Obezita detí a mládeže – problém súčasnej doby

Obezita  detí a mládeže – problém súčasnej doby
Zdroj: bigstockphoto.com

Svetová zdravotnícka organizácia označila obezitu za najväčší zdravotný problém na celom svete a varuje pred globálnou epidémiou. Odhaduje sa, že až 155 miliónov detí a adolescentov  na svete má nadhmotnosť alebo je obéznych.

Obezita predstavuje závažný zdravotný problém, výrazne prispieva k zvýšeniu pravdepodobnosti vzniku niektorých chronických ochorení. V súčasnosti sa obezita stáva stále viac problémom nielen dospelých ale i detí. Ochorenia ako diabetes a ateroskleróza, ktoré sa považovali za choroby dospelých sa začali vyskytovať už v detskej populácii.

Pokiaľ ide o rozšírenie obezity medzi obyvateľstvom v SR, zisťujeme ju v priemere u 12% detí v školskom veku s pásmom 10 až 14% výskytu, pričom nižšie percento sa týka vidieckych detí a vyššie mestských detí. Spoločné je pritom to, že obezita postihuje častejšie dievčatá ako chlapcov.

V roku 2004 vyše 60% obyvateľov Slovenska trpelo nadváhou, problémy s obezitou malo 2 milióny Slovákov, pričom obezita prevládala u žien – 26%,nadhmotnosť prevládala u mužov.

Napríklad vo Francúzsku prevalencia nadváhy a obezity u detí vzrástla z 3% v roku 1960 na 16 % v roku 2000. V Poľsku evidovali výrazný nárast prevalencie nadváhy a obezity u detí z 8% na 18 % v rozpätí rokov 1994 až 2000. V Maďarsku podľa štatistických údajov je v súčasnosti 20% detí vo veku 11 až  14 rokov obéznych a z toho 6% detí trpí hypertenziou. V Spojených štátoch je 11% detí obéznych a 14 % detí má nadváhu.

V roku 2006 v Európskej únii trpelo nadváhou 27% mužov a 38% žien, obéznych bolo viac než 5 miliónov detí . V roku 2007 v Európskom regióne WHO  trpela nadváhou polovica dospelých a každé tretie dieťa, pričom ročná miera zvyšovania výskytu obezity je v súčasnosti až desaťkrát rýchlejšia ako bola v roku 1970.

Trend nárastu obezity je zvlášť znepokojivý u detí a mládeže, ktorí si túto epidémiu prenášajú so sebou do dospelosti a tak vytvárajú rastúce zdravotné bremeno pre ďalšiu generáciu.

Obezita sa stala zložitým celosvetovým problémom, ktorý vznikol kombináciou genetických vplyvov a vplyvov vonkajšieho prostredia. Zmena životných podmienok a životného štýlu vyústila do pozitívnej energetickej bilancie. Ak dlhší čas dominuje prívod energie nad jej výdajom, vzniká obezita. Nadmerný prívod energeticky bohatých potravín a nedostatočný pohyb sú najčastejšími príčinami jej vzniku.

Vznik obezity je vždy spojený aj keď nepriamo s absolútnou alebo určite aspoň s relatívnou nadvýživou. Môže sa tak stať dvojakým spôsobom : buď energetický príjem je privysoký vzhľadom na vek, pohlavie, fyzickú aktivitu a fyziologické zvláštnosti ľudského organizmu alebo je energetický príjem iba relatívne zvýšený, takže dennú potrebu s ohľadom na uvedené kritériá síce nepresahuje, ale energetický výdaj obmedzením telesnej aktivity je taký nízky, že denná dávka potravy sa stáva nadmernou.

Významnú úlohu pri vzniku detskej obezity hrajú aj vypestované osobné zlozvyky v podobe prieberčivosti, maškrtnosti ako aj nesprávne rodinné, prípadne národné tradície. Vedú najčastejšie k nepomeru v zastúpení základných živín v potrave, dôležitých najmä v detstve, pričom sa obyčajne nežiadúco uprednostňujú menejhodnotné potraviny na úkor nutritívne a biologicky významnejších, ktoré sú dôležité najmä pre správny vývoj detského organizmu.

Výskyt obezity je úzko viazaný k rodinnej variabilite, ktorá zahŕňa obezitu rodičov, vyššie socioekonomické postavenie, rodičovskú výchovu, nedostatok pohybu, návykové schémy jedenia, ktoré často deti kopírujú od svojich rodičov. Aj narastajúce množstvo času stráveného pri televízii súvisí so zvýšenou incidenciou obezity nielen pre nedostatok pohybu ale aj zvýšený príjem potravy. S prekrmovaním sa môžeme stretnúť aj u detí, ktoré pociťujú nedostatok lásky a pochopenia z okolia – kamaráti, rodina, strata blízkeho človeka, neúspechy v škole / citová deprivácia /, či u detí ktoré sa nudia. K obezite môžu viesť aj iné príčiny, predovšetkým porucha kontroly hladu a sýtosti.

Závažným zdravotným dôsledkom nadmerného príjmu potravy nevhodného zloženia je vznik obezity. Rizikovým vekovým obdobím je obdobie puberty a predpuberty, kedy sa s definitívnou platnosťou môžu rozmnožiť tukové bunky na počet, ktorý už pretrváva počas celého života. Obezita samotná predstavuje problém estetický, ale najmä zdravotný, nakoľko s ňou bývajú združené iné ochorenia: kardiovaskulárne, metabolické, psychické, gynekologické, kožné ochorenia, ekzémy, plesne a niektoré onkologické ochorenia.

Obezita nie je len estetická záležitosť ale vedie k závažným vedľajším zdravotným účinkom, má vplyv na látkovú výmenu, deťom v období rastu zaťažuje kostný, kĺbový i cievny systém. K následkom obezity patrí postihnutie srdcovo – cievneho a dýchacieho systému ako napr. ochorenia srdca, hypertenzia, degeneratívne ochorenia kostí a kĺbov, ochorenia chrbtice, diabetes mellitus 2. typu, dna, cholelitiáza, dislipidémie, stukovatenie pečene, psychické poruchy ...

Obezita u detí spôsobuje nielen telesné ťažkosti ale ich významne sociálne a psychicky stresuje. Spoločná býva sociálna stigmatizácia v škole, na pracovisku, tieto deti sú často obeťou obťažovania, vylúčenia z aktivít, zastrašovania. Tiež môžu trpieť psychologickými poruchami v zmysle samotárstva, utiahnutia sa alebo naopak agresivity, môže byť znížená sebaistota, nesmelosť, urážlivosť alebo naopak tvrdohlavosť, neochota rešpektovať iných a povinnosti. Aj u dobre prispôsobených obéznych detí je možné adekvátnym psychologickým vyšetrením odhaliť hlbšie ukryté emocionálne problémy.

Liečba detskej obezity predstavuje pálčivý medicínsky problém. V rámci najvšeobecnejšieho liečebného postupu sme nútení redukovať denný príjem energie / pritom sa úzkostlivo usilujeme dodržať prívod stavebných a ochranných látok / o štvrtinu až tretinu, celkom výnimočne o viac, čo pochopiteľne znamená v období rastu a vývoja detského organizmu závažný zásah. Pochopiteľne neraz sa aj návyk na nedostatočnú priemernú fyzickú aktivitu získava už v detstve.

Iba necelé 4% všetkých obezít v detskom veku sú spôsobené ochorením hormonálneho systému alebo genetickou poruchou. Alarmujúce číslo je percento prípadov tzv. exogénnej obezity. Až v 96% prípadov je obezita u detí zapríčinená nesprávnymi stravovacími návykmi, nedostatkom pohybu v kombinácii s genetickými faktormi. Už dnes vieme, že ak jeden z rodičov je obézny, riziko vzniku obezity u dieťaťa je trojnásobné, ak obaja až desaťnásobné. Základy stravovacích návykov sa tvoria už v dojčenskom veku a na ich utváraní participuje hlavne rodina dieťaťa, lebo zo stravovacích a pohybových návykov rodičov vychádza aj životný štýl dieťaťa.

Úpravu spôsobu stravovania a miery fyzickej aktivity dieťa znáša omnoho ľahšie, ak sa týmito princípmi riadi aj jeho rodina a priatelia.

V súčasnosti pozorujeme trend znižovania pohybovej aktivity u detí. Deti chodia menej pešo, menej sa bicyklujú, stále viac času trávia pri televízii, videohrách a počítačoch. Fyzická aktivita je indikovaná ako prevencia i liečba obezity.

Obezita je typickým ochorením, kde prevencia je mnohokrát účinnejšia ako liečba. Prevencia vzniku obezity sa začína už počas tehotenstva, pretože základy mnohých chorôb vrátane obezity sa formujú už počas vnútromaternicového vývoja. Po narodení je najlepšou prevenciou mnohých chorôb vrátane obezity dojčenie. Základom prevencie i liečby obezity je pochopenie jej príčin. Obezita je dôsledkom energetického príjmu, ktorý dlhodobo presahuje energetický výdaj. Energia nevzniká ani  nezaniká, ale mení sa z jednej formy na druhú. Cieľom preventívnych opatrení je dosiahnutie rovnováhy medzi príjmom energie potravou a  jej spotrebou v rámci metabolizmu, telesnej aktivity a u detí aj rastu.

Z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva že ťažisko boja proti obezite musíme zamerať predovšetkým na prevenciu jej výskytu a až potom na jej terapiu. Úspech liečby závisí od trvania a stupňa obezity. Ak sa obezita zistí včas a ak sa odborne a účinne lieči a to najmä v detskom veku a v období mladistvosti zistené zmeny a odchýlky možno úplne odstrániť.

Väčšina odborníkov ako aj medzinárodné dokumenty odporúčajú začať prevenciu epidémie obezity už v detskom veku, kedy majú preventívne programy väčšiu šancu na úspech než v dospelosti.

Najdôležitejším spôsobom prevencie obezity je uplatňovanie zásad racionálnej výživy a všeobecné zvýšenie pohybovej kultúry detí a mládeže.

Mnohokrát už zmena z bežného stravovacieho spôsobu na zdravý spôsob má za následok pokles telesnej hmotnosti. Pravidelná telesná aktivita sa  stáva pre dnešného človeka nevyhnutnosťou, ak si chce zachovať plnú výkonnosť, zdravie, sviežosť.

Obezita a s ňou súvisiace zdravotné problémy predstavujú v súčasnosti zložitý celosvetový problém, ktorý sa vyvinul v dôsledku kombinácie genetických, behaviorálnych, kultúrnych vplyvov ako aj vplyvom prostredia . Jej riešenie si vyžaduje nielen zmeny správania na úrovni jednotlivcov, rodiny,  ale aj zásahy do zdravotnej politiky, sociálnej oblasti a kultúrnych noriem, ako aj do politiky masmédií.

Z detí, ktoré sú obézne až v 80% vyrastú obézni dospelí!

Autor článku: MUDr. Iveta Feketová, MPH

Dátum zverejnenia: