Selén a jeho význam vo výžive človeka

Selén a jeho význam vo výžive človeka
Zdroj: bigstockphoto.com

Esenciálny stopový prvok a dôležitý antioxidant. Aj takto môžeme selén (Se) charakterizovať. Je súčasťou enzýmu glutatión peroxidázy, ktorý chráni organizmus pred voľnými radikálmi. Ako biologický doplnok výživy pôsobí proti postupujúcemu zápalu a bolesti, napríklad pri nárazovom preťažovaní kĺbov. Selén sa používa tiež pri prevencii nádorových ochorení ako aj celkovom posilnení imunitného systému.

Nedostatku selénu – riziko pre zdravie

V dnešnej dobe sa mnoho ľudí stravuje spôsobom, ktorý neposkytuje dostatok tohto prvku. Ľudia, ktorí prijímajú nevyváženú stravu s dennou dávkou Se nezodpovedajúcou potrebám človeka, bývajú často úzkostliví,  unavení a majú depresie. Existuje kritická hladina Se, pod ktorou sa zvyšuje riziko arterosklerotickej prestavby cievneho systému. Hladiny Se nižšie ako 35 µg.l-1 séra takmer 7x zvyšujú riziko úmrtia na ischemickú chorobu srdca. Koncentrácia tohto prvku v nechtoch človeka podáva informáciu o tom, aká vysoká bola hladina Se v krvi približne pred rokom. Zistilo sa, že pacienti s akútnym infarktom myokardu mali už rok predtým znížené zásobenie organizmu selénom. Podávanie 50µg Se na osobu a deň spoločne s vitamínom E a karoténom znižuje úmrtnosť spôsobenú mozgovou porážkou. Selén tiež chráni kožné bunky pred škodlivými účinkami UVB žiarenia.

Skupiny obyvateľstva, vystavené vyššiemu riziku z nedostatočného príjmu Se:

  • mladí ľudia, ktorí nekonzumujú vyváženú stravu (najmä študenti)
  • vegetariáni, pretože ich denný príjem Se je pod 10 µg (konzumujú potraviny chudobné na Se)
  • starší ľudia, ktorí z rôznych dôvodov nekonzumujú dostatok mäsa
  • tehotné a dojčiace ženy (plod a dojča odčerpávajú Se)
  • fajčiari (v dôsledku nedostatočnej absorpcie majú fajčiari v krvi menej Se ako nefajčiari)
  • chronicky chorí jednotlivci, u ktorých tráviace poruchy zvyšujú riziko nedostatku Se

Odporučené denné dávky

WHO a MZ SR uvádzajú dennú odporučenú dávku Se 70µg pre mužov, pre ženy 55µg, pre tehotné ženy 75µg a pre deti vo veku 7-10 rokov 30µg, 4-6 rokov 20µg a 1-3 rokov 10-20µg.

Pre človeka je liečebná dávka Se 200µg a prevenčná dávka pri chorobách 600µg. Pri dlhodobom podávaní Se nad 200µg hrozí nebezpečenstvo otravy. Toxická dávka je 900 µg. Pri vysokých dávkach je selén silným karcinogénom. Pri nadbytku Se zasa dochádza k vytláčaniu síry z organických zlúčenín. Naopak, selén chráni organizmus pred škodlivými účinkami Cd, Hg, Pb.

Priemerný denný príjem selénu v rôznych krajinách

Príjem Se je v slovenskej populácii extrémne nízky a  v niektorých oblastiach nedosahuje ani polovicu množstva, ktoré odporúča WHO. Na Slovensku je priemerný denný príjem Se 37 μg. V Grónsku, vďaka konzumácii rybieho mäsa, je priemerný denný príjem Se väčší ako100 μg, vo Fínsku 100 μg a v Japonsku 255 μg.

Selén v krvnom sére obyvateľstva

Obyvatelia európskych krajín majú v krvnom sére hladiny od 50-110 μg/l. Z hľadiska prevencie sú optimálne koncentrácie nad 100 μg Se/l.

Selén v pôde a rastlinách

Slovensko ako aj ČR patria medzi európske štáty s najnižším zásobením selénom. Na príčine je nízky obsah Se v pôde (0,2-0,33 mg/kg) a následne v obilí. Jedným z možných riešení je dovoz obilia, ale aj sóje z oblastí, ktoré sú na Se bohaté. V pôde je Se viazaný  v anorganickej forme, pričom v rastlinách sa mení na formu organickú (L-selenometionín, selenocysteín). Obsah Se v rastlinách závisí od obsahu Se v pôde. Kanadské obilie, strukoviny a najmä šošovica, pochádzajúce z oblastí s vysokým obsahom Se, obsahujú 10-20 krát viac Se ako naše potraviny. V USA v Kalifornii, sa vyskytuje rastlina Astragalus bisulcatus, známa tiež ako selénový akumulátor; jej prítomnosť môže pomôcť identifikovať pôdy bohaté na Se.

Zdroje selénu v potravinách rastlinného pôvodu

Celozrnné obilniny, jačmeň, kukurica, pšeničné klíčky, šošovica, orechy, cesnak, cibuľa, brokolica, paradajky, avokádo, citrusové plody; výborným zdrojom Se sú aj huby.

Zdroje selénu z potravín živočíšneho pôvodu

Červené mäso, vnútornosti, najmä pečeň, hydinové mäso, vajcia, ryby, predovšetkým morské, napr. sleď, tuniak, údenáč, sardinky, kôrovce, mlieko, mliečne výrobky, najmä maslo.

Potravinové minerálne doplnky

Vývoj tzv. funkčných potravín pre ľudskú výživu je v súčasnom období v popredí záujmu tak humánneho, ako aj poľnohospodárskeho a potravinárskeho výskumu. Jednou z ciest je vývoj selénom obohatených potravín, ktoré systematicky zvyšujú prívod Se do organizmu ľudí. Patrí sem napríklad mlieko so zvýšeným obsahom Se v prevencii proti vzniku nádorových ochorení. Vplyvom skrmovania Se 0,2 ppm organického selplexu dojnicami v 1 kg kŕmnej zmesi počas 8 týždňov stúpol obsah selénu z 0,048 na 0,138 mg/l mlieka. Ďalšou možnosťou je jogurt obohatený selénom. Selénové soli pri fermentovaní mlieka baktériami mliečneho kvasenia sú biologicky zabudované v biomase bielkovín kyslo-mliečnych produktov v organickej forme, ktorá je lepšie využiteľná v organizme človeka. Podobne sem patrí metóda kŕmenia nosníc krmivom obohateným  Se, ktorá zabezpečuje výrobu vajec so zvýšeným obsahom Se, kde príjem len 2 „selénových“ vajec pokryje až 60% denného príjmu.

Získané potravinárske produkty živočíšneho pôvodu sa vyznačujú zvýšenou úžitkovou a  výživnou hodnotou pre človeka. Základným zmyslom užívania potravinových doplnkov na báze Se, je prostredníctvom výživy predchádzať vzniku chorôb, ktoré súvisia s nezdravým životným štýlom.

Autor článku: MVDr. Beáta Koréneková, PhD., časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: