25.11. si pripomíname Svetový deň bez mäsa a deň práv zvierat

25.11. si pripomíname Svetový deň bez mäsa a deň práv zvierat
Zdroj: bigstockphoto.com

Medzinárodný a svetový deň bez mäsa a deň práv zvierat si pripomenieme v piatok 25. novembra už po 21. raz. Jeho vznik iniciovala India v roku 1986. "Postoj ľudí ku konzumácii mäsa je rôzny a súvisí najmä s vierovyznaním a kultúrnymi tradíciami, ktoré do značnej miery podmieňuje zemepisná šírka," uviedla pre TASR hovorkyňa banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Mária Tolnayová.

Priblížila, že napríklad v oblastiach s hojnosťou zeleniny a ovocia sa konzumuje menej stravy živočíšneho pôvodu než v chladnom podnebí. "V súčasnosti sa však pod (ne)konzumáciu mäsa podpisuje hlavne individuálny postoj človeka," konštatovala hovorkyňa.

Ako poznamenala vedúca odboru podpory zdravia banskobystrického RÚVZ Silvia Kontrošová, vyššia konzumácia živočíšnych tukov, najmä vo forme mäsa, je vážnym problémom predovšetkým v ekonomicky vyspelých krajinách sveta. V rámci poradne zdravia, ktorá funguje pri RÚVZ v Bystrici od roku 1993, okrem iných aktivít spočiatku monitorovali aj stravovacie návyky ľudí v príslušnom regióne. "Jednoznačne sa v tom čase konzumovalo viac mäsa viackrát týždenne a menej zeleniny a ovocia. Výsledky boli porovnateľné s celoslovenskými - Slováci majú mäso radi, hlavne mastné, ktoré obsahuje nasýtené mastné kyseliny zvyšujúce aj prívod cholesterolu do ľudského tela." Ten stojí podľa slov Kontrošovej za artériosklerózou, upchávaním ciev, nadváhou až obezitou, vysokým krvným tlakom, ale aj za cukrovku či ďalšími ochoreniami. "Preto sme sa snažili v rámci poradenstva apelovať na zmeny," konštatovala.

Nevhodná je podľa Kontrošovej nadmerná konzumácia veľkého množstva údenín, čo je spojené navyše aj so zvýšeným rizikom ochorení tráviaceho traktu, vrátane najnebezpečnejších rakovinových ochorení. Upozorňuje však, že úplne vynechať mäso z ľudského jedálnička nie je zdravé. To je zdrojom cenných bielkovín - jednotlivé aminokyseliny sú v ňom zastúpené v podobnom pomere ako v ľudskom tele. "S konzumáciou živočíšnych tukov by sme to však nemali ani preháňať. Receptom je pestrá a vyvážená strava, v ktorej má zastúpenie rovnako ľahko stráviteľné mäso - hlavne hydinové, teľacie, no predovšetkým morské ryby. Tie sú neoceniteľným zdrojom omega-3 nenasýtených mastných kyselín, ktoré sú pre výživu človeka dôležité a pre náš organizmus zdravé." Poradne zdravia v SR v súčasnosti evidujú menej ľudí, ktorí konzumujú mäso denne. Dnes je to približne len 30 percent z klientov poradní zdravia, pričom 60 percent z nich konzumuje mäso už len dva-trikrát do týždňa. Kontrošová dodala, že podľa jej vlastnej medicínskej skúsenosti sa menia stravovacie návyky Slovákov, aj keď nie v takej miere, ako by si odborníci priali.

Jedálny lístok človeka by mal byť pestrý, odporúča sa jesť viackrát denne v menších dávkach a hlavne mäso nie každý deň. V jedálničku nesmie chýbať ovocie a zelenina, aspoň 500 gramov denne, podiel zeleniny má byť vyšší. Podľa Kontrošovej je ich konzumáciu potrebné dávať do povedomia viac mužom ako ženám. Mäso je však dôležité aj pre energetický príjem vitamínu B12, ktorý sa na rozdiel od viacerých bielkovín vo vegeratiánskej strave nenachádza. Ak sa už ľudia pre takýto spôsob stravovania rozhodnú, je to potrebné realizovať v spolupráci s lekárom. Odborníci neodporúčajú, aby deti do troch rokov viedli rodičia k vegetariánstvu a zdôrazňujú potrebu pestrej a vyváženej stravy v kombinácii s dostatočným pohybom.

"Veď naši predkovia jedli slaninu aj mastné mäsá, ale ich problémom nebola obezita, pretože sa veľa hýbali. Zároveň však vedeli veľmi dobre, prečo boli potrebné aj pôstne dni a pôstne obdobia. Preto trpeli podstatne menej ako naša generácia na srdcovocievne i onkologické ochorenia," skonštatovala Kontrošová. Navyše, v jedálničku by nemali podľa nej chýbať ani vlašské orechy, ľanové semiačka, horčičné semená, na prípravu jedál zas odporúča hlavne olivový, prípadne repkový či slnečnicový olej.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: