30.11.2011
Rokovania sa podľa odborov posúvajú ťažko a pomaly, veria však v dohodu
Rokovanie medzi lekármi a vládou sa podľa šéfa Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Mariana Kollára posúva ťažko a pomaly. Verí však, že nakoniec sa podarí dospieť k dohode. Pripomenul vážnosť situácie vo viacerých nemocniciach. Aj preto sa chcú lekári dohodnúť, aby od 1. decembra nebol problém v poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Naďalej ale trvajú na požiadavke, aby sa na svoje miesta mohli vrátiť všetci tí, ktorí sa pripojili k akcii hromadných výpovedí. Lekárski odborári na čele s Kollárom prišli dnes krátko po 16.00 h na rokovanie do parlamentu na pozvanie predsedu Národnej rady SR Pavla Hrušovského (KDH). Odborárov sprevádzal prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula, ktorý sa v utorok (29.11.) ponúkol, že by mohol pôsobiť ako mediátor medzi vládou a odbormi. Na rokovaní je tiež premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS), minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH) a šéf štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marián Faktor.
Maďarské ministerstvo odporúča SR zvolať V4 pre krízu zdravotníctva
Štátny tajomník maďarského ministerstva národných zdrojov zodpovedný za zdravotníctvo Miklós Szócska odporučil slovenskému ministrovi zdravotníctva Ivanovi Uhliarikovi, aby v záujme riešenia krízovej situácie zdravotníctva na Slovensku bolo zvolané stretnutie šéfov rezortov zdravotníctva krajín Vyšehradskej štvorky (V4). Podľa tlačovej agentúry MTI Szócska dnes v Budapešti pred novinármi oznámil, že Slovenská republika požiadala Maďarsko o pomoc. Keďže podľa jeho slov ide o krízovú situáciu v oblasti ľudských zdrojov, ktorá je výsledkom problémov trvajúcich niekoľko desiatok rokov, je potrebné sa ňou zaoberať dlhodobo na úrovni Európskej únie a krajín V4. "Medzi krajinami vznikne zomknutie, podobne ako tomu je aj medzi odborármi," dodal Szócska. Maďarské ministerstvo národných zdrojov v utorok (29.11.) potvrdilo pre TASR prijatie žiadosti slovenského rezortu zdravotníctva o pomoc pre prípad krízovej situácie v slovenských nemocniciach. Minister zdravotníctva SR Ivan Uhliarik v pondelok (28.11.) avizoval, že oslovil svojich rezortných kolegov v okolitých krajinách s požiadavkou poskytnutia lekárov v prípade, že by v slovenských nemocniciach nastala krízová situácia.
Lekári prišli na rokovanie do parlamentu, chcú sa dohodnúť
Lekárski odborári na čele so svojím šéfom Marianom Kollárom prišli dnes krátko po 16.00 h na rokovanie do parlamentu na pozvanie predsedu Národnej rady SR Pavla Hrušovského. Odborársky predák pri príchode avizoval, že sa chcú dohodnúť a upokojiť situáciu. "Čakáme kompromisy a čakáme, že sa dohodneme," povedal Kollár. Odborárov sprevádzal prezident Slovenskej lekárskej komory Milan Dragula, ktorý sa v utorok (29.11.) ponúkol, že by mohol pôsobiť ako mediátor medzi vládou a odbormi. V parlamente sa nachádza aj premiérka Iveta Radičová, minister zdravotníctva Ivan Uhliarik a šéf štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marián Faktor. Šéf lekárskych odborov nechcel komentovať dnešné náhle ochorenie viacerých slovenských lekárov vo výpovediach, ktorí tak neprišli do nemocníc. Pripustil však, že vie, že pacienti sú ohrození, ako však poznamenal, práve preto lekári prišli na dnešné rokovanie. Potvrdil, že odbory stále žiadajú hlavu ministra Uhliarika. Podľa Dragulu by jeho odchod mohol pomôcť k vyriešeniu situácie. Predseda parlamentu Pavol Hrušovský mal odborom na dnešnom rokovaní ponúknuť legislatívne záruky ponúk, ktoré sú obsiahnuté vo vládnom memorande. Novinárom to povedal predseda zdravotníckeho výboru Viliam Novotný (SDKÚ-DS). O ktoré záruky presne ide, však špecifikovať nechcel.
J. Vančík: Požiadavky lekárov sú legitímne, ale nereálne
Požiadavky lekárov sú podľa riaditeľa súkromnej nemocnice v Košiciach – Šaci Juraja Vančíka síce legitímne, ale nereálne. „Je samozrejmé, že lekári, aj zdravotné sestry by mali byť ocenení lepšie, bohužiaľ to však nie je problém ostatných mesiacov. Je to systémový problém, ktorý sa neriešil dlhodobo a bude ho treba riešiť aj v budúcnosti. Ale postupne a podľa určitého systému,“ povedal Vančík pre TASR. Dodal, že až 74 percent príjmov nemocnice v Šaci tvoria príjmy od zdravotných poisťovní. „Samozrejme, že máme aj iné príjmy. Napríklad parkovné, nadštandardné izby, platba za konkrétneho operatéra a mnohé iné aktivity . Ale toto môžu mať aj fakultné a univerzitné nemocnice,“ zdôraznil a jedným dychom dodal, že výkon lekára a sestry v tomto zdravotníckom zariadení je oveľa vyšší, ako v iných nemocniciach. „Je dôležité vedieť ohodnotiť tých, na ktorých nemocnica doslova stojí. A nestojí na všetkých. Požiadavky, aby sa platy lekárov zvyšovali podľa odpracovaných rokov považujem za návrat do temnej minulosti,“ vyhlásil Vančík. Pripomenul, že aj v Šaci sú niektorí lekári organizovaní v odboroch. „Ale ja ani neviem, ktorí to sú. Na začiatku sme si povedali, že ich záujem a náš záujem je rovnaký. Nedokážem si ani predstaviť, aby niektorý z nich odmietol operovať, alebo poskytnúť potrebnú starostlivosť,“ poznamenal riaditeľ nemocnice ďalej. Podľa Vančíka sú platy jeho lekárov a sestier porovnateľné s platmi lekárov napríklad v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura. „Oni však našťastie pochopili, že základom je diferencované odmeňovanie a tiež to, že momentálne potrebujeme zrekonštruovať naše lôžkové oddelenia. Potom príde čas aj na zlepšenie platových pomerov,“ doplnil. Súčasné snahy lekárskych odborov nechce komentovať. „Veľkou chybou je však aj to, že riaditelia nemocníc, ich námestníci a dokonca niekedy aj primári oddelení sú menení po zmene vlády. Toto však s politikou nemá súvisieť. Veď tí manažéri sa nestihnú ani poriadne poobzerať a už sú vymenení a pracujú pod tlakom. Potom ťažko možno očakávať zmeny priamo v nemocniciach,“ uzavrel Vančík.
Maďarská lekárska komora vyzvala lekárov, aby nešli pomáhať na Slovensko
Maďarská lekárska komora (MOK) vyzvala domácich lekárov, aby nebrali do úvahy výzvu slovenského rezortu zdravotníctva o pomoc, nešli zastúpiť svojich slovenských kolegov a neoslabovali tým "ich boj". Uviedol to dnes v Budapešti predseda MOK István Éger. Podľa maďarskej tlačovej agentúry MTI Éger na tlačovej konferencii povedal, že MOK aj Združenie maďarských lekárov (MOSZ) sú solidárne so slovenskými kolegami, ktorí bojujú o zlepšenie svojej situácie. Opatrenia slovenskej vlády, v rámci ktorých "používa voči lekárom násilie", označil Éger za bezprecedentné a neprípustné. Na margo situácie maďarských lekárov povedal, že sa pripravujú na rokovania s vládou, ktoré boli avizované v utorok. Podľa Égera požiadavka zvýšenia mesačnej čistej mzdy maďarských lekárov o 100.000 forintov (324 eur) si vyžaduje nájsť v rozpočte 100 miliárd forintov (324 miliónov eur). Avšak z rozpočtu, ktorého hlavné ukazovatele boli prijaté dnes, nevyplýva, že by tieto zdroje boli k dispozícii.
R. Raši: Každý lekár by mal rozhodovať sám za seba
V súčasnej situácii núdzového stavu vyhláseného v niekoľkých nemocniciach Slovenska by mal každý lekár rozhodovať sám za seba. "Je to každého individuálne rozhodnutie a mal by sa takýmto rozhodnutím riadiť. Sú len dve cesty a každá má svoje plusy aj mínusy," konštatoval dnes exminister zdravotníctva Richard Raši (Smer-SD). Uviedol to aj na margo výzvy odborárov, ktorí radili povolaným lekárom vo výpovednej lehote, aby informovali pacientov a riaditeľov nemocníc o sťažených pracovných pomeroch, ktoré vytvára nadmerný stres. Opozičný poslanec pripúšťa, že lekári skutočne môžu byť v psychickom napätí. Navyše si myslí, že lekárom, ktorí nenastúpia na výkon práce, nehrozí žiaden postih. "Núdzový stav nebol podľa mňa vyhlásený v súlade so zákonom, pretože zákon o takejto situácii nehovorí. A hlavne bol vyhlásený v čase, keď lekári v nemocniciach boli," poukázal s tým, že lekári so sťažnosťou na protizákonnosť vyhláseného stavu môžu uspieť. Podľa Rašiho, ktorý je aj primátorom Košíc, sa vo východnej metropole Slovenska už podarilo situáciu so zdravotníkmi zastabilizovať. Jedinou výnimkou má byť detská fakultná nemocnica. "Tam riaditeľ vyhlásil, že keď lekári odídu, tak aspoň bude nemocnica fungovať efektívnejšie. Výsledkom toho bolo, že aj lekári, ktorí nemali podané výpovede, výpovede podali. To je typický príklad toho, ako sa to robiť nemá," uzavrel.
Voči lekárom, ktorí nenastúpia do práce, sa bude postupovať podľa zákona
Voči lekárom, ktorí nenastúpia do práce, čím majú ohrozovať zdravie pacientov, budú riaditelia nemocníc postupovať v súlade so zákonom. Na tlačovej konferencii to dnes vyhlásil minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH). Podľa informácii TASR, lekári napriek núdzovému stavu nenastúpili do práce vo viacerých slovenských nemocniciach. Minister zároveň informoval, že lekári z nemocnice v Liptovskom Mikuláši dnes nenastúpili do práce, a to aj napriek tomu, že funguje v núdzovom režime. Do uvedenej nemocnice preto podľa jeho slov smerujú lekári z Ružomberka, časť pacientov sa presúva do iných zariadení. Ako poukázal šéf rezortu, dnes je deň, keď sa rozhodne o vnímaní lekárov a lekárskeho stavu na Slovensku. "Aj roky po dnešnom dni si budeme všetci pamätať, kto z lekárov sa rozhodol ostať pri svojich pacientoch a kto ich bezohľadne opustil napriek najväčšiemu jednorazovému zvýšeniu platov v histórii Slovenska, na základe podnetu odborárov," zhrnul. Zároveň poďakoval všetkým lekárom, ktorí ostali pri pacientoch. Uhliarik okrem toho prostredníctvom médií informoval všetkých lekárov, že na Slovensku je zákonne vyhlásený núdzový stav. "Pracovnú povinnosť určili riaditelia nemocníc tak, že zverejnili rozpis služieb. Lekári sú povinní na základe zákona pracovať," upozornil.
I. Uhliarik: Dnes sa rozhodne o vnímaní lekárov a lekárskeho stavu na Slovensku
Dnes je deň, keď sa rozhodne o vnímaní lekárov a lekárskeho stavu na Slovensku. Aj roky po dnešnom dni si budeme všetci pamätať, kto z lekárov sa rozhodol ostať pri svojich pacientoch a kto ich bezohľadne opustil napriek najväčšiemu jednorazovému zvýšeniu platov v histórii Slovenska, na základe podnetu odborárov a pána Kollára. Chcem poďakovať všetkým lekárom, ktorí zostávajú pri pacientoch. Zároveň chcem informovať všetkých lekárov, že na Slovensku je zákonne vyhlásený núdzový stav. Pracovnú povinnosť určili riaditelia nemocníc tak, že zverejnili rozpis služieb. Lekári sú povinní na základe zákona pracovať. Núdzový stav je zapísaný v Zbierke zákonov a bol ohlásený vo verejnoprávnych médiách. Ktokoľvek kto z lekárov pod vyhlásenie núdzového stavu podlieha a nebude sa správať v súlade s pravidlami núdzového stavu, bude čeliť zodpovednosti plne v súlade so zákonom. Slovensko je právny štát a každý občan musí vedieť, že neznalosť zákona neospravedlňuje. Dovoľte mi, aby som vás zároveň informoval aj o aktuálnom stave. Situácia je nasledovná: k včerajšiemu večeru stiahlo svoje výpovede asi 800 lekárov. Situácia je stabilizovaná na väčšine územia Slovenska, v normálnom režime pracujú lekári napríklad v Košiciach, v Martine, v Ružomberku, v Bratislave a v ďalších mestách. Najkritickejšia situácia je v Liptovskom Mikuláši. Dnes tam nenastúpili lekári, napriek tomu, že nemocnica funguje v núdzovom režime. Okamžite sme prešli na pripravený plán B. Do uvedenej nemocnice smerujú lekári z Ružomberka, časť pacientov presúvame do iných nemocníc. Voči lekárom, ktorí nenastúpili do práce a ohrozujú zdravie pacientov, budú tiež riaditelia nemocníc postupovať v súlade so zákonom. TASR o tom dnes informovali z komunikačného odboru Ministerstva zdravotníctva SR.
Lekárom vypršia výpovede, ich masívne sťahovanie sa podľa LOZ nekoná
Lekárom, ktorí sa pripojili k akcii lekárskych odborov, dnes vypršia ich výpovede. K 1. októbru tohto roka podalo po vzore českých kolegov výpovede vyše 2400 lekárov pracujúcich v slovenských nemocniciach, asi 800 z nich ich podľa posledných údajov ministerstva zdravotníctva stiahlo. Lekárske odborové združenie (LOZ) toto číslo na svojej webstránke označilo za klamstvo, pričom tvrdí, že žiadne masívne sťahovanie výpovedí sa nekoná. Dohoda na riešení situácie zatiaľ nie je, vláda na zabezpečenie starostlivosti o pacientov vyhlásila núdzový stav v 13 slovenských obvodoch a 16 nemocniciach, pripravila aj plán B. Ten by mal spočívať napríklad v zlučovaní oddelení, nevylučuje sa ani redukcia nemocníc.
"Šíria sa rôzne dezinformácie o počtoch stiahnutí výpovedí, takže informujem. Na to, aby ste vedeli, koľko je výpovedí, stačí malá pomôcka - kým vláda vyhlasuje stav núdze, výpovedí je stále dosť," napísal na sociálnej sieti podpredseda LOZ Peter Visolajský s tým, že závisí aj od štruktúry výpovedí. Dnešný deň pritom označuje za rozhodujúci boj, ktorý, keď lekári vydržia, tak vyhrajú. "Sme nenahraditeľní," odkázal svojim kolegom. Osobne sa podľa svojich slov teší, ako sa bude vo štvrtok 1. decembra pozerať na to, ako politici zvládnu núdzový stav. Odbory na svojom webe radia lekárom, ktorí zotrvali na svojich výpovediach, nepreberať žiadne zásielky, pokiaľ ich zavolajú v rámci núdzového stavu pracovať do nemocnice, odporúčajú im dať ich riaditeľovi podpísať oznámenie o strese z núdzového stavu. Ten v ňom má zobrať na vedomie, že lekár sa cíti byť v traume, z ktorej sa nevie spamätať vzhľadom na porušenie jeho práv, ako aj to, že je pod mimoriadnym tlakom z "nútenej práce" a nemôže tak riadne vykonávať svoje povolanie. Za prípadné následky má preto niesť zodpovednosť ten, kto ich nariadil. "Cítim sa byť otrokom a zažívam mimoriadny stres z toho, že toto porušovanie práv je ďalej na mne vykonávané," píše sa v predlohe oznámenia.
O stresovom stave lekára pracujúceho v rámci núdzového stavu, ktorý má viesť k nesústredenosti, má byť informovaný aj pacient, a to prostredníctvom informovaného súhlasu. "Potvrdzujem, že som bol informovaný o vplyve stavu lekára na vykonávané poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Najmä na to, že nútená práca, ktorú vykonáva, mu spôsobuje vážny stres, pre ktorý sa necíti, že bude vykonávať svoju prácu riadne," uvádza sa vo vzore súhlasu. V ňom má pacient súhlasiť s ošetrením alebo žiadať iného lekára v plnej fyzickej a psychickej sile, ktorý nemusí svoju profesiu vykonávať ako nútenú prácu. Napätie, ktoré vzniklo v súvislosti s odborárskou akciou hromadných výpovedí lekárov, už pocítili aj pacienti. V mnohých nemocniciach došlo k odkladu plánovaných operácií. Tie už pozastavila aj najväčšia slovenská nemocnica Univerzitná nemocnica Bratislava. Viaceré zariadenia okrem toho avizovali, že by mali problém aj so zabezpečením akútnej lekárskej starostlivosti. Tomu má zabrániť núdzový stav, ktorý vláda vyhlásila od 29. novembra. Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik okrem toho komunikuje o prípadnej výpomoci aj s okolitými krajinami.
Zdravotníci sa rozhodli siahnuť po radikálnom riešení pre neakceptovanie ich štyroch požiadaviek. V nich vyzývajú na dodržiavanie Zákonníka práce a personálnych normatívov v nemocniciach, dofinancovanie systému, lepšie mzdové ohodnotenie a zastavenie transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti. Vláda na ne reagovala vytvorením memoranda, ktoré malo zohľadňovať aj možnosti štátu, to odbory odmietli a pripravili vlastné memorandum, ktoré zase odmieta kabinet. Problémom bolo najmä zabezpečenie platovej požiadavky lekárov. Šéf lekárskej komory Milan Dragula v utorok (29.11.) ponúkol, že komora by mohla pôsobiť ako mediátor v tomto spore.
29.11.2011
I. Uhliarik verí, že k lekárom, ktorí si výpoveď rozmysleli, pribudnú ďalší
Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik verí, že k lekárom, ktorí sa rozhodli stiahnuť svoju výpoveď, sa pridajú aj ďalší. "Potom môžeme začať hovoriť o tom, ako riešiť problémy zdravotníctva bez akýchkoľvek emócií," povedal po dnešnom rokovaní s riaditeľmi nemocníc na pôde Úradu vlády SR a za účasti premiérky Ivety Radičovej. Podľa posledných dostupných údajov stiahlo výpovede 800 z 2400 lekárov. Na margo vyhlásenia núdzového stavu, ktorý kritizujú lekárski odborári, Uhliarik poznamenal, že ho berie ako ochranu pacientov a nie trest pre lekárov. Minister aj premiérka, ktorá medzi novinárov neprišla, sa chceli o situácii rozprávať aj so zástupcami lekárov z jednotlivých nemocníc, na rokovanie ich však prišla iba polovica z nemocníc, ktorých sa núdzový stav dotýka. Šéf rezortu túto situáciu bližšie komentovať nechcel. Na neúčasť na dnešnom stretnutí vyzývali lekárov ich odbory. Napätie, ktoré vzniklo v súvislosti s odborárskou akciou hromadných výpovedí lekárov, už pocítili aj pacienti. V mnohých nemocniciach dochádza k odkladu plánovaných operácií. Viaceré zariadenia okrem toho oznámili, že budú mať problém aj so zabezpečením akútnej lekárskej starostlivosti. Minister dnes poslancom v parlamente predstavil plán ako sa so situáciou pre výpovede lekárov vyrovnať. Ten počíta so zlučovaním či redukciou oddelení.
Výpovede doteraz stiahlo približne 800 z 2400 lekárov
Výpoveď, ktorú v súvislosti s akciou lekárskych odborov podalo asi 2400 lekárov v slovenských nemocniciach, si doteraz rozmyslelo približne 800 z nich. Vo výpovedi je tak stále okolo 1600 lekárov. "Chcem sa poďakovať všetkým lekárom, ktorí stiahli výpovede. Platí, že každý lekár bude mať v budúcom roku vyšší plat v priemere o 300 eur a riaditeľ mu v zmysle memoranda, ktoré podpísala premiérka, nesmie siahnuť na žiadne príplatky," povedal minister zdravotníctva Ivan Uhliarik. Najviac výpovedí dnes stiahli lekári v Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice. Počet stiahnutých výpovedí v tejto nemocnici predstavuje celkovo 210 a platných je už len 28 výpovedí. Žiadnemu lekárovi Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice tak nebude podľa ministerstva zdravotníctva nutné nariadiť pracovnú pohotovosť v rámci núdzového stavu. Ministerstvo v súvislosti so situáciou komunikuje aj s ministerstvami zdravotníctva okolitých krajín o poskytnutí pomoci lekárov alebo pomoci prihraničných nemocníc. Prioritou rezortu je návrat slovenských lekárov do nemocníc, pomoc zo zahraničia má byť preto len dočasná. "Nechcem, aby naši lekári zostali doma nezamestnaní, verím, že sa dohodneme a výpovede stiahnu," uviedol Uhliarik. Rakúska strana podľa jeho slov ponúkla Slovensku možnosť ošetrenia v nemocniciach na svojom území, česká strana v najbližšom čase spresní počty lekárov, ktorí by mohli prísť na Slovensko. TASR informoval tlačový odbor ministerstva.
Núdzový stav v nemocniciach znamená pre lekárov nútené práce
Zavedenie núdzového stavu vládou SR v 16 slovenských nemocniciach označili zástupcovia Lekárskeho odborového združenia (LOZ) ako nútené práce, ktoré nemajú nič spoločné s princípmi demokratického štátu. Po 1. decembri budú síce podľa tohto nariadenia musieť nastúpiť do práce, vykonávať tak náročné povolanie pod stresom, ale nemusí mať požadovaný výsledok. Na dnešnej tlačovej konferencii v Banskej Bystrici to uviedli zástupcovia LOZ.
Lekári sú podľa vedenia LOZ už z udalostí okolo výpovedí unavení, napriek tomu viac ako 2000 lekárov ich nechce stiahnuť. "Aj napriek všetkému sme minimálne morálni víťazi," pripomenul predseda LOZ Marián Kollár. O situácii na Slovensku už informovali kolegov v zahraničí a v obrane svojich práv sa chcú obracať aj na európske právne inštitúcie. Podľa nich si túto situáciu už všimli viaceré európske inštitúcie, dokonca o nej písali aj významné americké noviny. Kollár označil vyhlásenie núdzového stavu za bezprecedentný krok voči občanom a lekárom. "Len nezodpovedná vláda môže nútiť pracovať lekárov vyhlásením núdzového stavu," povedal. Podľa neho je to nezlučiteľné s demokratickými princípmi štátu, ktorý je členom EÚ a posúva nás to na úroveň diktátorských štátov. LOZ je zásadne proti núdzovému stavu, pretože jeho dôsledky nedokáže nepredpokladať nikto.
Lekári, ktorí podali výpovede (podľa LOZ tých, čo ich nestiahli, je stále okolo 2000), sa podľa vedenia LOZ už iba ďalej nechceli pozerať na rôzne podnikateľské skupiny s politickým pozadím, ktoré okrádali lekárov, ich rodiny a pacientov. Lekári len chcú, aby bol dodržiavaný Zákonník práce, aby bola dodržiavaná reálna platba nemocniciam za to, čo skutočne pre pacienta urobia, aby bola široká odborná diskusia o ďalšom smerovaní zdravotníctva a aby boli lekári ohodnotení spravodlivou odmenou za vykonanú prácu. Zodpovední však túto snahu lekárov nechápu, uviedli zástupcovia LOZ v dnešnom vyhlásení.
Vyhlásenie núdzového stavu môže vyjsť drahšie ako požiadavky lekárov
Vyhlásenie núdzového stavu nie je podľa Slovenskej lekárskej komory (SLK) riešením situácie v rezorte zdravotníctva, iba jeho oddialením. SLK tak žiada vládu, aby vyčíslila finančné náklady na takýto postup, ktoré môžu byť podľa komory v konečnom dôsledku vyššie ako prostriedky na splnenie požiadaviek lekárov. Vo svojom dnešnom vyhlásení na tlačovej konferencii v Bratislave to uviedol prezident SLK Milan Dragula spolu s Jozefom Tholtom zo SLK. Najväčšie náklady si podľa SLK počas núdzového stavu vyžiada navýšenie úväzkov lekárom, aby stihli zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre pacientov. Tiež náklady na sanitky a vrtuľníky. "Preto žiadame vládu, aby nám vyčíslila náklady, ktoré budú sprevádzať núdzový stav," podotkol Dragula. SLK zároveň dnešným vyhlásením podporila požiadavky Lekárskeho odborového združenia (LOZ) a považuje ich za oprávnené. Vláda podľa nich nevyužila všetky dostupné prostriedky na to, aby predišla tejto situácii. "Týmto hrubým spôsobom vláda obmedzuje základné ľudské práva lekárov," uviedla komora vo vyhlásení. Za nezvládnutie situácie je podľa SLK zodpovedný minister zdravotníctva Ivan Uhliarik. "Rada SLK vyzýva ministra zdravotníctva, aby okamžite odstúpil zo svojej funkcie," vyhlásila SLK. Rovnako dnes vyzvala ministra na odstúpenie aj Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov. Komory sa tak pripojili k požiadavke na odvolanie ministra, ktorú už prednieslo LOZ a Slovenská lekárnická komora.
České ministerstvo zdravotníctva potvrdilo, že ho Slovensko požiadalo o lekárov
České ministerstvo zdravotníctva dostalo v pondelok (28.11.) popoludní písomnú žiadosť slovenského ministra zdravotníctva o možnú spoluprácu pri poskytnutí ľudských zdrojov. TASR o tom dnes informoval riaditeľ komunikačného odboru českého ministerstva zdravotníctva Vlastimil Sršeň. Obaja ministri v pondelok aj krátko telefonicky hovorili. Možnosti českého ministerstva sú však obmedzené, pretože je zriaďovateľom iba niekoľkých nemocníc v Česku. "Rozhodne sme pripravení ponúknuť týmto lekárom možnosť, aby mohli na výzvu Slovenskej republiky zareagovať. V tejto chvíli však nemáme podrobnejšie informácie ani špecifikáciu požiadavky," informoval riaditeľ komunikačného odboru. Slovenský minister zdravotníctva Ivan Uhliarik v pondelok avizoval, že oslovil svojich rezortných kolegov v okolitých krajinách s požiadavkou poskytnutia lekárov v prípade, ak by v slovenských nemocniciach nastala krízová situácia.
M. Balázs: Za núdzový stav môžu odborári
"Kollár a spol. asi žijú na inej planéte. Už im zrejme neprekáža, že je kríza a hlboká recesia a už asi nechcú byť solidárni so spoločnosťou," povedal o neústupčivosti lekárskych odborov vo veci platov M. Balázs, šéfporadca premiérky SR Ivety Radičovej. V roku 2009, teda za vlády Roberta Fica, predseda LOZ Marian Kollár vyhlásil, že v tom roku odborári nebudú žiadať vyššie platy pre lekárov. "Nezdalo sa nám to vzhľadom na krízu vhodné. Chceli sme byť solidárni so spoločnosťou," vysvetľoval vtedy Kollár. "Zdá sa, že Kollárovým kritériom je Fico, a nie reálna situácia," povedal M. Balázs ku konaniu šéfa lekárskych odborov.
Vo všetkých neplatových bodoch sa vláda s lekárskymi odbormi dohodla. Aj v otázke platov je vláda maximálne ústretová, keď ponúkla zvýšenie platov v priemere o 300 eur. Lekárske odbory však žiadajú zvýšenie v priemere o vyše 700 eur. "Ak Kollár nechápe, že vláda nemá toľko financií, mal by sa pýtať Roberta Fica na stovky miliónov eur, ktoré ako dlhy zanechal po svojej vláde, a na desiatky miliónov eur, o ktoré Ficova vláda pripravila občanov Slovenska v známych kauzách," pripomenul M. Balázs. Ak ani po takejto ústretovosti vlády odborári memorandum nepodpísali, podľa Balázsa sa zdá, že odborárom od začiatku ide iba o peniaze. "Ostatné je len tematický komparz," dodal Balázs s tým, že za núdzový stav môžu odborári práve pre svoju neochotu dohodnúť sa.
Vláda Roberta Fica zanechala rezort zdravotníctva v obrovských dlhoch. Oproti tomu vláda Ivety Radičovej zastavila nehorázne plytvanie finančnými prostriedkami, zrušila protiústavný zákon predošlej vlády a zabezpečila, že VšZP dnes nevytvára dlhy. Transformácia nemocníc na štátne akciové spoločnosti znamená koniec nesystémového oddlžovania nemocníc, koniec nekontrolovaného predaja majetku, väčšiu transparentnosť, zodpovednosť a poriadok v nemocniciach, lepšiu kontrolu hospodárenia a priamu zodpovednosť vedenia spoločností a štandardné účtovníctvo s povinnosťou vnútornej kontroly a externého auditu. Robert Fico a predseda LOZ Marian Kollár klamú verejnosť, keď hovoria o privatizácii nemocníc. Predseda LOZ takto klamal verejnosť aj na nedávnom brífingu priamo v prítomnosti premiérky SR a ministra zdravotníctva. "Prečo strane Smer i odborom prekáža väčšia kontrola hospodárenia, koniec nekontrolovaného predaja majetku, priama zodpovednosť vedenia spoločností, či povinnosť vnútornej kontroly a externého auditu? Pri pohľade na plytvanie verejnými financiami či na miliónové kauzy za vlády Roberta Fica sa odpoveď núka sama," povedal M. Balázs na margo odmietania transformácie nemocníc.
Podľa prieskumu, ktorý pre Transparency International Slovensko v novembri 2010 robila agentúra MVK, každá štvrtá domácnosť, ktorá riešila problém v zdravotníctve, bola požiadaná o úplatok. Zdravotníctvo patrí k oblastiam, kde majú občania najčastejšiu skúsenosť s korupciou. "Platy sú pochopiteľne vážnou témou. Rovnako vážnou témou by však mala byť aj korupcia," zdôraznil M. Balázs.
Zvýšenie platov v krajských nemocniciach je podľa predsedu TSK nereálne
Zvýšenie platov o 300 eur pre lekárov nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) je momentálne nereálne. Novinárom to dnes povedal predseda TSK Pavol Sedláček. Podľa neho dostali dnes predstavitelia SK8 od ministra zdravotníctva list bez označenia, kde hovorí o memorande podpísanom premiérkou o navýšení platov. "Financovanie sa odvíja od objednávok poisťovní a my si to nevieme predstaviť. Poisťovne poskytli nemocniciam nejaké dodatky, že pokiaľ zabezpečia zdravotnú starostlivosť, navŕšia im platby. Tak uvidíme, čo z toho vzíde. Treba si to prerátať, pretože ak tie nemocnice nedokážu dnes zabezpečiť vyrovnanú prevádzku, ťažko si viem predstaviť ďalšie navŕšenie platov, ktoré len prehĺbi stratu," povedal Sedláček. Ako dodal, v prvom rade treba napriamiť financovanie rezortu na platby za výkony a až potom sa baviť o tých ostatných veciach. "Naozaj sú rozdiely medzi nemocnicami na úrovni malých, veľkých a stredných aj vertikálne, aj horizontálne. Sú rôzne platby za tie isté hospitalizácie v rôznych nemocniciach," zdôraznil Sedláček.
Uhliarikov plán poskytovania ZS počíta so zlučovaním viacerých oddelení
Minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH) dnes predstavil na rokovaní parlamentného výboru pre zdravotníctvo plán, ako by mohli slovenské nemocnice fungovať po 1. decembri. O ten ho pre hromadné výpovede lekárov požiadali minulý týždeň poslanci, ktorý ho dnes vzali na vedomie. Materiál počíta so zlučovaním viacerých oddelení a nevylučuje ani nevyhnutnú redukciu budov, v ktorých nemocnice sídlia. To, či sa plán bude realizovať a v akom rozsahu, zatiaľ šéf rezortu povedať nevedel, všetko bude závisieť od aktuálneho vývoja situácie s výpoveďami lekárov.
V prípade Bratislavského samosprávneho kraja sa uvažuje najmä o optimalizácii lôžkového fondu najväčšej slovenskej nemocnice, Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB). Ako vyplýva z materiálu, mali by sa preto v prípade potreby rušiť a zlučovať pracoviská s cieľom zvýšenia kvality a zabezpečenia dostupnosti zdravotnej starostlivosti (ZS). Šesť interných oddelení by sa tak mohlo zlúčiť do troch, štyri chirurgické do troch a namiesto dvoch geriatrických by bolo iba jedno oddelenie. Uhliarikov plán okrem toho pripúšťa aj presun špecializovanej pediatrickej starostlivosti, ktorá je dnes v UNB, do bratislavskej detskej fakultnej nemocnice. Ráta sa aj s presunom časti špecializovanej kardiologickej a onkologickej starostlivosti do špecializovaných ústavov či zlúčením materských a dcérskych oddelení ako gerontopsychiatria a psychiatria.
Aj v Košickom samosprávnom kraji sa v prípade potreby počíta s optimalizáciou lôžkového fondu, a to najmä v prípade košickej univerzitnej nemocnice. Aj tu by sa tak napríklad tri interné oddelenia zlúčili v prípade potreby do dvoch, z dvoch na jednu by sa zredukovala aj neurológia, oftalmológia, urológia či stomatochirugia. Nevylučuje sa ani optimalizácia poskytovania špecializovanej onkologickej starostlivosti vzhľadom na existenciu špecializovaného onkoústavu. V Banskobystrickom kraji sa má podľa materiálu intenzívne riešiť najmä vnútorná optimalizácia v miestnej fakultnej nemocnici, hľadajú sa tiež riešenia v spolupráci s okolitými nemocnicami. V Žilinskom kraji by jedna nemocnica pôsobila ako koncová a ostatné by boli spádové so základnými oddeleniami (najmä interným, neurológiou, detským, gynekológiou, chirurgiou, OAIM, neonatológiou, chronickými lôžkami). Uvažuje sa aj o optimalizácii činností v nemocniciach Čadca, Trstená, Dolný Kubín a Liptovský Mikuláš. V Trnavskom kraji by sa mala stabilizovať spádová nemocnica, v ostatných by sa zdravotná starostlivosť poskytovala iba v základných odboroch. Rovnako by to malo byť aj v Trenčianskom kraji. V Nitrianskom kraji, kde nie je stav núdze, by sa malo pokračovať v optimalizácii činnosti dvoch dominantných poskytovateľov s cieľom stabilizácie jednej koncovej spádovej nemocnice. V Prešovskom samosprávnom kraji by mala tiež pomôcť optimalizácia lôžkových fondov.
V prípade personálnej stabilizácie nemocníc sa uvažuje aj o optimalizácii špecializačnej prípravy lekárov aj zo zahraničia s úpravou minimálne nevyhnutného času na prípravu, ako aj optimalizáciou inštitúcií pre špecializačné štúdium či rozšírením úväzkov vysokoškolských učiteľov - lekárov špecialistov. V hre je aj urýchlenie procesu uznávania vzdelávania a súčinnosť s profesijnými a stavovskými organizáciami ako napríklad Asociáciou súkromných lekárov SR.
Maďarský rezort zdravotníctva dostal slovenskú žiadosť o pomoc nemocniciam
Maďarské ministerstvo národných zdrojov potvrdilo dnes prijatie žiadosti slovenského rezortu zdravotníctva o pomoc pre prípad krízovej situácie v slovenských nemocniciach. "Úradu štátneho tajomníka ministerstva národných zdrojov zodpovedného za zdravotníctvo bola doručená požiadavka pána ministra Ivana Uhliarika. Úrad sa ňou bude urýchlene zaoberať," uvádza sa vo vyhlásení ministerstva, ktoré zatiaľ bez detailov prípadnej pomoci poskytol TASR komunikačný odbor rezortu. Slovenský minister zdravotníctva Ivan Uhliarik v pondelok avizoval, že oslovil svojich rezortných kolegov v okolitých krajinách s požiadavkou poskytnutia lekárov v prípade, ak by v slovenských nemocniciach nastala krízová situácia.
A. Szalay: Za situáciu je zodpovedný najmä minister Uhliarik
Slovenský odborový zväz pracovníkov zdravotníctva a sociálnych služieb podporuje požiadavky štrajkujúceho Lekárskeho odborového združenia. Súhlasí so zastavením transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti a so zvýšením miezd nielen pre lekárov, ale aj pre ďalších zamestnancov v zdravotníctve. Za vzniknutú krízovú situáciu vinia odbory najmä ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika. Uviedol to na dnešnej tlačovej konferencii predseda zdravotníckych odborov Anton Szalay. Odbory vyčítajú ministrovi Uhliarikovi, že nevenoval dostatočnú pozornosť kolektívnemu vyjednávaniu pri príprave kolektívnej zmluvy a na rokovaniach sa dal zastupovať štátnym tajomníkom. "Aj to je dôvod, že sa kolektívne vyjednávanie dostalo až pred arbitrážnu rozhodcovskú komisiu. Zdravotníctvo je dlhodobo finančne poddimenzované. Pritom štát znížil odvody do zdravotných fondov za svojich zamestnancov, čím spôsobil ďalšiu zadlženosť nemocníc. Ani vládou navrhované zvýšenie platov lekárov o 300 eur nie je garantované v štátnom rozpočte na rok 2012," povedal Szalay. Odbory nie sú spokojné s odďaľovaním objednaných lekárskych výkonov v odkladnej zdravotnej starostlivosti. "Mohlo by sa stať, že pacient sa odloženého výkonu nemusí ani dožiť. Vyhlásenie núdzového režimu v 15 zdravotníckych zariadeniach však situáciu nevyrieši," dodal Szalay. Na otázku TASR, o koľko by mal byť podľa odborov zvýšený plat lekárov, keď nimi predložená tabuľka uvádza priemerný plat štátnych i neštátnych lekárov vyše 1600 eur, Szalay odvetil, že "tieto tabuľky nie sú korektné, lebo uvádzajú priemerný plat aj za nadčasové hodiny a pohotovostné služby. Objektívnejšie sú tabuľky tarifných hodinových platov lekárov, podľa ktorých zarábajú v priemere 868 eur." Szalay na ďalšiu otázku nevedel štatisticky doložiť, koľko lekárov v štátnych zdravotníckych zariadeniach má aj vedľajšie pracovné úväzky a lekársku prax v súkromných ambulanciách, a preto štrajkujúci lekári nemusia byť odkázaní len na jediný príjem od štátneho zamestnávateľa. Zástupcovia zdravotníckych odborov však pripustili, že mnohí štátni lekári vykonávajú prax aj v súkromných ambulanciách a vo fakultných nemocniciach majú príjem aj z pedagogickej činnosti.
Maďarský rezort zdravotníctva zatiaľ nevie o slovenskej žiadosti o pomoc
Maďarské ministerstvo národných zdrojov, pod ktoré patrí aj rezort zdravotníctva, zatiaľ nemá informáciu o tom, že by slovenská strana požiadala o pomoc v kritickej situácii s lekármi v slovenských nemocniciach. TASR o tom dnes informoval komunikačný odbor ministerstva. "Zatiaľ nemám o slovenskej požiadavke informácie, to však neznamená, že medzičasom nemohla dôjsť," povedala pre TASR Kornelia Fentösová z komunikačného odboru s tým, že o vývoji situácie poskytnú informácie. Slovenský minister zdravotníctva Ivan Uhliarik v pondelok (28.11.) avizoval, že oslovil svojich rezortných kolegov v okolitých krajinách s požiadavkou poskytnutia lekárov v prípade, že by v slovenských nemocniciach nastala krízová situácia. Maďarské médiá pripomínajú, že podobne ako na Slovensku, aj v Maďarsku hrozí masový odchod lekárov pre nespokojnosť so mzdami. Kým na Slovensku môžu lekári zo zdravotného systému zmiznúť masovo už tento štvrtok, v Maďarsku to môže nastať v marci. Maďarské lekárske združenie Magyar Rezidens Szövetség spustilo akciu, v rámci ktorej môžu od januára vstúpiť do platnosti výpovede niekoľkých tisíc zamestnancov zdravotníctva. Doposiaľ vyše 2300 zdravotníkov potvrdilo písomne, že podajú výpovede. Mnohí však vyčkávajú a výpoveď chcú podať až v decembri v prípade, že sa dovtedy nič nezmení. Podľa viacerých zdrojov sú platy maďarských lekárov v súčasnosti o 20-70 percent nižšie než platy ich slovenských kolegov.
I. Mikloš: Zdravotníctvo je jediný rezort, v ktorom pribudnú financie
Zdravotníctvo je jediný rezort, ktorý v porovnaní s tým, ako sa schválil rozpočet v októbri, bude mať viac zdrojov. Dnes o tom informoval minister financií SR Ivan Mikloš (SDKÚ-DS). "Napriek predčasným voľbám, napriek zhoršovaniu prognóz, zdravotníctvo bude jediný rezort, v ktorom prostriedky pribudnú," povedal Mikloš. Dodal, že nie je pravda, že v rozpočte zdravotníctva sa skresávajú zdroje, ako to tvrdil poslanec KDH Anton Marcinčin. Podľa neho kvôli predčasným voľbám a neuskutočneniu odvodovej reformy na jednej strane objem zdrojov v zdravotníctve klesá, ale výrazne to kompenzuje nárast zdrojov od ekonomicky aktívneho obyvateľstva. "Čo sú tiež verejné zdroje. Tak ako príjmy z daní od obyvateľov sú verejné zdroje, tak aj príjmy z odvodov sú verejné zdroje," tvrdí Mikloš. Ako ďalej vysvetlil, výpadok v rezorte predstavuje asi 100 miliónov eur, pričom nárast zdrojov by mal byť na úrovni zhruba 180 miliónov eur. Platí teda, že celkové zdroje v zdravotníctve sa nezvýšia o 2 %, ako sa pôvodne predpokladalo, ale o 4,5 %. "Rozdiel peňazí, ktoré budú navyše v zdravotníctve, je 71 miliónov eur," dodal Mikloš. Podľa Mikloša však nie je súčasný stav zdravotníctva problémom nedostatku peňazí, ale skôr nedostatočne efektívneho využívania zdrojov v tomto rezorte. Podiel výdavkov verejných financií na zdravotníctvo je totiž v medzinárodnom porovnaní vyšší než vo väčšine európskych krajín. V SR je to podľa Mikloša 19,7 %. "V iných porovnateľných krajinách sa to pohybuje od 14 do 19 %. V Českej republike je to napríklad 17,9 %," dodal Mikloš. Podľa analýzy Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) by sa efektívnym využitím zdrojov, ktoré sú v slovenskom zdravotníctve, mohla predĺžiť priemerná dĺžka života Slovákov o 4 roky. "Ďalšie analýzy ukazujú, že okolo 20 až 30 % zdrojov, ktoré idú do zdravotníctva, sa nevyužijú na liečenie, ale sa spotrebujú na stále príliš vysoké kapacity, ktoré nie sú potrebné. Alebo na plytvanie, alebo na korupciu," upozornil Mikloš.
Autor článku: TASR