Výživa je jedným z hlavných činiteľov, ktoré rozhodujú o zdravotnom stave dieťaťa a určujú potenciál jeho ďalšieho fyzického a psychického rozvoja. Výskumy potvrdzujú, že výživa v detstve a v dospievaní spolu s ďalšími činiteľmi vonkajšieho prostredia do značnej miery určujú dĺžku a kvalitu celého života. Nedostatočná, nevyvážená výživa pri dlhodobom pôsobení postupne mení a modifikuje metabolické pochody v organizme až do takej miery, že sa môžu vyskytnúť chorobné prejavy. V súčasnej civilizovanej spoločnosti sa už zjavná podvýživa nevyskytuje, resp. len vo výnimočných, skôr asociálne ladených prípadoch. Stretávame sa skôr s ojedinelými, netypickými prejavmi karencie, čiže nedostatku niektorých špecifických živín, alebo s nerovnováhou v príjme makro a mikroelementov. Takáto skrytá podvýživa vytvára potom vhodné podmienky pre vznik napr. vyššej chorobnosti na infekčné ochorenia, chudokrvnosti, zvýšenej kazivosti zubov, ale zhoršuje sa aj sústredenosť, pohotovosť a schopnosť učiť sa a vnímať učivo počas vyučovacieho procesu. Nedostatky vo výživovom režime a spomenutá nerovnováha v príjme živín sú príčinou stúpajúceho výskytu detskej obezity. Z uvedeného vyplýva význam optimálneho stravovania našich detí.
Výživovú situáciu na Slovensku už viac rokov charakterizuje nadmerný energetický príjem, ktorý asi o 25% presahuje súčasné priemerné odporúčané hodnoty a pritom tiež nevyváženosť zastúpenia základných živín v popredí s vysokým podielom tukov / presahujú priemerné odporúčané výživové dávky až o 50% / a súčasne defecitný príjem niektorých ochranných faktorov, vitamínov – vitamínu B2 a vitamínu C, minerálnych látok – vápnika a stopových prvkov. Nevyváženosť spotreby potravín a tým vytvorenie nutričnej rizikovej situácie z hľadiska výskytu z nesprávnej výživy závislých ochorení spôsobuje nadmernosť príjmu viacerých potravín, najmä živočíšnych / vajcia a bravčové mäso /, cukru a niektorých ďalších. Na druhej strane je to zasa nedostatočná spotreba významných potravín v popredí s nízkou spotrebou mlieka a mliečnych výrobkov, ovocia a zeleniny a tým podmieneného nízkeho prívodu viacerých ochranných výživových faktorov organizmu. Súčasne je naša strava veľmi bohatá na prívod kuchynskej soli, ktorý sa pokladá za dvojnásobný oproti odporúčaniam.
V súčasnosti napriek lepšej dostupnosti k informáciám o správnej výžive, pretrvávajú mnohé nedostatky v stravovaní, vysoké percento detí neraňajkuje, mnohé konzumujú nekompletné obedy nahrádzané nekvalitným rýchlym občerstvením alebo bufetovou stravou, deti nejedia dostatok ovocia, zeleniny a mliečnych výrobkov. Výsledky mnohých štúdií poukazujú na rastúci trend obezity medzi deťmi, na Slovensku má 12 % z nich nadváhu, a až 7 % je obéznych, pričom základy obezity sa môžu tvoriť už v dojčenskom veku. Z detí, ktoré sú obézne, až v 80 % vyrastú obézni dospelí. K obezite ako civilizačnému ochoreniu sa pridávajú ďalšie choroby, ktoré by sme očakávali u dospelých, ale stále častejšie trápia aj deti a mladistvých - vysoký krvný tlak, vysoký cholesterol, porucha metabolizmu cukrov vedúca k diabetu, ochorenia pečene a žlčníka, ochorenia pohybového aparátu a v neposlednom rade aj psychické problémy, vyplývajúce z izolácie v kolektíve.
Každý rodič mal dbať na pestrosť a kvalitu stravy svojho dieťaťa už od útleho detstva.
Životný štýl detí a mládeže sa výrazne mení a menia sa aj ich stravovacie zvyklosti. Eviduje sa celý rad negatívnych stravovacích zvyklostí, ktoré sa prejavujú v nedostatočnom alebo nadmernom príjme jednotlivých živín aj v režime stravovania.
Viaceré výsledky štúdií za posledných 30 rokov potvrdzujú, že stravovacie zvyklosti detí a mládeže sú nevhodné a že častejšie konzumujú tie potraviny, ktoré by mali najviac obmedzovať, čo spolu so zníženou fyzickou aktivitou vedie k vývoju nadváhy a obezity.
Výkyvy vo výžive detí a mládeže a rôzne reštrikčné výživové režimy /diéty/ vedú neraz k nedostatočnému príjmu pre život dôležitých látok a v spojení s nepravidelnosťou v režime práce a odpočinku spôsobujú navyše aj zvýšenú únavu, čo sa prejavuje napr. neuspokojivými výsledkami v škole.
U dospievajúcej mládeže, osobitne u dievčat, sa prejavuje pocit psychického tlaku mať tzv. ideálnu postavu, túžba byť štíhla, a preto z obavy pred nadváhou či obezitou využívajú rôzne reštrikčné diéty, čo môže mať veľmi negatívne psychické dopady, a to vznik depresií z nespokojnosti s vlastnou postavou. Tieto javy môžu viesť až k závažným psychickým chorobám – anorexia, bulímia.
Idealizovanie ženskej postavy v zmysle nadmernej štíhlosti ako predpokladu telesnej krásy, životného šťastia, sebavedomia a kvalitného spoločenského uplatnenia vytvára v súčasnej dobe vážne nebezpečenstvo z narastania výskytu mentálnej anorexie u dospievajúcej mládeže. Často vzniká opačný efekt. Miesto vytúženej méty krásy a šťastia sa pri plnom rozvíjaní mentálnej anorexie objavuje deplécia psychickej rovnováhy, absencia primeraného spoločenského uplatnenia a v konečnom dôsledku ohrozenie života.
Mentálna anorexia je psychosomatické ochorenie, ktoré postihuje hlavne dievčatá a mladé ženy. Jej výskyt sa odhaduje na 1% dospievajúcich dievčat s prevahou v stredných a vyšších socio-ekonomických vrstvách. Existujú aj vysoko rizikové skupiny, napríklad medzi profesionálnymi tanečnicami, baletkami a modelkami, počet postihnutých narastá dokonca na 20% i viac. Vysoká incidencia v tejto skupine je spôsobená nie tak intenzívnym tréningom, ale skôr forsírovaním udržiavania nízkej, tzv. štandardnej hmotnosti. Hoci ochorenie postihuje prevažne dievčatá, vyskytuje sa aj u chlapcov.
Charakteristickým, možno povedať podstatným znakom mentálnej anorexie je strach z tučnoty, ktorý je taký silný, že mladé dievčatá odmietajú prijímať potravu i napriek tomu, že sú už značne podvýživené, či dokonca kachektické. Pre diagnózu je smerodajné zníženie hmotnosti pod 85% normálnej hmotnosti pre daný vek a výšku. U rastúcich detí nemusí ísť o stratu hmotnosti ako takú, ale ide o stratu hmotnostného prírastku pri raste, ktorá vedie k poklesu hmotnosti pod 85% prislúchajúcej normálnej hmotnosti. Ani pokles hmotnosti nevedie k obnove stravovania. Naopak, dievčatá jedlo odmietajú, nepripúšťajú konštatovanie svojho ochorenia, nevedia sa zbaviť strachu z tučnoty alebo z hmotnostného prírastku a teda pretrváva u nich porucha správneho hodnotenia svojho tela.
V prevencii ochorenia je dôležité sa zamerať na edukáciu mládeže o správnej výžive a na elimináciu vplyvov rôznych nezodpovedných reklám a publikácií o výžive detí a dorastu.
Vzhľadom na významnú úlohu nesprávnej výživy v etiopatogenéze mnohých chorôb, nutričnému poradenstvu a výchove k zdravej výžive, by sa mala venovať problematike výživy náležitá pozornosť na úrovni praktických lekárov pre deti a dorast. U detí a mládeže je v súčasnosti vysoko aktuálnou otázkou prevencia obezity. Výživa má veľký význam v patofyziológii obezity v každom vekovom období života.
Za najzávažnejšie pozorované nedostatky súčasnej doby považujeme časté vynechávanie raňajok, nepravidelnosť v režime stravovania, nedostatočný príjem ovocia a zeleniny, mliečnych výrobkov, rýb, vysokú konzumáciu sladených nápojov, častú konzumáciu sladkostí a sladkých jedál. Tieto faktory môžu nežiadúco ovplyvniť výživovú hodnotu stravy, odraziť sa na zdravotno – výživovom stave dieťaťa, jeho duševnej výkonnosti a zvýšiť riziko vzniku obezity. V rámci prevencie porúch zdravia spôsobených nesprávnou výživou je potrebné upozorniť aj na význam pravidelného stravovacieho režimu.
V období dospievania sú deti náchylné preberať a prijímať určité stravovacie návyky a konzumovať určité druhy potravín, ktoré ponúka potravinársky priemysel, najmä v oblasti rýchleho občerstvenia. Tieto konzumácie sú značne ovplyvnené sociálnymi vplyvmi, nakoľko deti väčšinou preferujú výber takých potravín, na ktoré sú zvyknuté z rodinného prostredia a neskôr sú ovplyvnené kolektívom, v ktorom sa pohybujú a prispôsobujú sa konzumácii väčšiny rovesníkov, resp. spolužiakov. Preto je nanajvýš žiadúce zmeniť, resp. upraviť možnosti ponúkaných druhov sortimentu potravín v prospech ľahšieho výberu potravín racionálnej výživy. Keďže stravovacie návyky detí sa formujú najmä v rodine, možno očakávať, že vplyv sociálno – ekonomickej situácie rodiny sa premieta aj do výživy dieťaťa.
Deti a mládež sú osobitne citlivou skupinou. Zavedením pevných zásad správnej výživy v tomto veku môžeme zabrániť resp. minimalizovať výskyt dlhodobých zdravotných problémov ako aj estetickým alebo psychickým komplikáciám z nesprávnej výživy.
Autor článku: MUDr.Iveta Feketová, MPH