Úloha židovských lekárov pri akceptácii gréckej, perzskej a arabskej medicíny v Európe je nesporná. Nespočetné diela antiky ako i islamskej kultúry sa zachovali v hebrejských rukopisoch a zostali tak uchránené pred inkvizíciou 11. a 12. storočia. V týchto rukopisoch sa obvykle spájali filozofické názory s medicínskym poznaním. Veľmi pokrokovou sa ukázala požiadavka, aby študenti cestovali a hľadali pramene poznania. Básnik Gaon Hain okolo roku 1000 napísal: „Uč sa múdrosti, a keď ti nie je pochopiteľná, tak sa aspoň nauč počítať a čítaj lekárske knihy.“
Krátky životopis
Maimonides (arabským menom Abű ĚImrân Műsâ b. ĚUbaid Allâh b. Maiműn ) sa narodil 30. marca 1135 v rodine váženého židovského sudcu v Cordobe. Odtiaľ pramení aj jeho prímenie „Al - Qurţubi“. Počas vlády Almohadov musela rodina emigrovať. V mladosti študoval arabský jazyk, matematiku, astronómiu, farmakológiu, ale aj židovské právo a grécku, arabskú a židovskú vedu. Po rokoch putovania Marokom (1160 – 1165) sa v roku 1166 usadil v Egypte, prechodne v Alexandrii a neskôr vo Fusţâţe neďaleko Káhiry. Okolo roku 1170 začal Maimonides vykonávať lekárske povolanie, skôr aby sa uživil než z iných pohnútok. V roku 1172 sa stal predstaveným židovskej náboženskej obce v Egypte. Neskôr sa stal osobným lekárom jedného z vezírov sultána Saladina. Nie je známe, či bol aj osobným lekárom Saladina, ale je dokázané, že Saladinov syn a následník, sultán Al-Afdal Nűr ad-Dîn, ho menoval svojim dvorným lekárom. Maimonides zomrel 13. 12. 1204 v Al-Fusţâţe.
Dielo
Najrozsiahlejším náboženským dielom Maimonidesa bola Mišne Tora, čiže Opakovanie učenia. Toto 14 zväzkové dielo obsahuje kódex židovskej dogmatiky a etiky. Ďalším filozofickým dielom bolo More Nevuchim, prekladané obvykle ako Sprievodca nerozhodných. Lekárske diela Maimonidesa možno rozdeliť do štyroch skupín:
-
komentáre k antickým autoritám, najmä Hippokratovi a Galenovi,
-
terapeutické spisy k astme, hemoroidom, otravám, koitu,
-
pravidlá životosprávy,
-
slovník bylín a liečiv.
Okrem antických autorov sú v diele spomínaní aj perzskí a arabskí lekári, ako Avicenna, Rhazes, Ibn Ridwân a ďalší. Maimonidesove Aforizmy sa uchovali v arabskej lekárskej literatúre a boli v neskorších storočiach často prekladané. Najrozšírenejším dielom Maimonidesa sa stali Regimen Sanitatis, čiže Pravidlá zdravia.
Pokrokové názory
Maimonides vyžadoval od každého učenca, aby sa oboznámil s lekárskou vedou, pretože táto „učí človeka pokore, bázni božej a sociálnemu cíteniu“. Umenie liečiť „má vzťahy k etike a hygiene a ukazuje cesty k múdrosti“. Vo svojich Medicínskych aforizmoch, ktorých je 1500 v 25 kapitolách, sa zaoberá anatómiou, fyziológiou, patológiou, a liečbou, a to od dietetiky po farmakoterapiu. Radí, že ak sa dá vyliečenie docieliť diétou, nemajú sa používať liečivá. Ak sa musia použiť liečivá, treba začať najslabšími a najjednoduchšími. Užívať veľké množstvo liekov považuje za nerozumné. Stále sú veľmi moderné jeho názory na vzťah lekára a pacienta. Úlohou lekára je vysvetliť užitočné správanie, teda správnu životosprávu. Pacient má na druhej strane právo prijať alebo neprijať radu lekára. Týmto sa pacientovi priznáva partnerský vzťah pri liečbe. Takisto rozhodnutie o použití alebo nepoužití lekárskych postupov prináleží pacientovi.
Medicína varuje pred škodlivým, ale nevynucuje si poslušnosť pacienta a netrestá ho. Človek má pri svojom konaní právo slobodnej voľby. Zdravá životospráva je predpokladom mravnej dokonalosti. Zároveň Maimonides poukazuje na to, že človek, kým je zdravý, sa o zachovanie svojho zdravia nestará. Preto potrebuje rady lekára nielen v chorobe ale aj v zdraví. Odporúča vyhľadávať čisté ovzdušie a neskalenú vodu. Jesť sa má len do polosýta. Telesný pohyb je zdravý. Spánok má trvať 8 hodín. Nemá sa spať bezprostredne po jedle a počas dňa. Každé tri dni odporúča kúpeľ. Za najdôležitejšie pravidlo zdravej životosprávy považuje Maimonides kontrolu afektov a emócií a ovládanie vášní.
Arabský lekár a básnik, Al-Said ibn Sînâ al-Mulűk (1156 – 1212) o Maimonidesovi napísal: „Galenos liečil len telo, Abű Amrâm ale telo a ducha súčasne“.
Autor článku: Prof. MUDr. Ladislav Hegyi, DrSc., časopis Bedeker zdravia