Pred 10 rokmi oznámila ACT úspešné klonovanie embrya

Massachusettská Advanced Cell Technology Inc. sa pred desiatimi rokmi 25. novembra 2001 stala prvou organizáciou, ktorá oznámila úspešné klonovanie ľudského embrya. Prelomovým experimentom však nebol vznik novej ľudskej bytosti, ale získanie kmeňových buniek na terapeutické účely.

Vyklonovať ľudské bunky sa spoločnosti Advanced Cell Technology Inc. (ACT) podarilo po niekoľkých mesiacoch pokusov 13. októbra 2001. Použila klonovaciu techniku na množenie ľudských kmeňových buniek, ktoré sa následne dajú vložiť do akéhokoľvek tkaniva ľudského tela. Cieľom pokusov bolo vyvinutie život zachraňujúcich liečebných metód pre veľké množstvo zdravotných problémov, vrátane cukrovky, následkov mozgových príhod, rakoviny, AIDS a nervovodegeneratívnych porúch, akými sú Parkinsonova alebo Alzheimerova choroba.

Znepokojenie nad správami o prvom úspešnom klonovaní ľudského embrya vyjadril vzápätí Vatikán. Cirkev totiž zavrhuje skutočné ľudské klonovanie. Ak sa však americkým vedcom podarilo získať kmeňové bunky podobné pacientovým, použijúc neembryonálne bunky, môže ísť o skutočný vedecký objav, ktorý by aj Vatikán mohol považovať za eticky pozitívny.

Výskum viedol viceprezident ACT Joe Cibelli. Jeho tím pri klonovaní využil ľudskú kožu a vajíčko, pričom odstránil z tohto vajíčka DNA a nahradil ju DNA z jadra bunky ľudskej kože. Vajíčko sa začalo deliť ako pri oplodnení spermiou, ale vedci tento proces zastavili skôr, ako by sa z neho mohla začať vyvíjať ľudská bytosť, teda ešte v štádiu, keď embryo bolo len zhlukom kmeňových buniek.

Konferencia biskupov Slovenska (KBS) a Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku prijali správu o vyklonovaní ľudského embrya americkou so znepokojením. Počatie človeka metódou klonovania by podľa nich predstavovalo hrubú manipuláciu a zneužitie zasahujúce daného jednotlivca už na samom úsvite jeho osobnej existencie.

Záborská: Výskum využívajúci ľudské embryá je mrhaním peňazí daňovníkov

Európska komisia (EK) plánuje aj naďalej financovať výskum, pri ktorom sa využívajú ľudské embryá. Vyplýva to z návrhov komisie týkajúcich sa programu pre výskum a inováciu Horizont 2020, ktoré sa majú zverejniť na budúci týždeň, upozornila dnes poslankyňa Európskeho parlamentu Anna Záborská.

„Podporovanie výskumu, ktorého výsledky nesmú byť v Európe patentované ani komerčne využívané, je mrhaním peňazí daňových poplatníkov z EÚ. Nevidím dôvod, aby Európa platila drahý výskum a iné štáty na ňom zarábali,“ uviedla slovenská europoslankyňa. Pripomenula v tejto súvislosti, že v októbri Európsky súdny dvor v rozsudku v prípade Greenpeace verzus Brustle (C-34/10) potvrdil, že ochrana dôstojnosti človeka, ktorú garantuje aj Charta základných práv EÚ, sa vzťahuje aj na ľudské embryo. Najvyšší európsky súd so sídlom v Luxemburgu vylúčil možnosť patentovania akýchkoľvek postupov, pri ktorých vývoji boli použité embryonálne bunky človeka. „Bola by som veľmi rada, keby si tento postoj osvojil aj slovenský komisár a podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič a aby sa verejne zaviazal, že takýto nezmyselný návrh v komisii nepodporí,“ uviedla Záborská.

Podľa europoslankyne je prekvapujúce, že EK navrhuje podporovať výskum embryonálnych kmeňových buniek aj napriek tomu, že doterajší výskum nepriniesol žiaden prínos pri liečení ťažkých ochorení. Záborská tiež poukazuje na skutočnosť, že zákony viacerých členských štátov EÚ výslovne zakazujú výskum, pri ktorom sa využívajú ľudské embryá. Občania týchto štátov by v prípade schválenia európskeho programu zo svojich daní podporovali konanie, ktoré je v ich vlastnom štáte považované za závažný trestný čin.

Záborskej stranícky kolega na Slovensku (KDH) a aj v Európskom parlamente (Európska ľudová strana) Miroslav Mikolášik tohto týždňa vo funkcii spolupredsedu výboru EP pre bioetiku vyzval Európsku komisiu na pozastavenie výskumu kmeňových buniek z ľudských embryí, ktoré je ukotvené v ôsmom rámcovom programe projektu Horizont 2020.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: