Ľudia cestujú za lekármi do zahraničia čoraz častejšie. Zdravotná turistika podľa prieskumov patrí medzi najrýchlejšie sa rozvíjajúce odvetvia, a to v nielen v dovolenkových destináciách, ako sú Španielsko, Francúzsko, Thajsko, ale aj v Latinskej Amerike či Južnej Afrike. Mnohí cestovatelia zo Západnej Európy či Spojených štátov amerických zase cestujú za zdravotnou starostlivosťou do strednej Európy. Rozhoduje častokrát nielen lepšia cena či menšie čakacie lehoty, ale aj kvalita odborníkov. Ľudia idú za krásou a zdravím tam, kde je to pre nich výhodnejšie.
Podľa slov Juraja Karpiša z inštitútu INESS, okrem cestovania za prácou, oddychom alebo novými zážitkami dnes ľudia cestujú aj za zdravotnou starostlivosťou. „Zdravotnú turistiku môžeme rozdeliť na dva základné druhy. Jednu skupinu zdravotných cestovateľov tvoria ľudia zo zaostalých krajín, putujúci za zdravotnou starostlivosťou, ktorá je v ich krajine nedostupná, prípadne je dostupná vo výrazne nižšej kvalite. Pomerne novým fenoménom je druhá skupina, zložená z ľudí z vyspelých krajín, hľadajúcich vysoko kvalitnú zdravotnú starostlivosť za prijateľné ceny v krajinách tretieho sveta.“
Ukazuje sa, že ľudia najviac vyhľadávajú plastické operácie, laserové očné zákroky, ale aj bielenie, vyrovnávanie alebo úplnú rekonštrukciu chrupu. Zdravotná turistika na Slovensku sa však netýka iba ľudí s peniazmi a postavením, ktorí si vyššiu kvalitu zdravotnej starostlivosti v krajinách západnej Európy môžu dovoliť. „Pri niektorých diagnózach jednoducho nemáte inú možnosť. Ak napríklad potrebujete transplantáciu pečene, pankreasu, pľúc alebo chcete menej invazívnu operáciu srdca, za naše hranice často vycestovať musíte,“ konštatuje Juraj Karpiš.
Druhá forma zdravotníckej turistiky je podľa Juraja Karpiša diametrálne odlišná od tej slovenskej. „V poslednej dobe dochádza v juhovýchodnej Ázii a južnej Amerike k prudkému rozvoju slobodného trhu so zdravotnou starostlivosťou. V krajinách, ako je napríklad India, vznikajú vysokokvalitné nemocnice špecializujúce sa na poskytovanie špecifických výkonov pre zahraničných turistov. Absencia regulácie a kartelizácie týchto zdravotníckych zariadení zo strany hostiteľského štátu vedie ku vzniku vysoko konkurenčných nemocníc, ktoré ponúkajú lacnejšiu zdravotnú starostlivosť pri minimálne rovnakej kvalite ako zdravotné systémy v západných krajinách.“ Pacienti sú podľa jeho vyjadrení plne informovaní o samotnom výkone, jeho rizikách, možných alternatívach a zároveň nákladoch. „Na rozdiel od štátom regulovaných systémov totiž výkony nehradí tretia strana vo forme zdravotnej poisťovne. Pacient v prevažnej miere platí zo svojho a v hotovosti, čo vytvára tlak na kvalitu a transparentnosť,“ konštatuje Karpiš.
Podľa odhadov inštitútu INESS cestovalo za zdravotnou starostlivosťou v roku 2005 až 500-tisíc Američanov a záujemcov neustále pribúda. Podobne sú na tom Briti. Až 70 tisíc pacientov z Veľkej Británie, kde je podobne ako u nás zdravotná starostlivosť „zadarmo“, sa nechalo tento rok ošetriť v zahraničí. Celosvetovo sú najobľúbenejšími destináciami India, Thajsko a Singapur, pre Američanov hlavne krajiny Latinskej Ameriky a Mexiko. Dôvod, prečo sa ľudia z vyspelých krajín odvracajú od vlastných lekárov a riskujú často náročné operácie v cudzine je najmä ten, že lekárov ubúda, v nemocniciach i na súkromných klinikách sú dlhé čakacie doby na niektoré operácie a vybrané zákroky si málokto môže dovoliť kvôli predraženým cenám. Zdravotnej turistike sa venujú špecializované agentúry, ktoré predstavujú obdobu cestovných agentúr. Klient si nájde základné informácie na ich internetovej stránke a oni mu sprostredkujú mailovú komunikáciu s plastickým chirurgom, zubárom či očným lekárom. Ako to teda prebieha v praxi? „Lekári zamestnaní v týchto agentúrach zhodnotia, či zdravotný stav záujemcu nevylučuje cestovanie a pomôžu mu s výberom nemocnice. Agentúra následne celú cestu zorganizuje. Ceny sú naozaj nízke. Celé balíky obsahujúce letenku, stravu ubytovanie a výkon sú nižšie ako 1/3 ceny (niekedy až 1/5), ktorú by Američan zaplatil za rovnaký výkon doma,“ upresňuje na záver Juraj Karpiš.
Autor článku: časopis Bedeker zdravia