkoholu.

Prevenciou proti nežiaducim účinkom bojového stresu je vysoká súdržnosť jednotky, tvrdý realistický výcvik, kvalitné veliteľské zázemie pre vlastné vedenie bojovej činnosti a, pochopiteľne, dostatočne vyškolený a skúsený zdravotnícky personál. Samozrejmosťou je periodické striedanie jednotiek v mieste nasadenia. Veľmi dôležitým ochranným faktorom je tiež skúsenosť vojakov z predchádzajúcich zahraničných operácií.

Vojenská zdravotná služba

Kvalitná vojenská zdravotná služba, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou každej zahraničnej mierovej alebo vojenskej operácie, je nevyhnutnou podmienkou pre bezproblémový spôsob vedenia bojovej alebo humanitárnej činnosti. Vojenský lekár na veliteľskej pozícii má v prípade nasadenia do rizikovej časti sveta veľké rozhodovacie právomoci v oblasti organizácie zdravotníckej služby v reálnych podmienkach vojenského konfliktu a veľkých zdravotných strát, vrátane strát v dôsledku bojového stresu.

Obzvlášť v prípade rozsiahlej, dlhšie trvajúcej bojovej činnosti, urgentného stavu raneného vojaka alebo väčšieho počtu ranených osôb na jednom mieste musí vojenský lekár rýchlo a správne rozhodnúť, na ktoré miesto v štruktúre zdravotníckych etáp pacienta odsunúť a aký druh zdravotného ošetrenia poskytnúť. Nemenej dôležitá je tiež spolupráca s miestnymi zdravotníckymi zariadeniami, najmä v prípade hromadných nešťastí, katastrof alebo veľkých strát, pri ktorých presahuje počet ranených kapacitu regionálnych nemocničných zariadení.

Zvládanie bojového stresu musí byť úlohou každej zdravotnej služby všetkých vyspelých armád. Zvýšenie mentálnej pružnosti a psychickej odolnosti zachová psychickú výkonnosť a spoľahlivosť v záťažových situáciách. Skúsenosti vojsk zo zahraničných humanitárnych alebo bojových misií musia byť základným kameňom k vybudovaniu ucelenej zdravotnej koncepcie na zvládanie bojového stresu. Len tak možno predísť väčším zdravotným stratám a zefektívniť spôsob vedenia bojovej akcie.

Autor článku: MUDr. Vladimír Pavlík, Ph.D., časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: