Najčastejšie príčiny zhubných nádorov pečene

Najčastejšie príčiny zhubných nádorov pečene
Zdroj: bigstockphoto.com

V dnešnom uponáhľanom svete si zdravie všimneme až vtedy, keď ho strácame, alebo uniká našim najbližším. Vtedy začneme rozmýšľať prečo, ako a čo je príčinou.

Bolo identifikovaných 5 hlavných okruhov chorôb, ktoré nám berú nádej. Sú to:

1. Chronické infekcie (napr. AIDS, tuberkulóza a pod.)
2. Ochorenia ciev a srdca (napr. infarkt, ateroskleróza, trombóza a pod.)
3. Nádorové ochorenia (nádor čreva, prsníka, pľúc a pod.)
4. Autoimunitné choroby (reumatoidná artritída, Crohnova choroba a pod.)
5. Geneticky podmienené poškodenia (Downov syndróm, cukrovka a pod.).

Nádorové ochorenia, ako aj zvyšné 4 skupiny chorôb, predstavujú čo do nárokov okrem osobných aj závažný problém pre medicínske a socio-ekonomické zdroje. Sú to choroby, ktoré sú vždy veľmi drahé, či už peňažne alebo osobne.

Pečeň

Pečeň je ako nepárový orgán nenahraditeľná, bez nej nie je možné žiť, neexistuje jej dočasná náhrada, akou je napríklad možnosť dialýzy pri obličkách. Je nevyhnutné si uvedomiť, že každá choroba postihujúca pečeň, najmä pri dlhotrvajúcom priebehu, je nakoniec schopná vyvolať aj nádor pečene. Odborne ho nazývame primárnym malígnym nádorom pečene, ktorý vychádza z pečeňových buniek – hepatocytov a nazývame ho hepatocelulárny karcinóm (HCC). Hepatocelulárny karcinóm (HCC) je najčastejšou formou karcinómu – zhubného nádoru pečene a je zodpovedný za približne 90 percent prvotných zhubných – malígnych nádorov – tumorov pečene pozorovaných u dospelých.

Karcinóm pečene je šiestou najčastejšie sa vyskytujúcou malignitou vo svete a treťou vedúcou príčinou úmrtia v súvislosti s malígnymi chorobami globálne. Odhadovaný ročný počet prípadov a úmrtí na túto chorobu geograficky varíruje (a súvisí to najmä s nižšie uvedenými faktami):

Vzhľadom na počty ochorení sú v prvom rade vírusy hepatitídy B (HBV) a hepatitídy C (HCV) na prvom mieste vyvolávania HCC. Vírus hepatitídy B patrí medzi najčastejšie infekčné ochorenie na svete, podľa WHO približne 350 miliónov ľudí trpí na chronickú HBV infekciu. Odhaduje sa, že infekciou vírusom hepatitídy C trpí okolo 180 miliónov osôb. Vírusy HBV a HCV predstavujú v rámci svojho chronického priebehu extra riziko indukcie karcinogenézy smerom k HCC práve dlhotrvajúcim zápalom v pozadí množenia vírusu.

Uvedený zápal postupuje cez chronickú hepatitídu do cirhózy a indukciu HCC. Boli identifikované viaceré vírusové faktory prispievajúce ku karcinogenéze. Oba tieto vírusy predstavujú aj určitú výnimku z pravidla, že HCC sa vyvíja len v teréne cirhózy pečene. Uvedený fakt podčiarkuje nutnosť vyhľadávania HCC aj u pacientov v štádiu chronickej hepatitídy.

Asociácia medzi hereditárnou hemochromatózou (preťažením železom – geneticky podloženou chorobou a HCC) je známa a je tiež viazaná na cirhózu vyskytujúcu sa pri preťažení železom. Dnes existuje možnosť genetického zistenia prítomnosti tejto choroby, a tým aj predchádzaniu vzniku cirhózy. Prognóza pacientov s diagnostikovaným karcinómom pečene je často zlá, pretože choroba typicky nespôsobuje žiadne príznaky, až kým sa malignita nerozvinie do svojich vyšších štádií.

Aké sú príznaky karcinómu pečene?

  • Úbytok hmotnosti (bez známej príčiny a bez snahy o zníženie hmotnosti)
  • Pretrvávajúca strata chuti do jedla
  • Pocit výraznej plnosti aj po malom jedle
  • Rezistentný útvar na pravej strane hneď pod hrudným košom
  • Bolesť v oblasti pravej lopatkovej kosti
  • Žlto-zelená farba pokožky a očí (ikterus)
  • Diskomfort v pravom hypochondriu
  • Nezvyčajná unavenosť
  • Nauzea

Čo všetko môže spôsobiť nádor pečene?

Je nutné podotknúť, že vzhľadom na fakt, že HCC sa prakticky vždy vyvíja v teréne cirhózy pečene, všetky etiologické faktory schopné vyvolať cirhotickú prestavbu sú podozrivé z vyvolania HCC. V rámci ochorení pečene bolo identifikovaných viacero stavov asociovaných s vývojom HCC.

  • prebiehajúca (chronická) infekcia vírusom hepatitídy B (HBV) a/alebo vírusom hepatitídy C (HCV) spojená s cirhózou
  • cirhóza (generalizovaná prestavba normálnej štruktúry pečene fibrózou a tvorba regeneračných uzlov, ktorá je spôsobená rôznymi chronickými progredujúcimi stavmi postihujúcimi pečeň, napr. v dôsledku nadmerného užívania alkoholu alebo hemochromatózy)
  • obezita (nealkoholová steatóza pečene [NAFLD] a nealkoholová steatohepatitída [NASH])
  • diabetes
  • dlhotrvajúca expozícia aflatoxínom (prirodzene sa vyskytujúce toxíny produkované mnohými druhmi húb, ktoré sa môžu nachádzať v orechoch stromov, búrskych orieškoch, a iných olejových semenách)
  • fajčenie
  • dlhodobé užívanie anabolických steroidov
  • v niektorých častiach sveta voda kontaminovaná arzénom.

Prevencia

Z uvedených faktov je jasné, že HCC v hepatológii je aj v súčasnosti vážnou kapitolou, ktorej je treba venovať veľkú pozornosť. Jednak na zvyšujúce sa počty ľudí akvirujúcich infekciu HBV alebo HCV v mladom veku, ako aj na neexistenciu očkovacej látky proti HCV. Absolútnou prevenciou pred infekciou HBV a eventuálne následne až vznikom HCC je očkovanie.

Veľmi významným preventívnym opatrením je vyhýbať sa pokrmom s obsahom aflatoxínov, čo sú produkty plesní, plesnivé potraviny a z nich chystané jedlo je vážnym rizikom, najmä z dlhodobého hľadiska. Je potrebné sa taktiež vyhýbať zbytočnej expozícii chemických látok o ktorých je známe, že môžu poškodzovať pečeň. Z nich na prvom mieste je samozrejme alkohol, ktorý je na poprednom mieste čo do škodlivosti a jej následky sú mimoriadne hrozivé, či už z hľadiska zdravotného alebo so-ciálno-ekonomického.Absolútnou prevenciou je preto striedme požívanie alkoholu. Platí – „Dobrý sluha, zlý pán“.

Z hľadiska hereditárnej hemochromatózy je včasný záchyt choroby taktiež absolútnou prevenciou, keďže sa jedná o dedičné ochorenie. V prípade výskytu v rodine je vhodné čo najskôr genetické vyšetrenie potomstva.

Možnosti liečby u pacientov v pokročilom štádiu sú obmedzené

  • Možnosti liečby karcinómu pečene závisia od štádia malígneho ochorenia, aktuálneho stavu pečeňových funkcií a celkového stavu pacienta.
  • Operačné postupy ponúkajú jedinú šancu na vyliečenie pacientov s karcinómom pečene. Ak sa karcinóm zistí vo včasnom štádiu, a zostávajúca časť pečene je zdravá, operácia s transplantáciou pečene alebo bez nej môže byť kuratívna. Avšak len 15 percent pacientov má resekovateľné postihnutie.
  • Štyri štandardné spôsoby liečby sa používajú v liečbe karcinómu pečene: operácia, rádioterapia, chemoterapia a perkutánne injikovanie etanolu. Nanešťastie sú však štandardné terapeutické postupy v liečbe karcinómu pečene často neefektívne.
  • Chirurgické postupy zaužívané v liečbe karcinómu pečene zahŕňajú:
  • Kryochirugia alebo kryoterapia, pri ktorej sa zavádza inštrument s cieľom zmraziť a deštruovať nádorové tkanivo
  • Parciálna hepatektómia, pri ktorej je odstránená karcinómom postihnutá časť pečene
  • Totálna hepatektómia a transplantácia pečene, pri ktorých sa celá pečeň odstráni a nahradí sa zdravou pečeňou od darcu
  • Rádiofrekvenčná ablácia, pri ktorej sa elektródou vybavená sonda použije na zacielenie a deštrukciu nádorových buniek.
  • Rádioterapia používa vysoko-energetické röntgenové lúče alebo iné formy radiácie na zničenie nádorových buniek. Existuje niekoľko druhov rádioterapie:
  • Externá radiácia, aplikovaná cez prístroj, ktorý usmerní radiáciu do oblasti nádoru
  • Interná radiácia, vysielaná do nádorového ložiska prostredníctvom injekcie alebo katétra
  • Protilátky značené rádionuklidom, protilátky prispôsobené na zasiahnutie nádorových buniek sa označia rádioaktívnym materiálom a sú injikované do tela
  • Systémové a lokálne spôsoby chemoterapie sa môžu aplikovať perorálne alebo injekčne.
  • Pri transarteriálnej chemoembolizácii (TACE) sa chemoterapeutikum priamo injikuje do artérií prekrvujúcich pečeňový nádor. Súčasne vpravená injekcia inej účinnej látky embolizuje, alebo blokuje tok krvi do nádoru. Obe procedúry prispejú k ohraničeniu chemoterapie na nádor a obmedzia prekrvenie nádoru.
  • Perkutánna injekcia etanolu priamo do tumoru využíva malú ihlu na injikovanie etanolu priamo do nádoru s cieľom deštruovať nádorové bunky.

Nové perspektívy liečby HCC

Liečba HCC je veľmi náročná, pozostáva z množstva možností a závisí od presnej klasifikácie HCC. Dnes existuje, okrem klasického chirurgického zákroku, aj možnosť podania tzv. monoklonálnych protilátok proti HCC. Podľa najnovšieho výskumu sa potvrdzuje účinnosť cielenej liečby u pacientov s HCC v pokročilom štádiu. V minulom roku bol Americkou agentúrou pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) schválený multikinázový inhibítor – sorafenib na liečbu pacientov s HCC. Bolo to vôbec po prvýkrát, čo bola schválená systémová liečba HCC, ktorá ako jediná preukázala významné predĺženie celkového prežívania u pacientov s týmto ochorením. Zavedením nových chemoterapeutických a diagnostických modalít sa však otvárajú nové možnosti, čo podčiarkuje nevyhnutnosť úzkej spolupráce hepatológov, gastroenterológov, rádiológov a onkológov, ale aj uvedomelých pacientov, najmä tých, ktorí majú prítomné rizikové faktory.

Autor článku: MUDr. Marian Oltman, PhD. a MUDr. Ladislav Kužela, PhD., časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: