19. storočie prinieslo významné poznatky v skúmaní žilovej trombózy. V roku 1856 nemecký vedec Virchow sformuloval tri základné príčiny vzniku trombózy: zmeny cievnej steny, zmeny krvného prúdu a zmeny v zložení krvi. O deväť rokov neskôr parížsky lekár Armand Trousseau popísal skutočnosť, že žilová trombóza sa často vyskytuje u pacientov s nádorovými ochoreniami. Konkrétne to boli pacienti s nádorom podžalúdkovej žľazy (pankreasu). Tragédiou je, že samotný Trousseau demonštroval študentom medicíny sám na sebe, krátky čas pred svojou smrťou, príznaky trombózy a predpovedal, že onedlho zomrie na rakovinové ochorenie. Žiaľ, mal pravdu. Súčasné poznatky v oblasti medicíny umožňujú nielen včasnú diagnostiku žilovej trombózy, ale aj jej účinnú liečbu a prevenciu. Rovnako sa dosahujú pokroky v liečbe nádorových ochorení. Dôležité je, aby boli pacienti informovaní o príznakoch ochorenia a včas vyhľadali lekára.
Žilová trombóza
Žilová trombóza je stav, pri ktorom vzniká krvná zrazenina v žile. Krvná zrazenina sa stáva prekážkou v odtoku krvi z postihnutej oblasti – najčastejšie dolnej končatiny. Trombóza sa prejavuje bolesťou a opuchom končatiny. Pri jednostrannom opuchu končatiny je vždy nutné myslieť na výskyt trombózy. Podľa prieskumu Americkej asociácie verejného zdravotníctva sú takmer tri štvrtiny dospelých málo alebo vôbec informovaných o hlbokej žilovej trombóze. Z ľudí, ktorí vedia o existencii hlbokej žilovej trombózy nevie viac ako polovica vymenovať rizikové faktory tohto ochorenia. Často sa stáva, že pacienti vyhľadajú pomoc neskoro. Spočiatku pripisujú ťažkosti preťaženiu („svalovici“) alebo reumatickému ochoreniu. Je smutné, ak sa v 21. storočí, pri súčasných možnostiach liečby žilovej trombózy, dostaví pacient pre neinformovanosť na ošetrenie neskoro s rozsiahlou trombózou, prípadne až pri komplikáciách.
Žilová trombóza sa môže akútne skomplikovať pľúcnou embóliou. Väčšia alebo menšia časť krvnej zrazeniny v žile sa odtrhne a krvný prúd ju zanesie do pľúcneho riečiska. U pacienta sa embolizácia prejaví náhlym pocitom nedostatku vzduchu. Ak je embolizácia pľúcneho riečiska masívna, môže pacient náhle zomrieť.
Aké sú rizikové faktory žilovej trombózy
-
vrodený trombofilný stav, pri ktorom je zvýšená náchylnosť na zrážanie krvi podmienená geneticky. Charakteristický je výskyt žilovej trombózy u viacerých rodinných príslušníkov, výskyt trombózy v mladšom veku a v neobvyklých lokalizáciách – napríklad v žilách odvádzajúcich krv z vnútorných orgánov
-
tehotenstvo a klimaktérium bývajú prirodzene spojené s vyššou náchylnosťou k trombóze. Vyššie riziko predstavuje užívanie hormonálnej antikoncepcie, hormónov ako substitučnej liečby alebo z liečebných dôvodov
-
viac ohrození sú ľudia vo vyššom veku, s nadváhou a pacienti so závažnými akútnymi alebo chronickými ochoreniami: akútny infarkt myokardu, srdcová nedostatočnosť, akútny zápal priedušiek, zápalové ochorenie čreva, akútne infekčné ochorenie, mozgová porážka s následnou poruchou hybnosti, reumatické ochorenie
-
známy je častejší výskyt žilovej trombózy u pacientov s nádorovými ochoreniami
-
operačný zákrok a pooperačné obdobie spojené so znížením pohyblivosti pacienta. Menej pohybu znamená menšie zapájanie svalovej pumpy, ktorá sa za bežných okolností významne podieľa na odtoku krvi z končatín. Ak sa operácia vykonáva v celkovej anestézii, pacient nemôže istý čas prijímať tekutiny. Pri nedostatku tekutín dochádza k zahusteniu krvi, čo zvyšuje predpoklady na vznik zrazeniny.
-
úraz, ktorý vedie k zníženej pohyblivosti, prípadne k hospitalizácii.
Prečo je u pacientov s nádorovými ochoreniami vyššie riziko žilovej trombózy ?
Príčiny vzniku trombózy u pacientov s nádorovými ochoreniami sú mnohoraké. Nádorové bunky tvoria látky zvyšujúce zrážanlivosť krvi. Úlohu môže zohrávať aj spomalenie krvného prúdu spôsobené útlakom objemného nádoru na žilu. Pri niektorých nádorových ochoreniach sa zvyšuje počet krviniek (červených krviniek, krvných doštičiek). Samotná hospitalizácia, a tým znížená pohyblivosť vedie k väčšej pravdepodobnosti vzniku trombózy. Nádory môžu invazívne narušovať vnútornú výstelku ciev.
Nemalou mierou sa na zvýšenej predispozícii k zrážaniu krvi u onkologických pacientov podieľajú samotné liečebné metódy: chemoterapia, hormonálna liečba, rádioterapia, chirurgické metódy, zavádzanie žilových katétrov.
Hovorieva sa, že nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch. Pacient postihnutý nádorovým ochorením môže mať zároveň aj vrodenú predispozíciu pre zvýšené zrážanie krvi podmienenú geneticku mutáciou.
Riziko vzniku trombózy u pacientov podrobujúcich sa operačnému výkonu je všeobecne známe. Operácia a pooperačné obdobie pripútavajú pacientov na lôžko. Dochádza k nedostatočnému zapájaniu „svalovej pumpy“ – k stáze krvi v dolných končatinách, a tak sa splní jedna z Virchowových podmienok vzniku trombózy. U pacientov operovaných pre zhubný nádor je však riziko vzniku žilovej trombózy vyššie kvôli prítomnosti celého horeuvedeného komplexu ďalších rizikových faktorov.
Žilová trombóza ako varovanie
Už od čias Armanda Trousseau vieme, že žilová trombóza môže upozorniť lekára na dosiaľ nepoznané rakovinové ochorenie. Výskyt nádorových ochorení u pacientov s hlbokou venóznou trombózou sa v štúdiách pohybuje od 3 do 18 percent. V populačnej švédskej štúdii bola v 19 percentách pozitívna anamnéza na nádorové ochorenie v čase stanovenia diagnózy trombózy. U ďalších 5 percent týchto pacientov sa nádorové ochorenie diagnostikovalo do jedného roka od vzniku trombózy (Nordstrőm, 1994). Aj tento poznatok spôsobil, že žilová trombóza čím ďalej tým viac prestáva byť len chirurgickým ochorením a viac sa stáva interným ochorením. Je úlohou práve internistov a špecialistov – angiológov, aby pri výskyte žilovej trombózy vylúčili skryté nádorové ochorenie. Rozsah vyšetrení so zameraním na vylúčenie skrytého nádorového ochorenia závisí od konkrétneho pacienta.
U pacienta so známym nádorovým ochorením môže byť žilová trombóza predzvesťou recidívy nádorového ochorenia.
Čo robiť, ak sa napriek všetkým opatreniam trombóza objaví?
Ak pacient pociťuje nepríjemné pocity v dolných končatinách, napätie a opuch, je nutné ihneď informovať ošetrujúceho lekára. Rovnako je dôležité oznámiť ťažkosti s dýchaním. V prípade, že ošetrujúci lekár vysloví podozrenie, že u pacienta by mohlo ísť o výskyt žilovej trombózy, je nutné zabezpečiť neodkladné ultrazvukové vyšetrenie žíl. V diagnostike sa využíva aj stanovenie D-dimérov vo vzorke krvi.
V prípade, že sa podozrenie na trombózu potvrdí, dá sa liečiť. Spôsob liečby určuje ošetrujúci lekár individuálne podľa stavu pacienta zohľadňujúc všetky okolnosti, ktoré k trombóze viedli a prípadné kontraindikácie niektorých liekov. Mnohými vedeckými štúdiami sa zistilo, že jednoznačne výhodnejšie a bezpečnejšie pre pacienta je trombóze predchádzať. Najdôležitejšie je na možnosť výskytu žilovej trombózy myslieť. Myslieť by na ňu mal nielen ošetrujúci lekár, ale aj informovaný pacient, čo vedie k účinnej prevencii, včasnej diagnostike a k liečbe.
Hlavné zásady prevencie žilovej trombózy u pacienta s nádorovým ochorením
-
dostatočný prísun tekutín - Ak pacient neprijíma tekutiny ústami, príjem sa nahrádza infúziami.
-
precvičovať nohy na lôžku - Trombóza najčastejšie vzniká v dolných končatinách, preto je dôležité zapájať „svalovú pumpu“ (krúženie v členkoch, napínanie a uvoľňovanie lýtkového svalstva).
-
elastické obväzy alebo pančuchy, ktorých úlohou je zabezpečiť zlepšenie odtoku krvi. V prípade srdcového zlyhania a závažného ochorenia tepien dolných končatín je táto metóda prevencie zakázaná.
-
včasná rehabilitácia, hneď ako to stav pacienta dovolí
-
okrem týchto opatrení ošetrujúci lekár zváži podľa stavu pacienta aj prevenciu liekmi na ovplyvnenie zrážania krvi. V súčasnosti sa najčastejšie za týmto účelom používajú heparíny s nízkou molekulovou hmotnosťou. Lieky sa podávajú injekčnou formou, podkožne do kožnej riasy brucha alebo stehna a ramena. Dĺžku podávania zvažuje ošetrujúci lekár podľa závažnosti stavu pacienta.
Autor článku: MUDr. Katarína Dostálová, časopis Bedeker zdravia