Štát chce obmedziť právo zdravotníkov na štrajk

Štát plánuje v budúcnosti obmedziť možnosť lekárov, ako aj ostatných zdravotníckych pracovníkov, štrajkovať. Takúto možnosť by podľa noviel troch zákonov z dielne ministerstva zdravotníctva, odvolávajúc sa na ústavné právo občanov na ochranu zdravia a bezplatnú starostlivosť, mohol štát využiť vtedy, ak by bola bezprostredne ohrozená ochrana života a zdravia ľudí.

Do povinností zdravotníkov sa má preto doplniť zákonná povinnosť v krízovej situácii poskytovať zdravotnú starostlivosť. Podľa materiálu, ak bude v dôsledku štrajku zdravotníckych pracovníkov ohrozená ochrana života a zdravia ľudí, vláda rozhodne o jeho ukončení. Návrhom by sa v pondelok 19. decembra mala zaoberať vláda.

V prípade, že by zdravotníci v krízovej situácii nenastúpili do nemocníc, hrozila by im pokuta do výšky 3300 eur, ale aj strata potrebnej registrácie príslušnou komorou. O jej obnovenie by v takomto prípade zdravotník mohol požiadať až po určitej dobe.

Tieto zmeny sa majú do slovenskej legislatívy zakomponovať prostredníctvom zmien a doplnenia troch zákonov, a to o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a o hospodárskej mobilizácii, ako aj o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu. Právna norma by v prípade súhlasného stanoviska parlamentu a prezidenta mala platiť od apríla 2012.

Návrh legislatívnej zmeny počíta aj s rozšírením definície bezúhonnosti zdravotníckeho pracovníka. Za bezúhonného sa nebude považovať taký zdravotnícky pracovník, ktorý bol právoplatne odsúdený za trestný čin porušovania povinností za krízovej situácie. Prísnejšie postihy pre zdravotníkov, ktorí si nebudú plniť svoje povinnosti, avizovala už v stredu (14.12.) premiérka Iveta Radičová.

Na krízu v zdravotníctve reaguje aj návrh novelizácie Trestného zákona z dielne ministerstva spravodlivosti. "V súvislosti s aktuálnou situáciou, ktorá nastala po vyhlásení núdzového stavu, možno konštatovať, že pre naplnenie účelu právnej úpravy ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny je potrebné, aby existovali zákonné mechanizmy pre vynútenie splnenia povinností uložených opatreniami orgánov verejnej moci na obranu štátu a zachovanie jeho bezpečnosti," konštatoval rezort v zdôvodnení návrhu s tým, že štandardným nástrojom je aj trestnoprávna zodpovednosť.

V Trestnom zákone a Trestnom poriadku tak pribudnú state o novej skutkovej podstate trestného činu porušovania povinností za krízovej situácie. Ten, kto počas nej úmyselne nevykoná uloženú povinnosť, sa má potrestať odňatím slobody až na dva roky. Dva až päť rokov väzenia má hroziť tomu, kto týmto činom spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť. Právna norma má nadobudnúť účinnosť zverejnením v Zbierke zákonov, aj ňou sa má v pondelok zaoberať kabinet.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: